S dňom sa spájalo množstvo úkonov a obyčají, cieľom bolo zabezpečiť úspechy v budúcom roku.
Výzdoba štedrovečerného stola. Zdroj: iStockphoto.com
Štedrý deň má na Slovensku niekoľko pomenovaní. Zrejme najstarší termín je názov Kračún. Pomenovanie vychádza pravdepodobne zo slova krátiť a má označovať najkratší deň roka. Slovo Kračún používajú aj východní Slovania.
Pôvodom môže byť podľa etnologičky Emílie Horváthovej aj latinské slovo creatio, čo znamená narodenie. Iným pomenovaním je vilija, z latinského slova vigília, čo znamená predvečer sviatku vo všeobecnosti. Na Liptove sa v minulosti používalo označenie Dohviezdny večer. Na severnej Orave zase tento sviatok označujú ako Badňak. Rozšíreným názvom je aj Pôstny deň.
S týmto dňom sa spájalo množstvo úkonov a obyčají, ktorých cieľom bolo zabezpečiť úspechy v budúcom roku.
U kresťanov to bol deň pôstu pred narodením Ježiša Krista. Ľudia tento príkaz riešili po svojom. Aby si zabezpečili blahobyt v novom roku, tak na štedrovečerný stôl dali množstvo pokrmov a aj mäso, ktoré jedli až po polnoci. V niektorých oblastiach Slovenska sa ešte v 19. storočí zachovávala taká obyčaj, že sa 23. decembra (predvečer pôstu) pripravovala bohatá večera s mäsom, označovaná ako tlstá večera, obžierna večera či hodky.
Aký začiatok dňa, taký celý rok
So Štedrým dňom sa spája veľa úkonov „mágie prvého dňa“. Ľudia sa snažili vyhnúť nepríjemnostiam, hádkam, bitke, plaču a zlej nálade, lebo ak by sa vyskytli na Štedrý deň, tak by boli aj počas celého roku.
Na Štedrý deň aj na Božie narodenie chodievali zavčas ráno koledníci. Vinše, ktoré prednášali domácim, boli obsahovo podobné ako tie, ktoré sa hovorili na Nový rok. Vinšovať chodili chlapci, ale aj pastieri, hlásnici a hájnici, ktorí želali gazdovi a gazdinej dobrú úrodu, zveľadenie dobytka a hydiny, zdravie a šťastie v budúcom roku.
Pastieri dávali pri obchôdzke gazdinej brezové alebo lieskové prúty, ktorými ich vyšibala, aby im zverili zdravé stádo. Prúty si potom uschovala do prvého jarného vyháňania dobytka. Vinšovníci dostávali za koledovanie odmenu v podobe koláčov a dospelí dostali aj napiť pálenky.
Prestieranie štedrovečerného stola. Zdroj: iStockphoto.com
Aby bol nový rok dobrý
Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na večeru a rôznych magických úkonov zabezpečujúcich blahobyt v nasledujúcom roku. Ženy museli ešte pred svitaním upiecť vianočné pečivo, aby ním mohli hneď ráno privítať vinšovníkov. Koláče museli byť pekné a vydarené, inak hrozilo, že sa hospodárstvu nebude v budúcom roku dariť.
Pri pečení používala gazdiná nové nástroje, ktoré musel gazda špeciálne pripraviť na tento účel, zatiaľ čo cesto na koláče kyslo. Nové nástroje mali priniesť zdravie členom rodiny. Pripravovali sa aj špeciálne obradné pečivá – chleby pre každého člena rodiny -, pričom do každého sa zapichol strúčik cesnaku. Ak strúčik počas pečenia sčernel, veštilo sa, že človek, pre ktorého bol chlieb určený, ochorie alebo zomrie.
Za účelom zabezpečenia dobrej úrody ovocia potierali gazdiné a deti stromy kúskami cesta z vianočného pečiva. Ak si chcela gazdiná zaistiť veľa vajec v budúcom roku, zvyškami cesta mohla nakŕmiť sliepky. Gazdiné tiež pripravovali špeciálne posúchy pre dobytok, aby bol v novom roku zdravý. Pri vkladaní pečiva do pece mala gazdiná vyskočiť a povedať veršík, aby koláče pekne nakysli. Vianočné pečivo a cesto malo v obyčajach významné miesto. Okrem iného ho slobodné dievky používali na veštenie vydaja.
Počas Štedrého dňa ľudia držali pôst, až kým sa neobjavila na oblohe prvá hviezda. Dievky verili, že keď sa vydržia celý deň postiť, skoro sa vydajú. Deťom sa hovorilo, že ak vydržia do večera nejesť, tak uvidia na stene zlatú krokvu, koč, prasiatko alebo koníka.
Zdroje: Zuzana Beňušková: Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?, Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru (1, 2, 3, 4, 5, 6, 7)
