Vírusy, vakcíny, imunita: Ako sa naše telo dokáže brániť pred „útokmi” a ako mu pomôcť? To je názov prednášky známej virologičky RNDr. Tatiany Betákovej, DrSc., ktorú si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR už 21. apríla 2020.
RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV. Foto: Marián Zelenák - NCP VaT pri CVTI SR
Spoločenská situácia teraz nedovoľuje zaplniť priestor Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky (NCP VaT), v ktorom sa každý mesiac v rámci Vedeckej cukrárne stretávate so zaujímavými vedcami. 21. apríla si ju ale budete môcť pozrieť z pohodlia domova a nepripravíme vás ani o možnosť diskusie s našou prednášateľkou.
Otázky súvisiace s témou aprílovej Vedeckej cukrárne môžete klásť v diskusii pod udalosťou na Facebooku do 14. apríla. Aby sa vám ľahšie pripravovali, tu sa dočítate, o čom bude Tatiana Betáková vo svojej prednáške hovoriť.
O čom bude aprílová Vedecká cukráreň
Vírusy sú maličké zaujímavé stvorenia, ktoré nedokážu existovať bez živej bunky. Napriek tomu, že na svoje množenie a šírenie potrebujú hostiteľa, dokážu sa škaredo odmeniť. Spôsobujú rôzne závažné ochorenia a neraz svojho hostiteľa aj zabijú. Napríklad vírus chrípky dokáže nainfikovať ročne niekoľko sto miliónov ľudí, z toho asi 5 miliónov ľudí skončí v nemocnici a približne 600 000 ľudí zabije. Koronavírus zatiaľ nakazil vyše milióna ľudí a počet jeho obetí prekročil 70 tisíc. Šíri sa však rýchlo a na rozdiel od chrípky, nemáme proti nemu vakcínu.
Prečo získavame vírusy od zvierat
Tatiana Betáková si pre vás pripravila aj obrázky pľúc napadnutých koronavírusom. Vysvetlí, ako je možné, že sa koronavírus rozšíril zo zvierat na človeka. „Nie je to nič nové, v prírode sa to bežne stáva. Ebola, HIV, chrípka a iné koronavírusy sú tiež pôvodne zo zvierat.“ A ako vníma najnovšie správy o zvieratách, ktoré sa nakazili koronavírusom od ľudí? Nemôžu teraz prenášať vírus okrem ľudí ešte aj zvieratá? Nekomplikuje to celú situáciu? „Vedci to nepredpokladajú, lebo väčšinou to takto neprebieha. Na psy ani myši sa vírus neprenáša, známe sú len prípady mačiek a tigra v jednej newyorskej ZOO. No v prípade, že by ste mali doma nakazenú mačku, odporúčala by som zaviesť bezpečnostné opatrenia a odstup od nej.“
Kým sme nepoznali vakcíny
Hoci sme v tomto tisícročí bojovali s novými nebezpečnými vírusmi ako SARS, Ebola a MERS, môžeme konštatovať, že tie neboli také pustošivé. V súvislosti s koronavírusom sa aj preto uchytilo slovné spojenie novodobý mor. Rozsiahle vírusové nákazy totiž nie sú pre ľudstvo žiadnou raritou, kedysi sa s nimi museli ľudia potýkať celkom bežne. „Najhorší mor prinášali čierne kiahne, na ktoré zomierali milióny ľudí, hlavne u detí bola vysoká mortalita. Navyše, táto nákaza sa vracala vo vlnách. Je preto úžasné, že sa proti nim podarilo vyvinúť vakcínu a vďaka očkovaniu úplne čierne kiahne zlikvidovať,“ hovorí Tatiana Betáková.
Známa virologička v prednáške objasní, čo je vírus, ako sa šíri a ako sa dokáže meniť. Vysvetlí, aký je rozdiel medzi vírusmi chrípky, osýpok, mumpsu, rubeoly, poliovírusom, koronavírusom i to, aké ochorenia spôsobujú. Lieky, ktoré by vedeli úplne zastaviť množenie vírusu v našich bunkách a napraviť škody, ktoré vírus v našom tele spôsobil, neexistujú. Proti niektorým vírusom však vedci vyvinuli tzv. antivirotiká, no ich účinnosť je veľmi limitovaná.
Najlepšia vec, ktorú v boji proti vírusom máme k dispozícii, sú vakcíny. Čím účinnejšia vakcína a silnejší imunitný systém, tým lepšie sme chránení. V prednáške sa dozviete, ako sa vakcíny pripravujú, čo všetko musia vedci vymyslieť, čo všetko je potrebné otestovať v laboratóriu a vyskúšať na dobrovoľníkoch, kým sa vakcína dostane do lekárne.
Vírusy verzus baktérie
Vedkyňa počas prednášky objasní aj to, aký je rozdiel medzi vírusovým a bakteriálnym ochorením. Bolo preto zaujímavé zistiť, či sa dá povedať, že vírusy sú lepšie ako baktérie alebo naopak. „Človek má v črevách ohromné množstvo baktérií, bez ktorých by nemohol existovať. Baktérie využívame v potravinárskom a biotechnologickom priemysle. No všetky vírusy spôsobujú ochorenia, niektoré až smrteľné. Vírusy nám spôsobujú iba problémy, takže z nášho pohľadu nie je žiaden vírus dobrý,“ hovorí.
Ak vás téma vírusov zaujíma, nezabudnite svoje otázky pre virologičku napísať na stránku udalosti na Facebooku do 14. apríla.
Kto je Tatiana Betáková
RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. pôsobí v Biomedicínskom centre SAV na Virologickom ústave a prednáša aj na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bola hlavnou riešiteľkou viacerých projektov vrátane dvoch zahraničných projektov od Royal Society a Welcome trust, jedného ESF, dvoch APVV a šiestich VEGA projektov. „Vychovala“ 6 doktorandov. Je členkou odborovej komisie pre doktorandské štúdium v študijnom odbore virológia a členkou stálej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore vedy a techniky virológia. Získala cenu SAV za popularizáciu vedy, za súbor publikácií a mediálnych prezentácií Chrípka – celosvetový problém. Je autorkou množstva publikácií v odborných časopisoch, skrípt a monografií. V súčasnosti sa venuje základnému výskumu vírusov chrípky. Študuje vrodenú imunitnú odpoveď na chrípkovú infekciu so zameraním na štúdium signalizačných dráh a úlohy cytokínov v imunitnej odpovedi na chrípkovú infekciu.
Čo je Vedecká cukráreň?
Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. NCP VaT pri CVTI SR oslovuje vedcov – odborníkov, ktorí populárnou formou a jednoduchým spôsobom vedia žiakom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a technike. Tak ako v každej cukrárni, aj v tej vedeckej sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch, svoje zohráva aj mimoškolské prostredie. Témy vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti.
(GC)
Foto: Marián Zelenák – NCP VaT pri CVTI SR, Pexels.com
