Zostaviť rebríček top 10 vo vede za rok bez „tvrdých dát“, je povážlivé. Navyše keď vo vede platí, že celkové skóre sa neraz ukáže až po čase. Ak však niekto môže zhodnotiť, čo vo vede v uplynulom roku stálo za zmienku, sú to redaktori týždenníka Science. Ich odbornosť je neodškriepiteľná a publikovanie v ňom má punc absolútnej špičky.
Objav roka z hlbín vesmíru
Časopis Science tradične v predvianočnom čísle uverejňuje Objav roka (Breakthrough of the Year). Ide o opis vedeckej udalosti, ktorá je podľa redakcie vrcholom vedeckého poznania za uplynulých 12 mesiacov. Bez číselného poradia k tomuto objavu pridáva ešte deväť ďalších a vytvára tak „vedeckú Top 10 hitparádu“. V posledných rokoch navyše redakcia porovnáva vlastný výber s online anketou čitateľov.
Objavom roka 2019 sa stala prvá snímka super hmotnej čiernej diery v strede vzdialenej galaxie Messier 87 (M87). Presnejšie ide o „tieň“ tohto objektu a žiarivý prstenec okolo neho. Čierna diera v M87 je síce 2000-krát ďalej ako tá v našej Mliečnej ceste, Sagittarius A* , ale je vyše 1000-krát hmotnejšia a procesy v jej okolí sú menej búrlivé. Práve preto sa vedcom podarilo získať jej snímku. Je to úspech Event Horizon Telescope (EHT), medzinárodného konzorcia viac ako 200 vedcov z celého sveta. Kľúčovú úlohu pri „fotoshootingu“ čiernej diery zohrala anténna sústava ALMA v Čile.
Ilustrácia krátera Chicxulub. Zdroj: Science
Ďalšie štyri v prvej päťke
Science v prvej päťke rebríčka umiestnil výskum, ktorý rieši dopad planétky, ktorá pred 66 miliónmi rokov zahubila veľké dinosaury. Vrt do 193-kilometrového krátera Chicxulub, ktorý sa nachádza napoly v mori pri mexickom polostrove Yucatán, umožnil zrekonštruovať priebeh tohto javu. Fosílie zo Severnej Dakoty a Colorada (USA) dokazujú závažné vplyvy na organizmy. Zaujímavé je, že pozemský život sa spamätal za menej ako 1 milión rokov. Samozrejme, obmenený – šancu dostali cicavce, čiže aj my.
Ďalším objavom v top 10 sú najnovšie výskumy praľudí nazývaných denisovania, ktorí svoje pomenovanie získali podľa miesta objavu, jaskyne v pohorí Altaj v Rusku. Vďaka analýze fosílnych stôp DNA a bielkovín vedci dokázali zrekonštruovať ich podobu a zistili odlišnosti vo výzore medzi denisovanmi, našimi skorými predkami Homo sapiens a neandertálcami, hoci všetky tri ľudské druhy sa navzájom krížili.
Veľký rozruch vzbudili vlani dva lieky na báze protilátok proti infekcii vírusom ebola. Vyzerá to tak, že po vyše 40 rokoch od objavu tohto smrtiaceho vírusu, ľudstvo konečne získalo účinnú zbraň. Zaujímavé je, že klinické testy viedol konžský virológ, ktorý stál pri objave eboly v roku 1976. Podobnú nádej pre dosiaľ nevyliečiteľne chorých prináša génový liek Trikafta, ktorý zaberá na väčšinu prípadov cystickej fibrózy. Z progresívnej choroby robí aspoň zvládnuteľnejšiu, chronickú. Liečba však zatiaľ stojí státisíce dolárov ročne.
Vedcom sa podarilo zrekonštruovať výzor denisovanov. Zdroj: Science
Druhá polovica rebríčka
Zistenie, že dôsledky detskej podvýživy pretrvávajú aj po prechode k dostatku jedla, prinieslo prelom v liečbe. Ukázalo sa, že príčinou tohto javu je nedozrievanie črevných mikróbov v tráviacej sústave postihnutých detí. Riešením je nový a dostupný rastlinný prídavok k strave, ktorý podporuje rast prospešných črevných baktérií.
Prelomovými objavmi boli aj kultivácia a dekódovanie DNA jedného typu archeóna (archeóny sú staré skupiny organizmov, ktorých telo tvorí jediná bunka, ktorá má štruktúrou a organizáciou blízko k prokaryotickým bunkám, pozn. red.) menom Prometheoarchaeum syntrophicum zo skupiny Asgard. Vedci zistili, že má gény dosiaľ známe len u eukaryontov (veľké bunky s jadrom, z akých sme aj my). Archeóny Asgard dobre rastú s baktériami a majú výrastky na ich zachytenie. Podporuje to symbiotický vznik eukaryontov pohltením baktérií archeónmi.
Dve priečky rebríčka Top 10 patria informatike. Na prvej sa umiestnili vedci z Googlu, keď ohlásili dosiahnutie tzv. kvantovej nadradenosti: ich kvantový čip s 53 qubitmi (bežný bit má hodnoty 0 alebo 1. Kvantový bit môže mať okrem spomínaných hodnôt 0 alebo 1 aj tretiu: súbežne 0 aj 1) uskutočnil za 200 sekúnd výpočet, ktorý by typickému superpočítaču zabral 10-tisíc rokov. Konkurenčný tím z IBM to spochybnil a odborníci sa zhodli, že cesta k bežne použiteľnému kvantovému počítaču ešte potrvá dlho.
Kvantový čip Googlu uskutočnil za 200 sekúnd výpočet, ktorý by typickému superpočítaču zabral 10-tisíc rokov. Zdroj: Science
Druhú IT priečku obsadil program Pluribus, ktorý vyhral nad najlepšími svetovými hráčmi neobmedzeného Texas Hold´em pokru. Prvý raz sa stalo, že umelá inteligencia (AI z angl. artificial intelligence) porazila viacerých hráčov, ktorí mali len čiastkové informácie o stave hry.
Objav roka je vesmírny a vesmíru sa týka aj posledná priečka rebríčka. Sonda NASA New Horizons preletela okolo 36 kilometrového telesa 2014 MU69 Arrokoth 6,6 miliardy kilometrov od Zeme v Kuiperovom páse za Neptúnom. „Snehuliakový“ objekt tvorí materiál, ktorý sa len málo zmenil od utvorenia Slnečnej sústavy pred približne 4,6 miliardy rokov.
Podľa výberu vyše 34 tisíc čitateľov Science boli štyrmi najvýznamnejšími výsledkami minulého roku výskumy denisovanov, lieky proti ebole, snímka superhmotnej čiernej diery a liek na cystickú fibrózu. Takmer polovica uviedla ako číslo 1 denisovanov.
Zdeněk Urban (autor je členom AAAS)
Zdroj: Science
Fotografie: Science