Medzinárodnému tímu archeológov sa vďaka satelitným záberom a leteckej fotografii podarilo objaviť stovky nových lokalít.
Väčšina lokalít vznikla v období rokov 1600 až 1450 pred n. l. a prakticky všetky zanikli okolo roku 1200 pred n. l., keď ich obyvatelia hromadne opustili. Zdroj: UCD
Archeológovia z University College Dublin (UCD) spolu s kolegami zo Srbska a Slovinska odkryli v srdci Európy v Karpatskej kotline doteraz neobjavenú rozsiahlu sieť sídlisk z bronzovej doby. Tá sa rozprestiera v časti strednej a juhovýchodnej Európy a jej stredom je rozľahlá Panónska panva, ktorou preteká rieka Dunaj. Nález by mohol objasniť výskyt megalitických hradísk, najväčších prehistorických konštrukcií na európskej pevnine pochádzajúcich z obdobia pred železnou dobou.
Využitie najnovších technológií
Archeológovia zrekonštruovali prehistorickú podobu južnej časti Karpatskej kotliny použitím satelitných záberov a leteckej fotografie. Výsledkom je objav viac než stovky lokalít, ktoré poukazujú na existenciu komplexnej spoločnosti v období bronzovej doby.
Hlavný autor štúdie Barry Molloy z UCD na margo vžitých predstáv o práci archeológov uviedol, že „predstava, že archeológia je veda založená len na kopaní v zemi, je asi taká reálna ako filmy o Indianovi Jonesovi“. Archeológovia dnes využívajú najmodernejšie technológie. Pri tomto výskume sa vo veľkej miere spoliehali na snímky z vesmíru, aby objavili doteraz neznámu sieť masívnych lokalít v centrálnej časti Európy. Poznatky, ktoré priniesli satelitné snímky, si odborníci overovali v teréne na základe výkopových prác a geofyzikálneho prieskumu.
Predstava, že archeológia je veda založená len na kopaní v zemi, je asi taká reálna ako filmy o Indianovi Jonesovi.
Pozrite si
Na čo slúžili?
Podľa archeológov mohli tieto miesta slúžiť na obranu ohradených lokalít. Mohli by tak byť predchodcami neskorších dobre známych hradísk, budovaných v neskoršej bronzovej dobe. „Niektoré z najväčších nálezísk, ktorým hovoríme megalitické hradiská, sú známe už niekoľko rokov, napríklad Gradište Iđoš, Csanádpalota, Sântana alebo dych berúce Corneşti Iarcuri, ohradené priekopami dlhými 33 kilometrov. Svojou veľkosťou zatieňujú súdobé citadely a opevnenia Chetitov, Mykénčanov alebo Egypťanov,“ uviedol archeológ Barry Molloy z UCD.
„Novinkou je zistenie, že tieto masívne náleziská nestáli osamotene, ale boli súčasťou hustej siete úzko prepojených a vzájomne súvisiacich komunít. V čase ich najväčšieho rozmachu musel počet ľudí žijúcich v tejto sieti lokalít v dolnej Panónii dosahovať desiatky tisíc,“ dodal Molloy.
Náleziská v povodí rieky Tisy
Výskum, podrobne opísaný v článku publikovanom v odbornom časopise PLOS ONE, objavil v tejto oblasti viac než sto lokalít nachádzajúcich sa okolo rieky Tisy. Archeológovia preto tieto neznáme spoločenstvá súhrnne označujú ako Tisza Site Group (TSG).
Takmer všetky lokality TSG boli od seba vzdialené nanajvýš päť kilometrov. Sú usporiadané pozdĺž riečneho koridoru tvoreného Tisou a Dunajom, čo naznačuje, že to bola sieť roztrúsených kooperujúcich spoločenstiev.
Nový pohľad na európsku civilizáciu
Nový výskum naznačuje, že náleziská TSG boli dôležitým centrom inovácie v prehistorickej Európe a v regióne tvorili rozsiahlu sieť v časoch, keď bola civilizácia Mykén, Chetitov a Novej ríše v Egypte na vrchole (okolo 1500 – 1200 pred n. l.). Objav poskytuje nový pohľad na európsku civilizáciu v 2. tisícročí pred n. l.
Zdá sa, že výdobytky v oblasti vojenskej techniky a technológií, ktoré táto spoločnosť poznala, sa po jej zrútení v roku 1200 pred n. l. rozšírili po celej Európe. Význam a vplyv skupín pomáha vysvetliť podobnosti v materiálnej kultúre a ikonografii naprieč Európou v neskoršom 2. tisícročí pred n. l., uviedol Molloy.
„To, ako túto oblasť a jej spoločenstvá začíname chápať, spochybňuje mnoho aspektov európskej prehistórie. Bolo by veľmi nepravdepodobné, keby každú z viac než stovky lokalít ovládala samostatná náčelnícka rodina a keby si tieto rodiny navzájom konkurovali,“ opísal vedec. „Pre pravekú Európu je unikátne, že sme nielen schopní určiť polohu niekoľkých lokalít pomocou satelitných snímok, ale dokázali sme definovať aj celú osídlenú krajinu, doplnenú o mapy s veľkosťou a usporiadaním lokalít, dokonca aj umiestnenie ľudských obydlí v nich. To nám ponúka úžasný pohľad na to, ako ľudia bronzovej doby spolunažívali so svojimi početnými susedmi,“ doplnil archeológ.
Pre pravekú Európu je unikátne, že sme nielen schopní určiť polohu niekoľkých lokalít pomocou satelitných snímok, ale dokázali sme definovať aj celú osídlenú krajinu.
Zánik sídlisk, koniec jednej éry
Prevažná väčšina lokalít vznikla v období rokov 1600 až 1450 pred n. l. a v podstate všetky zanikli okolo roku 1200 pred n. l., keď ich obyvatelia hromadne opustili. Rok 1200 pred n. l. znamenal podľa Molloya v prehistórii Starého sveta zásadný zlom. V priebehu niekoľkých desaťročí sa zrútili kráľovstvá, ríše, mestá a celé spoločnosti na rozsiahlom území juhozápadnej Ázie, severnej Afriky a južnej Európy.
Zdroj: UCD
(zh)
