Dobrou správou je objav prírodnej zlúčeniny, ktorá likviduje šedú pleseň na hrozne. Pomenovali ju po známom hercovi z akčných filmov.
Povrch Mesiaca, hviezdy a Zem. Prvky obrázka poskytla NASA. Zdroj: iStockphoto.com
Nová skupina zlúčenín, ktoré zabíjajú plesne, dostala názov po Keanu Reevesovi, hercovi z akčných filmov. Keanumycíny pochádzajú z rodu baktérií Pseudomonas a dokážu likvidovať plesne, s ktorými sa stretávajú rastliny aj človek – informuje portál PHYS. ORG odvolávajúc sa na štúdiu publikovanú v žurnále Americkej chemickej spoločnosti.
Zachráni ovocie a zeleninu?
Keanumycíny pôsobia proti plesni Botrytis cinerea, ktorá napáda vyše 200 rôznych druhov zeleniny a ovocia, napríklad hrozno, a každoročne spôsobuje obrovské straty. Keanumycíny by sa mohli stať ekologickou alternatívou vo vzťahu k chemickým pesticídom.
Prírodná látka pomenovaná po akčnom hercovi likviduje tiež plesne, ako je Candida albicans, ktorá sa vyskytuje v ľudskom tele prirodzene. Keď sa však premnoží, spôsobuje zdravotné problémy.
Keanumycíny objavili výskumníci z Leibnizovho inštitútu pre výskum prírodných produktov a biológiu infekcií (Leibniz – HKI) a podľa ich doterajších zistení neškodia ani rastlinným, ani ľudským bunkám.
Štít z mesačného prachu
Astrofyzik Ben Bromley navrhuje vytvoriť štít z mesačného prachu medzi Zemou a Mesiacom, upozorňuje portál ČT24 odvolávajúc sa na Bromleyho článok v odbornom magazíne Plos Climate, ktorý napísal spolu s kolegami. Štít by blokoval časť slnečného žiarenia a znižoval otepľovanie klímy.
Bromley počíta s vyťažením miliónov ton prachu, ktoré by potom do kozmu dlhodobo vystreľovalo elektromagnetické delo. Uvedomuje si pritom, že doprava ťažného a potom aj dopravného zariadenia na Mesiac by bola nákladná a zložitá a pravdepodobne by vyžadovala i vznik novej vesmírnej stanice v oblasti Lagrangeovho bodu L1, ktorý sa nachádza medzi Zemou a Slnkom.
Práve odtiaľ by pomáhala usmerňovať prach takým smerom, aby poskytoval našej planéte čo najviac tieňa.
Nadužívanie antibiotík spôsobuje, že prestávajú účinkovať. Zdroj: iStockphoto.com
Používanie antibiotík v poľnohospodárstve stúpa
V poľnohospodárstve sa používa viac antibiotík, ako sa uvádza, a tento trend rastie – vyplýva to zo zistení vedeckého tímu podpísaného pod štúdiou uverejnenou v Nature.
Epidemiológovia zo Švajčiarskeho technologického inštitútu (ETH) v Zürichu s kolegami odhadli používanie antibiotík v 229 krajinách na základe údajov z farmárskych prieskumov, vedeckých článkov a dát jednotlivých vlád. Porovnali ich s údajmi o populáciách hospodárskych zvierat na celom svete, ako aj o predaji antibiotík zo 42 krajín, ktoré ich zverejnili. Podľa toho odhadli trendy pre zvyšných 187 krajín.
Tím vypočítal, že používanie antibiotík v Afrike je pravdepodobne dvojnásobne vyššie, ako uvádza Svetová organizácia pre zdravie zvierat (WOAH), a v Ázii o polovicu vyššie, ako hovoria oficiálne údaje.
Podľa odhadov odborníkov bude svet v porovnaní s takmer 100 000 tonami v roku 2020 do roku 2030 používať okolo 107 500 ton antibiotík v chove hospodárskych zvierat ročne. Používanie antibiotík pravdepodobne najrýchlejšie porastie v Afrike, a to v dôsledku zvýšeného dopytu po mäsových výrobkoch. Už medzi rokmi 2020 a 2030 by sa podľa odhadov malo zvýšiť o 25 percent.
Vedci vytvorili nezvyčajný ľad
Výskumníci z University College London objavili nový typ ľadu. Je amorfný, čo znamená, že nemá úhľadne usporiadanú štruktúru ako kryštalický ľad. Na Zemi je skôr vzácnosťou, vyskytuje sa predovšetkým vo vesmíre.
Vedci ho pritom vytvorili náhodou. Do nádoby so stredne hustým amorfným ľadom vložili kovové guľôčky. Nádobu schladili na mínus 200 stupňov Celzia a začali ňou intenzívne triasť. Miesto toho, aby sa vytvorili drobné kúsky obyčajného ľadu, vznikla táto vzácna amorfná forma, ktorá pripomínala obyčajnú vodu, ibaže mala pevné skupenstvo. Viac sa dočítate na portáli VEDA NA DOSAH v článku Vedci objavili unikátny typ ľadu podobný vode.
Samica rysa s mláďaťom v lese. Zdroj: iStockphoto.com
Francúzi vyzývajú na ochranu rysov
Rysom ostrovidom hrozí vo Francúzsku vyhynutie. Podľa štúdie uverejnenej na vedeckom portáli Frontiersin žije v pohorí Jura populácia maximálne 150 dospelých rysov tohto druhu. Skupina sa však málo pári so zdravšími populáciami rysov v Nemecku a vo Švajčiarsku, preto jej potomkovia nedosahujú, čo sa rastu týka, potrebnú veľkosť. Navyše ich ohrozujú aj dopravné nehody a pytliactvo.
Tím, ktorý zbieral genetické vzorky pozorovanej skupiny rysov v rokoch 2008 – 2020, vyzýva na jej ochranu. Napríklad navrhuje, aby sa ulovené rysy nahradili a osirelé mláďatá dočasne umiestnili v centrách starostlivosti pre zvieratá.
Zdroje: PHYS. ORG; ČT24, Plos Climate, Nature, Frontiersin
