Piati vedci hovorili o úspechoch slovenskej vedy v uplynulom roku.
Zľava: Magdaléna Kuželová, Daniela Ostatníková, Ján Híveš, Imrich Barák, Ján Dusza. Zdroj: Archív M. K., Marián Zelenák, Linda Kisková Bohušová
V rámci ankety sme oslovili niekoľkých úspešných vedcov a vedkýň, aby zo svojho pohľadu zhodnotili predchádzajúci rok.
Otázka znela: „Ktorý výskum, objav, počin alebo ktoré zistenie v roku 2021 považujete za významný, resp. významné vo svojej oblasti alebo aj všeobecne vo vede na Slovensku?“
Citácie rýchlo rastú
„Za najväčší úspech jednoznačne považujem výskum vysokoentropických keramických materiálov (HEC), ktorý intenzívne prebieha na celom svete a ku ktorému sme sa veľmi pohotovo zapojili aj u nás na Slovensku,“ hovorí prof. RNDr. Ján Dusza, DrSc., vedúci vedecký pracovník a vedúci divízie VD2 v Ústave materiálového výskumu SAV v Košiciach.
„Entromické keramické materiály sú vo výsledku rovnorodé, aj keď boli vytvorené z rôznych východiskových zložiek. Rozmanitosť kryštálovej a elektrónovej štruktúry pôvodných zložiek umožňuje ohromujúce možnosti dizajnovania vlastností výsledného materiálu. Je možné dosiahnuť vysokú tvrdosť a pevnosť, nízku tepelnú vodivosť a podobne. Fascinujúce vlastnosti HEC ich robia sľubnými pre aplikácie ako ultra vysokoteplotné ochranné a izolačné materiály, materiály odolné voči žiareniu pre jadrové reaktory, batérie a ďalšie,“ pokračuje odborník.
Dusza patrí medzi popredné vedecké osobnosti v oblasti vývoja a výskumu progresívnych keramických materiálov nielen na Slovensku, ale i vo svete. Je spoluzakladateľom Výskumného centra progresívnych materiálov a technológií – PROMATECH v Košiciach. V októbri 2021 získal hlavné ocenenie ESET Science Award Výnimočná osobnosť slovenskej vedy.
„V roku 2021 sme výsledky z nášho výskumu HEC publikovali v troch zahraničných odborných časopisoch (1, 2, 3). Zamerali sme sa na pochopenie podstaty špičkových vlastností HEC, pričom ich zdroje hľadáme v samotnej štruktúre materiálu . O tom, že je to vysoko aktuálna oblasť výskumu, svedčí aj záujem o naše publikácie. Počet citácií na naše publikované práce rýchlo rastie, čo možno vidieť v databáze Google Scholar.“
Pozrite si
Význam pre biológiu či medicínu
„Veda v našich odboroch nie je národná, ale celosvetová. Z toho pohľadu pre môj a veľa príbuzných odborov bolo asi najdôležitejšie zavedenie nástroja vypočítania trojrozmerných štruktúr proteínov (Alphafold). Tento nástroj neskutočne urýchľuje riešenie štruktúr proteínov pomocou strojového učenia, čo má neskutočný význam pre všetky smery biológie, pre medicínu, vývoj nových liečiv, ako aj biotechnológie,“ hovorí RNDr. Imrich Barák, DrSc., z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
„Podrobnosti o tomto počine vyšli v dvoch článkoch, ktoré uverejnili v roku 2021 v časopisoch Nature a Science.“
Imrich Barák je predseda vedeckej rady a vedúci oddelenia mikrobiálnej genetiky. Je držiteľom Ceny za vedu a techniku v kategórii Osobnosť vedy a techniky 2016 a ocenenia Vedec roka SR 2020 za unikátne výsledky v oblasti fyziológie baktérií a objav vzniku bakteriálnych nanotrubíc ako prejav zomierajúcej bunky. V minulom roku bol finalistom ESET Science Award 2021 v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy.
3D ilustrácia proteínov a lymfocytu. Zdroj: iStockphoto.com
Učebnica o neurovedách
Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., je prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zakladateľka Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku. Vo svojej vedeckej práci sa dlhodobo venuje výskumu mozgu a jeho funkcií, vplyvu pohlavných hormónov na špecifické kognitívne schopnosti oboch pohlaví a výskumu etiológie autizmu. V rámci ocenenia Krištáľové krídlo jej bola udelená Mimoriadna cena za rok 2020.
„Kvôli pandémii sme žili a ešte stále žijeme v izolácii a obavách o zdravie a bezpečnosť. V spoločnosti je mnoho napätia, v éteri a v online priestore mnoho nevraživosti, ľudsky sa odcudzujeme. To, čo sme počas mesiace trvajúcej pandémie mohli vyťažiť, bol čas na prehodnotenie zabehnutých pracovných a životných stereotypov, na úvahy, rozmýšľanie a tvorivú prácu, ktorá sa u mňa pretavila do editorskej aj autorskej práce na dvoch knižných publikáciách,“ hodnotí Daniela Ostatníková.
„Prvá z nich sa zrodila z potreby a vlastne aj z povinnosti zabezpečiť nový interdisciplinárny program doktorandského štúdia na Lekárskej fakulte UK – lekárske neurovedy, ktorého som garantkou. Vďaka tvorivému autorskému kolektívu s mnohoročnými vedeckými, klinickými a pedagogickými skúsenosťami sa v januári 2021 na pultoch kníhkupectiev objavila prvá slovenská učebnica Lekárske neurovedy.“
Učebnica ponúka náhľad do komplikovanej interdisciplinárnej a rýchlo sa rozvíjajúcej vedy. Prepájajú sa v nej informácie o anatómii a histológii mozgu s funkciou mozgových oblastí, od ktorých závisí naše správanie, myslenie aj poznávanie. Ich dysfunkcia je podkladom neurologických a psychiatrických ochorení, ktorých prevalencia stále narastá. Poznanie ich etiológie a patomechanizmov je základ pre precíznu medicínu.
„V Akademickom centre výskumu autizmu, ktoré sme na fakulte založili v roku 2013, sa venujeme poruchám autistického spektra. Zavádzame nové diagnostické postupy, riešime vedecké projekty s cieľom skúmať možné biomarkery, ktoré by umožnili včasnú diagnostiku a odhaľovali možné príčiny tejto neurovývinovej poruchy. Poznatky o biologických a environmentálnych faktoroch, ktoré prispievajú k prejavom autizmu, aj o možnostiach pozitívne ovplyvniť vývin mozgových funkcií stále pribúdajú a je veľmi potrebné, aby boli na dosah nielen odborníkom, ale aj rodičom a laickej verejnosti,“ pripomína výskumníčka.
„To nás motivovalo k napísaniu publikácie s názvom Autizmus od A po S, ktorá by mala vyjsť vo vydavateľstve IKAR ku Dňu povedomia o autizme 2. apríla. Podarilo sa mi dať dokopy skvelý tím autorov. Sú nimi renomovaní odborníci, lekári, vedci, detskí psychiatri, klinickí psychológovia, logopédi, liečební a špeciálni pedagógovia, ktorí deťom s autizmom venujú veľkú časť svojho života. Do textu sú začlenené aj svedectvá rodičov, ktoré nás upozorňujú, že ani dnes nie je zbytočné zvyšovať povedomie o autizme a stať sa vnímavými pre potreby ľudí s touto poruchou a ich rodiny,“ dodáva.
Kliknutím na obrázok si môžete vypočuť podcast na tému Je oxytocín nádej pre autistov? Zdroj: iStockphoto.com
Rozšírili možnosti testovania
„Keďže nás všetkých v roku 2021 do značnej miery ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19, považujem za významné všetky aktivity slovenských vedcov, ktoré pomáhali zmierniť následky tejto pandémie. Preto by som vyzdvihla prácu vedeckého tímu biotechnologickej spoločnosti MultiplexDX, ktorý pracuje pod vedením doktora Pavla Čekana,“ vysvetľuje prof. RNDr. Magdaléna Kuželová, CSc., z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
„Oceňujem, že sa aj v roku 2021 podarilo vedeckému tímu rozšíriť paletu testov RT-PCR a uviesť do praxe LAMP test na detekciu vírusu SARS-CoV-2 v spolupráci s tímom doktora Borisa Klempu z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Prispeli tak hlavne k zrýchleniu a zjednodušeniu použitia testov pri zabezpečení vysokej citlivosti testov. Je potešiteľné, že vyvinuté testy sa zaradili celosvetovo medzi najlepšie a že pripravené publikácie z aplikovaného výskumu vedeckého tímu boli prijaté na publikovanie do prestížnych vedeckých časopisov, čím ešte viac zviditeľnili slovenskú vedu vo svete,“ pokračuje.
Magdaléna Kuželová je garantkou študijného programu klinická farmácia a aj uznávanou osobnosťou v oblasti farmakológie a klinickej farmácie na Slovensku. Päť rokov pôsobila vo vedeckej komisii Európskej liekovej agentúry (EMA) ako prvá slovenská nominantka. V ankete Slovenka roka 2020 zvíťazila v kategórii Veda a výskum.
Krok pre čistejšie životné prostredie
„Za počin roka 2021 považujem začatie sanačných prác pri likvidácii starých environmentálnych záťaží na východe Slovenska. Konkrétne ide o likvidáciu odpadov z výroby Chemko Strážske, ktoré obsahujú hlavne látky PCB, teda polychlórované bifenyly,“ hovorí prof. Ing. Ján Híveš, PhD., zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„Začiatok sanácie odpadu a jeho bezpečné uloženie pred samotnou likvidáciou predstavuje obrovský krok vpred pre Slovensko, pre čistejšie životné prostredie. Som hrdý, že Slovenská technická univerzita je toho súčasťou,“ dopĺňa.
Ján Híveš je prorektor pre vedu a výskum, riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie. Je držiteľom ocenenia Vedec roka SR 2019 v kategórii Inovátor roka za výskum a vývoj technológie výroby silného „zeleného“ oxidovadla – železanu, schopného ekologicky likvidovať široké spektrum mikropolutantov v životnom prostredí.
