Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Projekt To dá rozum končí. Dočká sa Slovensko zmeny školstva?

Tamara Leontievová

Projekt To dá rozum, ktorého realizátorom je MESA10 - centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, počas štyroch rokov pripravil analýzu školstva a viac ako 350 odporúčaní na jeho komplexnú zmenu. Projekt končí 30. apríla, no jeho analytici a analytičky pokračujú v snahách o zmeny aj naďalej.

Ilustračná fotografia: Školy sú prázdne a systém zažíva ťažkú skúšku. Zdroj: iStock

Počas štyroch rokov trvania projektu (2016 – 2020) sa analytickému tímu podarilo pripraviť najrozsiahlejšiu analýzu školstva na Slovensku od materských škôl až po vysoké školy. Analytická správa vychádzala z analýzy existujúcich dát, dokumentov či zákonov, ako aj 421 individuálnych a skupinových rozhovorov so 656 respondentmi a dotazníkového prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 15 322 ľudí z regionálneho a vysokého školstva i špecialistov na ľudské zdroje.

Na základe analýzy a zozbieraných príkladov dobrej praxe zo Slovenska i zahraničia tím To dá rozum následne pripravil viac ako 350 odporúčaní na komplexnú zmenu školstva od ranej starostlivosti až po vysoké školy, ktoré verejnosti predstavili na konferencii vo februári 2020. Všetky kvantitatívne dáta, analýzy, odporúčania i ďalšie výstupy projektu sú dostupné v medzinárodnom, verejne prístupnom repozitári Zenodo.

Aké bude školstvo po skončení pandémie koronavírusu?

Tesne po konferencii, na ktorej analytici a analytičky predstavili svoje odporúčania, sa konali voľby a prvým krokom po zverejnení odporúčaní sa mali uskutočniť rozhovory s novými predstaviteľmi školského rezortu. „Sú však procesy, ktoré bežia bez ohľadu na naše volebné cykly. Jedným z nich je, žiaľ, aj súčasná epidémia koronavírusu,“ hovorí Renáta Hall, ktorá projekt To dá rozum viedla.

Zmeny sa však napriek tomu, prirodzene, dejú. Jednou z nich je aj to, že členka tímu To dá rozum Miroslava Hapalová sa stala riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu. Má za sebou už aj prvé aktivity v úrade, okrem iného napríklad odporúčania pre hodnotenie žiakov v čase pandémie alebo vypracovanie Usmernenia k obsahu a organizácii vzdelávania základných škôl.

Aktuálne sa všetci snažia vysporiadať s náročnou situáciou. No aj vďaka pandémii sa debata o školstve v podstate vracia s nebývalou silou, keďže kvôli nej ešte viac vynikajú jeho problémy. „Všetky naše odporúčania nie je možné realizovať za jedno volebné obdobie. Pre niektoré sa dá aspoň pripraviť pôda na implementáciu. Sú však aj také, ktoré sa dajú presadiť s plnou silou a razantnosťou. Minister si bude musieť vybrať, ideálne by však bolo, ak by tento výber konzultoval s relevantnými aktérmi zo školstva,“ hovorí Renáta Hall.

Ilustračná foto: Debata o školstve nás ešte len čaká. Zdroj: iStock

Ktorý požiar má prioritu

Odporúčania projektu To dá rozum tvoria obrovský dokument, ktorý analyzuje všetky úrovne školstva. Každá z nich má svoje špecifické problémy a väčšina z nich nemá jednoduché riešenie. Čím však začať? „Požiarov je príliš veľa, je preto potrebné hasiť vo viacerých oblastiach paralelne. Počnúc zvyšovaním platov učiteľov a zmeny kurikula na školách až po efektívnejšie využívanie zdrojov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a systematické posilňovanie vedy a výskumu. Podobne je potrebné zamerať sa čo najskôr aj na racionalizáciu siete škôl a na celkový objem i nastavenie financovania. Zamerať sa iba na jeden či dva požiare neprinesie želaný efekt dlhodobého skvalitňovania školstva a vedy na Slovensku,“ hovorí Jozef Miškolci, analytik projektu so zameraním na prácu s učiteľmi.

Katarína Vančíková, ktorá v projekte riešila analýzy pre oblasť priestupného vzdelávania, zdôrazňuje, že je dôležité venovať zvýšenú pozornosť ranej starostlivosti a predškolskému vzdelávaniu. „Zlepšenie dostupnosti programov predškolského vzdelávania sa dlhodobo nerieši a zdá sa, že ani prijatie zákona o povinnom predprimárnom vzdelávaní pre všetky 5-ročné deti nepovedie k odstráneniu bariér, ktoré musia mnohé deti na ceste za predškolským vzdelávaním prekonávať,“ hovorí.

Upozorňuje tiež na chýbajúcu sieť poskytovateľov včasnej podpory pre deti a rodiny so zdravotným znevýhodnením a pre deti a rodiny žijúce v podmienkach sociálneho vylúčenia a v riziku chudoby. Deti z takého prostredia vstupujú už do predprimárneho vzdelávania z nerovnakej štartovacej čiary. „Na Slovensku potrebujeme kvalitný, dostupný integrovaný systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve s pestrou ponukou programov a komplexnou podporou, ktorý bude pokrývať potreby rôznych skupín detí a ich rodín. Základy takéhoto systému máme, takže je na čom budovať,“ konštatuje odborníčka.

Materské školy dopadli v analýze To dá rozum najlepšie. Zdroj: iStock

Prečo by si mali školy brať príklad zo škôlok

Analýza poukázala okrem iného aj na to, že zo všetkých typov škôl na Slovensku sú najprogresívnejšie materské. „Používajú metódy výučby, ktoré kladú dôraz na aktívnu pozíciu detí vo vzdelávaní a majú snahu o celistvý rozvoj,“ konštatuje Petra Fridrichová, ktorá v To dá rozum pôsobila ako analytička pre obsah a formy vzdelávania. Zdôrazňuje tiež, že školy by mali rešpektovať špecifiká primárneho vzdelávania. „Na prvom stupni by mal učiť učiteľ, ktorý vyštudoval učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ. Ak to tak nie je, stráca sa priestor na učenie sa v súvislostiach, ale aj podpora motivácie k učeniu a podobne,“ hovorí. Viacerí analytici a viaceré analytičky z To dá rozum sa však zhodli na tom, že špecializácia pedagógov na rôzne úrovne výučby je mimoriadne podstatná na každej úrovni, nielen na prvom stupni.

Stredné školstvo si podľa Petra Dráľa, analytika pre správu a riadenie školstva, tiež pýta reformu. Odporúča, aby sieť stredných škôl prešla procesom racionalizácie a optimalizácie. S tým je podľa neho úzko spojená aj otázka revízie financovania. „Jedným z problémov stredného školstva je to, že učitelia využívajú málo variabilné metódy, prevažuje výklad a diktovanie poznámok. Tieto prístupy nepodporujú motiváciu žiakov, žiaci si vďaka nim neosvoja rôzne stratégie učenia sa a ani si nerozvinú kritické či analytické myslenie,“ dodáva Petra Fridrichová.

Niekde treba začať

Úroveň nášho školstva je veličina, ktorá ľahko podlieha dojmom. Dojmy majú rodičia aj žiaci. Nasledujú predstavy učiteľov a riaditeľov. A pred otočkou v uzavretom kolobehu stoja pojmy ako potreby trhu, uplatnenie, ale aj pojmy úroveň vzdelanosti, kritické a analytické myslenie a podobne.

Projekt To dá rozum do tejto krajiny dojmov vniesol svetlo dát. Analýzu máme, odporúčania tiež. Zostáva už „len“ odborná diskusia a implementácia zmien.

Tamara Leontievová
Zdroj: www.todarozum.sk

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.