Mierová zmluva podpísaná 4. júna 1920 v paláci Le Grand Trianon vo Versailles znamenala krok k novej Európe. Pre Maďarov však dodnes predstavuje bolestnú udalosť. Profesor Štefan Šutaj z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vysvetľuje, prečo je to tak.
Trianonskej zmluve sa hovorí aj mierová, pretože po konci prvej svetovej vojny odobrila nové usporiadanie národov bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Nové hranice predstavovali nádej v lepšiu novú Európu. K vytvoreniu nových národných štátov, teda Juhoslávie, Rumunska, Československa a Rakúska prišlo po rozpade Uhorského kráľovstva. Karol IV., český a uhorský kráľ a rakúsky cisár, sa síce pokúsil monarchiu federalizovať, ale uhorská vláda to odmietla. Nikto nemohol tušiť, že vyhlásenie nezávislosti Československa v októbri 1918 nepriamo spustí dominový efekt. Vtedajší prezident USA Woodrov Wilson dal vzápätí najavo, že samotná autonómia rakúsko-uhorských národov nie je pre mier dostačujúca. Rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Gyula Andrássy v reakcii na to kapituloval. Utláčané národy a národnosti začali monarchiu postupne opúšťať a vyhlasovať samostatné štáty. Tretina Maďarov však zostala za hranicami „nového“ Maďarska. Aj preto táto udalosť dodnes rozdeľuje historikov v Maďarsku a zvyšných nástupníckych krajinách bývalého Uhorska.
Totožné histografie, rozdielne interpretácie
Príčiny ich názorových rozdielov však bližšie objasňuje prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc. z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „Dokumenty, s ktorými obe národné historiografie a politiky pracujú, sú totožné. Napriek tomu máme dve rozdielne interpretácie historických udalostí – slovenskú a maďarskú,“ uvádza Štefan Šutaj s tým, že pre väčšinu našich historikov je rozhodujúce uznanie Československa víťaznými mocnosťami a jeho vznik už v októbri 1918. Rozhodujúce je tiež pre nich to, že toto akceptovanie bolo podporené vyhlásením samostatnosti v Prahe a v Martine.
„Podpísaním prímeria došlo k definitívnemu rozpadu monarchie. Bývalé Uhorské kráľovstvo nemohlo stratiť žiadne územia ani obyvateľstvo, lebo už neexistovalo. Trianonská mierová zmluva potvrdila tento fakt, precizovala a dotvorila už existujúce hranice. Na slovenskej strane sa Trianon nikdy nestal symbolom národného víťazstva, nestal sa predmetom komemorácie alebo celebrácie. Túto úlohu po dlhé obdobie zohrával vznik Československa.“
Le Grand Trianon vo Versailles (Francúzsko), kde bola v roku 1920 podpísaná takzvaná Trianonská zmluva. Zdroj: iStock
Dedičia Uhorska?
Maďarská historiografia aj súčasní maďarskí politici však čerpajú z tézy o tisícročnej právnej aj politickej kontinuite Maďarska bez prerušenia. Maďarsko vnímajú ako dediča i priameho pokračovateľa Uhorska.
„Áno, tak je to zadefinované aj v novej maďarskej ústave. Pre Maďarov znamená Trianon jednu z najtragickejších udalostí 20. storočia, bez ohľadu na názor iných. V našich podmienkach Trianon vnímame ako medzník, ako krok vo vývoji Európy, ktorý spolu s ďalšími zmluvami vytvoril nový systém jej usporiadania a je základom mierovej koexistencie pre súčasnú generáciu,“ vysvetľuje historik.
Tomáš Garrigue Masaryk počas návštevy Paríža v roku 1923 v sprievode Edvarda Beneša, veľvyslanca Štefana Osuského (vzadu) a pani Osuskej. Zdroj: Wikipedia
Kto bol Štefan Osuský
Za Československo podpísali Trianonskú zmluvu minister zahraničia Edvard Beneš a vyslanec v Londýne Štefan Osuský. Meno tohto slovenského diplomata a politika je ale verejnosti pomerne neznáme. Podľa Štefana Šutaja sa to v minulosti dalo pochopiť, dnes je však o tejto významnej postave našich dejín k dispozícii už dostatok informácií.
„Štefan Osuský bol osobnosť. Podieľal sa na Clevelandskej dohode, bol účastníkom mierovej konferencie v Paríži, veľvyslancom v Londýne a v Paríži počas medzivojnového Československa. Ale bol aj rebel, autorita. Nepodliehal tlakom iných. Ak nebol presvedčený o pravde druhých, konal na základe svojho presvedčenia. Dostal sa do konfliktu s E. Benešom a po druhej svetovej vojne bol v nemilosti. Ostal v USA a po nástupe komunistického režimu v Československu bol jeho vážnym oponentom, a preto sa vytratil z literatúry aj z učebníc.
Revizionistické snahy pozorujeme dodnes
Predstavitelia novovzniknutého Maďarska vnímali od počiatku Trianon ako krivdu, a preto sa usilovali o revíziu tejto zmluvy. To sa im napokon čiastočne podarilo koncom 30. rokov vďaka spojenectvu s nacistickým Nemeckom. Po skončení druhej svetovej vojny sa hranice Maďarska vrátili do podoby, ktorú potvrdila Trianonská zmluva z r. 1920. Revizionistické snahy ale môžeme v Maďarsku registrovať dodnes, otvorene ich prezentuje napr. Mládežnícke hnutie 64 žúp.
„Pamäť dejín na Slovensku a v Maďarsku vníma Trianon rozdielne, a preto sa v politike stáva vďačnou témou, ak treba mobilizovať občianstvo (voličstvo) za „národ“ či proti „nepriateľom“ doma i v zahraničí. Aj po sto rokoch majú mnohé riešenia maďarskej politiky trianonskú stopu a môžeme ich dešifrovať ako odpoveď maďarských elít na dôsledky Trianonu,“ myslí si Š. Šutaj a dodáva, že rozdiely medzi predstaviteľmi politických prúdov sú v tom, ako sa s „nespravodlivosťou“ zmieriť, ako a v akej miere revidovať dôsledky trianonskej zmluvy.
Pamätník Trianonskej zmluvy v Csátalja v Maďarsku. Zdroj: Wikimedia
Geografické hranice nahradili mentálne
„Súčasná vládna (orbánovská) línia hľadania odpovede na Trianon spočíva v nadhraničnej vízii jednoty maďarského národa (tzv. transfrontálna revízia), ktorá sa postupne formovala po páde komunistického režimu. Vychádza z princípu zodpovednosti Maďarska za osud všetkých Maďarov, a to aj mimo jeho hraníc. Je to umiernená odpoveď maďarskej politiky na trianonské rozdelenie maďarského národa do viacerých štátov. Môžeme ju definovať ako postupný prienik maďarskej národnej politiky ponad hranice a snahu o inštitucionálne prepojenie Maďarov v Maďarsku i za jeho hranicami. Integrita veľkého Uhorska bola nahradená integritou maďarstva. Dáva „právo“ politickým reprezentáciám Maďarska intervenovať vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa aj Maďarov za hranicami. Jej súčasťou je aj z hľadiska susedov pozitívna téza, že nie je potrebné meniť hranice, lebo sa zmenili z hraníc geografických na hranice mentálne. Zároveň je dotvorená do podoby ústavného zakotvenia, legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia.“
Usilujú sa o podporu, nemožno ich ignorovať
Napriek tomu, že sa Maďarsko mierovou zmluvou z roku 1947 zaviazalo, že nedovolí na svojom území existenciu skupín presadzujúcich revíziu hraníc, takéto skupiny dnes v Maďarsku nielenže existujú, ale aj aktívne pôsobia.
„Nadväzujú na model integrálnej (úplnej) alebo etnografickej revízie hraníc a usilujú sa získať podporu rôznych skupín obyvateľstva. Hoci ich oficiálna politika považuje za marginálne, nie je možné ich existenciu ignorovať. Aj v súvislosti s vládnou politikou nadhraničnej národnej jednoty maďarstva majú dostatok možností prostredníctvom politických strán, organizácií, budovania pamätníkov, symbolov, máp, pamätných dní, hudobných festivalov a športových akcií ovplyvňovať verejný život v Maďarsku, ba aj na Slovensku,“ upozorňuje historik profesor Štefan Šutaj.
(GC)
Zdroj: Tlačová správa Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach
Foto: iStockphoto, Wikipedia, Wikimedia
