Umelecký sklár a dizajnér vytvoril pre laureátky a laureátov Ceny za vedu a techniku 2024 originálne dielo.
Tohtoročný 21. ročník Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2024 vyvrcholil 15. novembra 2024 slávnostným galavečerom pri príležitosti odovzdávania Cien za vedu a techniku. Ocenenie vzdáva hold všetkým, ktorí zasvätili život vedecko-technickému bádaniu. Pri tejto príležitosti vytvoril pre laureátky a laureátov slovenský umelecký sklár Mgr. art. Achilleas Sdoukos originálne dielo.
Svojím citlivým vnímaním transformuje sklo do umeleckých inštalácií a spolu s využitím dizajnových prvkov nám otvára pohľad na nové scenérie, ktoré posúvajú hranice využitia skla. Pre portál VEDA NA DOSAH približuje svoju umeleckú cestu plnú inšpirácií, jedinečnú prácu aj využitie technológií v kreatívnych odvetviach.
Čarovná cesta skla
Vo svojom ateliéri Achilleas Glass vytvárate sklenené umelecké objekty a inštalácie, venujete sa aj interiérovému dizajnu. Prečo ste si za hlavný materiál zvolili práve sklo?
Ku sklu som si našiel cestu istým historickým vývojom. Prešiel som si rôznorodými technikami, ako je maľba, grafika, a neskôr najmä trojrozmernými disciplínami, ako je keramika či modelovanie reliéfov a búst. Zakotvil som aj v drevárskej dielni, kde som sa venoval najmä priestorovým disciplínam. Nakoniec som našiel niečo, čo iné materiály neponúkali – priehľadnosť. Tá sa ukrývala v skle.
Na svojej životnej ceste som mal mnoho mentorov. Sám som si vybral, čo si od nich vezmem a čo, naopak, nie. Napokon som si vytvoril vlastný obraz – to, ako má vyzerať tvorba, ako má fungovať firma, mechanizmus a produkcia. Obohatil som ho o veci, ktoré mám rád.
Máte grécke aj slovenské korene. Vo vašich dielach cítiť inšpiráciu antickou mytológiou aj morom. Sú toto vaše najobľúbenejšie zdroje inšpirácie?
Grécka mytológia je v mojom portfóliu bohato zastúpená. Veľmi ma zaujímajú bájne postavy, bytosti, príbehy a historické udalosti. Mám ich zobrazené v obrazoch, reliéfoch alebo iným spôsobom v médiu, ktoré využívam – v skle. Bohato čerpám aj zo všetkého, čo je nové. Rád počúvam ľudí a prichádzam v rozhovoroch na rozmanité myšlienky. Často ľudia ani netušia, že ma inšpirovali.
Dôležité je tiež cestovať a spoznávať kultúru či architektúru iných krajín. Momentálne cestujem naozaj dosť, pretože posúvame ateliér aj do zahraničia. Za dva-tri roky chystáme veľkú zmenu a väčšina produkcie bude presmerovaná mimo Slovenska.
Lákala vás práca so sklom už od detstva? Čo vás najvýraznejšie formovalo?
K podobnej práci som bol v podstate vedený. Aj u mňa v galérii môžete vidieť, že moje diela sú kombinované aj s maľbou, ktorú tvorila moja mama.
Máte v portfóliu nejaké dielo vášmu srdcu najbližšie?
My tvoríme stále niečo nové, čiže práve to, čo je v procese tvorenia, je väčšinou pre mňa to naj. Ak môžem poukázať na niečo monumentálnejšie, zameriavame sa aj na podsvietené interiérové a exteriérové veľkoplošné steny. Na našej budove ateliéru môžu záujemcovia vidieť napríklad zobrazenú päťdesiatmetrovú sklenenú fasádu. To sú unikátne kúsky, ktoré sa len tak nevidia. Prichádzajú k nám aj ponuky od hotelov, aby sme im vyrobili podobné steny s rozmermi napríklad desať krát desať metrov. Vyrobiť takúto stenu trvá približne pol roka. Podobné zákazky nás motivujú najviac.
My tvoríme stále niečo nové, čiže práve to, čo je v procese tvorenia, je väčšinou pre mňa to naj.
Má sklo, s ktorým pracujete, iné vlastnosti ako bežné, z ktorého vznikajú okná či poháre? Akým spôsobom ho tvarujete?
Áno, má, pri vysokoteplotných výpaloch sa menia vlastnosti skla po nábehových a poklesových krivkách. Materiál je potom omnoho odolnejší. Používame teploty približne od 650 do 850 stupňov Celzia. Celý proces je jedna veľká alchýmia. Veľmi záleží na tom, či teplotná krivka stúpa pomaly hore alebo rýchlo dole, vstupuje do toho aj výber rôznych materiálov, ktoré musia byť spolu kompatibilné. Vplyv na vlastnosti má aj samotný dizajn, tvar či hrúbka. Keď s ním zaobchádzame ako vo vatičke, čo znamená, že sa pomaly ohrieva a ochladzuje, potom sa nám odvďačí. Nebude mať žiadne vnútorné pnutie a bude vyzerať, ako potrebujeme.
Technológie, veda a umenie
Zaujímate sa ako umelec o vedu a technológie? Ak áno, odzrkadľuje sa to aj vo vašom umení?
Samozrejme, dal by som do pozornosti jeden projekt, ktorý sa nachádza aj u mňa v ateliéri. Ide o reproduktor, ktorý som vyrábal s veľmi dobrým kamarátom, špecialistom na inteligentné systémy a audiosystémy. Spolu sme vytvorili unikátne dielo. Použili sme technológiu reproduktorov, ktoré vedia hrať cez materiály, ako napríklad sklo, drevo, steny a podobne. Nepotrebujú žiadne membrány.
Ja som vytvoril celkový dizajn, ktorý musel spĺňať určité vlastnosti – hrúbky, farebnosti a rozmery celého panelu, ktorý vydáva zvuk. Vznikol tak neopakovateľný audiosystém, ktorý je dizajnovo unikátny. Vo svete neexistuje jeho obdoba.
Aký je váš názor na umelú inteligenciu v kreatívnych odvetviach? Dokážete si predstaviť jej využitie aj vo vašom odbore?
Nedávno sme sa na podobnú tému rozprávali s kamarátmi, s ktorými hrám v hardrockovej kapele. Začali sme si robiť žarty, kedy za nás začne umelá inteligencia písať texty a robiť piesne. Označil by som to za úplnú dekadenciu. Umelá inteligencia je podľa mňa najmä zdroj mnohých informácií, ktoré sa kumulujú, aby mali väčší výkon a výtlak, je to v podstate taký plagiátor. V umení však potrebujeme zimomriavky a to nám ona nedá.
Čo vás inšpirovalo pri tvorbe tohtoročnej Ceny za vedu a techniku?
Idea tohtoročného ocenenia vznikla tak, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď som pracoval viac s abstraktnou formou a mnou vymyslenými motívmi, sme teraz v spolupráci s CVTI SR zvolili konkrétnejšiu formu. Cena predstavuje hlavu vedca, každá je jedinečná a originálna, a to vďaka maľbe drahými kovmi a sklárskymi listrami. V sklenenej hlave sú znázornené, ako to ja volám, bublinky. Symbolizujú nové nápady a myšlienky, vďaka ktorým vedci prichádzajú na jedinečné riešenia vedeckých problémov. V procese výroby sme použili zlato, ktoré je pekným prepojením a vyjadrením ich vzácnych myšlienok.