Mottom tohtoročného Festivalu vedeckých filmov bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.
Sliny ako médium
Biotechnológie v medicíne boli témou úvodného dňa Festivalu vedeckých filmov 2017. Diváci a diváčky mohli vidieť dokumentárne filmy z cyklu Spektrum vedy o práci a úspechoch slovenských vedcov, o ich mimoriadnych objavoch. Prvý z nich bol film Molekulárna biológia, ktorý priblížil, ako výskumníci dokážu vlastnosti živých systémov, ktoré sú definované – kódované – v DNA prenášať prostredníctvom toho materiálneho nositeľa. Druhý dokument Potenciál slín bol zameraný na prezentáciu slín ako diagnostického média a poukázal na rôzne možnosti ich diagnostického využitia. Priblížil nielen súčasný stav slinných markerov v liečbe, alebo monitoringu rôznych ochorení, ale aj aký je ich potenciál pre najbližšiu budúcnosť. Dozvedeli sme sa, ako sa štandardizuje príprava odberu sliny, ako sa následne vzorky spracovávajú v laboratóriu a ako sa v slinách dokážu namerať pre medicínu ďalšie zaujímavé látky. Po premietaní nasledovala diskusia s hostkou RNDr. Ľubomírou Tóthovou, PhD. a hosťom doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom, Celecom, DrSc., MPH. RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. je mladá molekulárna biologička a vedecko-výskumná pracovníčka Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa zaoberá hľadaním nových markerov rôznych ochorení v slinách. Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH., lekár a vedec, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa zaoberá predovšetkým výskumom extracelulárnej DNA, vplyvom testosterónu na mozgové funkcie, ale aj výchovou pregraduálnych a postgraduálnych študentov a presadzovaní medicíny založenej na dôkazoch. Divákov v hľadisku zaujímala napríklad téma oxidačného stresu, ktorý prítomní vedci so svojím tímom skúmali. Študentov stredných škôl tiež zaujímala otázka výberu štúdia, ak sa chcú v budúcnosti venovať vede. Chceli sa dozvedieť, či je lepšie zvoliť si štúdium medicíny alebo naopak molekulárnej biológie. Dr. Tóthová a doc. Celec boli príkladom, že cesta ku vede môže viesť rôznymi smermi, nakoľko každý z nich vyštudoval iný odbor. V diskusii doc. Celec vyzdvihol takmer ako nevyhnutnosť, aby študenti absolvovali aspoň určitú časť svojho štúdia v zahraničí. Zároveň však zdôraznil potrebu návratu študentov späť, aby mohli uplatniť svoje nadobudnuté vedomosti zo zahraničia a aplikovať ich vo výskume na Slovensku.
Je možný život bez matematiky?
S matematikou a informatikou prichádzame do kontaktu dennodenne, či to chceme, alebo nechceme. Málokto z nás si dokáže predstaviť deň bez toho, aby neprišiel do kontaktu napríklad s počítačom. A práve matematika bola témou druhého festivalového dňa v rámci FVF 2017. Dokument Matematika a informatika ako základ znalostných systémov nás zaviedol aj do takých oblastí nášho života, v ktorých by sme súvislosť s matematikou a informatikou vôbec nepredpokladali… To, že matematika 21. storočia je strategickým kľúčom kultúrneho a ekonomického rozvoja ako súčasť mnohých technologických objavov, sme sa dozvedeli v druhom dokumentárnom filme Je možný život bez matematiky? V dokumente bolo zdôraznené, že progresívnosť akýchkoľvek vedeckých disciplín je daná úrovňou ich matematizácie a tá zasa ovplyvňuje blaho nášho bytia – po zdravotnej, materiálnej aj duševnej stránke. Vplyv matematiky bude rozhodujúcim pre rozvoj informačnej spoločnosti. A či je možný život bez matematiky? Tak túto otázku si položili aj hostia počas diskusie, ktorá nasledovala po odpremietaní filmov. Hosťami boli prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. Vedúca Ústavu matematiky a fyziky na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc., je vedkyňou v odbore aplikovaná matematika a jej vedeckým záujmom je geometria a geometrické modelovanie útvarov, počítačová grafika, e-learning v matematike a vývoj webových aplikácií. Prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. je emeritným profesorom na Katedre aplikovanej matematiky a štatistiky FMFI UK v Bratislave. Najširší ohlas získali jeho výsledky v teórii optimálneho riadenia. V roku 1980 založil seminár z reakčno-difúznych rovníc, ktorý patril k európskej špičke a vyrástol v ňom rad medzinárodne etablovaných osobností. V roku 1994 Založil úspešné študijné zameranie „Ekonomická a finančná matematika“. Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. je vedúcim Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky FMFI UK v Bratislave, predsedom Akademického senátu UK v Bratislave a podpredsedom vedeckej sekcie Slovenskej matematickej spoločnosti. Svoj vedecký výskum orientuje na matematické modelovanie pomocou riešení diferenciálnych rovníc a jeho využitie v oblastiach akými sú nelineárna optimalizácia, dynamika fázových rozhraní, či finančná matematika alebo biomatematika. Predmetom diskusie medzi odborníkmi sa okrem iného stala na základe diváckej otázky, aj momentálna celospoločenská téma o matematike ako povinnom predmete maturitnej skúšky.
Ekologická energetika
Dopoludnie tretieho festivalového dňa bolo venované téme Ekologická energetika. Diváci a diváčky mohli opäť sledovať dokumentárne filmy z cyklu Spektrum vedy Slnko, seno a…energia a Strach z rádioaktívneho žiarenia. V následnej diskusii sme si mohli vypočuť názory na danú tému od odborníkov prof. Ing. Vladimíra Slugeňa, DrSc., prof. Ing. Ľubomíra Šoóša, PhD. a RNDr. Pavla Faška, PhD. Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave, je špičkovým slovenským a európskym odborníkom na jadrovú energetiku. Dlhé roky pôsobil ako expert v Európskej nukleárnej spoločnosti, ktorej bol dva roky aj predsedom. Od roku 2004 až doteraz pôsobí ako expert Európskej komisie pre oblasť mierového využitia štiepnych a fúznych reakcií. Prof. Ing. Ľubomír Šoóš, PhD., riaditeľ Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, je odborníkom na obnoviteľné zdroje energie a zhodnocovanie odpadov. Taktiež je viceprezidentom Zväzu strojárskeho a automobilového priemyslu. Jeho vedeckým zameraním je konštrukcia, výskum a vývoj konštrukčných uzlov v oblasti výrobnej a environmentálnej techniky. RNDr. Pavol Faško, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, je popredným slovenským klimatológom. Venuje sa problematike klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka, analýze dlhých časových radov meteorologických prvkov, pričom sa špecializuje na atmosférické zrážky a snehovú pokrývku.
Zlatá éra lesa skončila, ako ďalej?
Podvečer, 31. mája 2017, čakalo na návštevníkov festivalu záverečné premietanie unikátneho dokumentárneho filmu Príbeh lesa s podtitulom Divoká príroda z prvej ruky. Tvorcovia nakrúcali dokument štyri roky, s využitím tých najmodernejších technológií, na desiatkach lokalít po celej Európy, dokonca sami žili v lese so sledovanými divokými zvieratami. Vďaka unikátnym metódam nakrúcania divákom dokázali autenticky prerozprávať príbeh lesa od doby ľadovej až po súčasnosť a zachytiť vzrušujúci kolobeh života v ňom. Pozvanie do diskusie prijali Karol Kaliský, Mgr. Marek Semelbauer PhD. a RNDr. Pavol Mereďa, PhD. Filmár, fotograf prírody, lesník a ochranár Karol Kaliský pôsobil ako účastník Projektu na záchranu tatranského kamzíka, päť rokov pracoval na Správe TANAP-u. V posledných rokoch sa v rámci spoločnosti Arolla Film spolu s kolegami snaží sprostredkovať svoje nadšenie pre divokú prírodu širokej verejnosti a prispieť tak k ochrane konkrétnych území divokej prírody. Ich film Vlčie hory vysiela kanál National Geographic vo viac ako 100 krajinách po celom svete a v súčasnosti ukončili ďalší dokument – Nesmrteľný les. Mgr. Marek Semelbauer PhD., mladý vedecký pracovník Ústavu zoológie SAV v Bratislave, sa venuje molekulárnej systematike a morfológii dvojkrídlovcov čeľade Lauxaniidae, geometrickej morfometrii a najnovšie aj bezpesticídovej kontrole bodavky stajňovej. Za obzvlášť pútavé témy považuje evolučnú biológiu, históriu života na planéte, ekológiu a správanie živočíchov. RNDr. Pavol Mereďa, PhD. je vedecký pracovník Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, tajomník Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV, vo svojej vedeckej práci sa zaoberá výskumom taxonómie a evolúcie stredoeurópskych cievnatých rastlín. V diskusii s týmito odborníkmi sme sa snažili hľadať odpoveď na otázku: Zlatá éra lesa skončila, ako ďalej…? Téma divákov veľmi zaujala a počas celej diskusie bolo položených mnoho otázok, ale aj konštatovaní, ktoré boli často protikladné a tak ponúkli naozaj rôznorodý pohľad na danú problematiku.
Ak vás zaujímajú jednotlivé témy, sledujte portál VEDANADOSAH.sk, kde v najbližších týždňoch odpublikujeme to najzaujímavejšie zo všetkých štyroch diskusií v rámci FVF 2017. Viac o festivale sa dozviete na stránke www.fvf.cvtisr.sk. Fotografie zo všetkých premietaní nájdete v sekcii fotogaléria.
Spracovali: Martina Pitlová a Zuzana Hajdu, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ