Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Kvíz: Významné cudzokrajné liečivé rastliny a ich využitie

Ivan Šalamon

Pochádzajú z Mongolska, Číny, Kórey, Mexika, Afriky či Austrálie. Niektoré posilňujú zdravie, iné aj svaly.

Plody rakytníka v drevenej miske. Zdroj: iStockphoto.com

Plody rakytníka v drevenej miske. Zdroj: iStockphoto.com

V našom kvíze sa o viacerých rastlinných druhoch dozviete viac. Budete vedieť odpovedať aj na všetky otázky? Otestujte sa!

Kvíz pripravil profesor Ivan Šalamon.

Zdroje:
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A., 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.;
Hlava, B., Valíček, P. 1997: 88 rád bylinkářum. Aventinum : Praha. 191 s.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.), Ottovo nakladateľstvo: Praha, 2010, 485 s.

Welcome to your Významné cudzokrajné liečivé rastliny a ich využitie

Medzi historicky najznámejších zástupcov čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) patrí rastlina pôvodom zo Stredomoria, ktorej dužnatý koreň sa podobá na telo ženy alebo muža. Určte, o ktorý rastlinný druh ide. Je to:

Staré čínske príslovie hovorí, že je ľahšie vycvičiť starého tigra ako vypestovať ženšen. Podľa slovenského názvoslovia sa ženšeň volá všehoj ázijský (Panax ginseng C. A. MEYER). Ktoré fyziologicky aktívne látky v koreňoch všehoja majú mnohostranné liečivé pôsobenie na ľudský organizmus?

Zakladateľ a prvý organizátor islamu Prorok Mohamed (*570 – †632) učil, že černuška siata (Nigella sativa L.) chráni pred všetkými chorobami. Veriaci moslimovia preto každé ráno jedli jej semená spolu s medom. Viete, akej farby sú kvety tejto liečivej rastliny?

Táto bylina pochádza zo Severnej Ameriky a Mexika. V dávnej minulosti ju poznali a využívali pôvodní obyvatelia Ameriky – Indiáni. Do Európy sa dostala už v 17. storočí, keď bola dovezená do botanických záhrad v Taliansku. O ktorý rastlinný druh ide?

Éterický olej ruže galskej (Rosa domascena L.) harmonizuje emócie, prehlbuje vzájomné porozumenie, príťažlivosť a ženskosť. Je veľmi drahý, jeho cena sa pohybuje v rozmedzí 25 000 – 30 000 €/1 kg. Viete koľko kilogramov ružových kvetov treba pozbierať na destiláciu 1 kg ružového oleja? Ručný zber takého množstva trvá až 800 hodín.

Predmetná rastlina sa pôvodne vyskytovala na štrkových naplaveninách horských tokov, dún na morskom pobreží, často aj ako okrasná rastlina vo východnej Európe. Aktuálne sa úspešne veľkoplošne pestuje ako dvojdomá špeciálna plodina na severnom Slovensku. Viete, o ktorý rastlinný druh ide?

Je zložité predstaviť si súvislosť medzi voľne žijúcimi Indiánmi na prériách Severnej Ameriky a modernou kultúrou Nemecka. A predsa je tu niečo, čo ich spája. Druhy rodu Echinacea sú dnes súčasťou najpoužívanejších rastlinných liečivých produktov v Nemecku. Výskum a vývoj ktorého z vymenovaných profesorov má na tom najväčšiu zásluhu?

Po zaradení androgénnych steroidov na listinu dopingových prostriedkov sa pozornosť špecialistov na doplnkovú výživu upriamila na unikátnu skupinu látok označovaných ako ekdysteroidy. Výnimočnosť tejto skupiny látok spočívala v tom, že sa ich prítomnosť dokázala nielen v telách hmyzu, ale aj v rastline pôvodom zo Sibíri. Viete, o ktorý rastlinný druh ide?

Kotvičník zemný (Tribulus terrestris L.) je rastlinný druh rastúci v geograficky širokej oblasti Ázie, Európy, Afriky, ale aj Austrálie. Keď vedci začali so skúmaním mimoriadnej liečivej sily tejto rastliny, prišli na to, že významne zvyšuje hodnoty niektorých hormónov u človeka. O ktoré hormóny ide?

Rastliny stévie cukrovej (Stevia rebaudiana (Bertoni) Hemsl.) sú zdrojom necukorného sladidla vhodného pre diabetikov, pretože nezvyšujú hladinu cukru v krvi. Najdôležitejšími obsahovými látkami rastliny sú diterpénové glykozidy, najmä steviozid s aglykónmi steviol a izosteviol. Vyskytujú sa hlavne v suchých listoch v množstve od 6 percent do 22 percent. Čo si myslíte, aká je priemerná sladivosť steviozidov v pomere k cukru?

O autorovi

Ivan Šalamon

Ivan Šalamon | externý redaktor

Prof. RNDr. IVAN ŠALAMON, CSc.

  • Ukončil štúdium odboru všeobecná biológia so špecializáciou fyziológia rastlín na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde od roku 1986 pracuje. Vo svojej vedeckej kariére sa zameriava na biodiverzitu, šľachtenie a prírodné látky liečivých rastlín.
  • Od roku 1995 do roku 2002 bol vedeckým sekretárom Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach s možnosťou realizácie výskumných aktivít pri veľkoplošnom pestovaní, zbere a pozberovej úprave špeciálnych plodín.
  • V roku 1999 vypracoval pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR „Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR“.
  • Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Prešovskej univerzite v Prešove s orientáciou na výučbu a aplikovaný výskum v oblasti ekológie jedinca a populácií liečivých rastlín.
  • V júni 2006 mu bola udelená medaila Medzinárodnej spoločnosti záhradníckych vied (International Society of Horticultural Science: ISHS) so sídlom v Leuvene, Belgicko, za organizáciu 1. svetového sympózia o rumančeku kamilkovom pod záštitou tejto významnej medzinárodnej organizácie.
  • Je hlavným autorom prvých slovenských odrôd liečivých rastlín (mäty piepornej „KRISTÍNKA“ a rumančeka kamilkového „LIANKA“), na ktoré v rokoch 2017 a 2018 vydal osvedčenia Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office: CPVO) so sídlom v Angers, Francúzsko.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky