O jednom z najväčších environmentálnych problémoch sa budeme rozprávať s odborníčkami Katarínou Mikulovou a Janou Poórovou.
Pozývame vás do vedeckej kaviarne, v ktorej sa budeme venovať suchu, jednému z environmentálnych problémov, ktoré mnohé krajiny v súčasnosti riešia. Prichádzame o podzemnú vodu, bojujeme s nedostatkom závlahy a deficit vody ohrozuje našu faunu aj flóru. Čo spôsobuje sucho? Ako prebieha monitoring, vďaka ktorému vieme včas zareagovať a minimalizovať prípadné škody i negatívne dopady sucha?
Komplexne sa na sucho pozrieme v októbrovej Vede v CENTRE, a to vo štvrtok 27. októbra o 17.00 hodine v Univerzitnej knižnici v Bratislave na Ventúrskej ulici č. 11. Hosťami vedeckej kaviarne budú Mgr. Katarína Mikulová, PhD., a Ing. Jana Poórová, PhD.
Podujatie sa uskutoční prezenčnou formou a záznam z prednášky bude neskôr dostupný na YouTube CVTI SR. Ak vás táto téma zaujala, otázky k nej posielajte do 26. októbra 2022 na mail vnd@cvtisr.sk.
Sucho na rozdiel od búrky, silného vetra alebo povodne nevzniká zo dňa na deň alebo z hodiny na hodinu. Jeho nástup je pomalý, pozvoľný, možno až nenápadný, rovnako ako jeho doznievanie. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že sucho je charakteristické nedostatkom povrchovej a podzemnej vody, a to v tokoch, pôde, rastlinách alebo atmosfére. Podľa toho rozlišujeme meteorologické, pôdne, hydrologické, prípadne socioekonomické sucho. Primárnou príčinou sucha je nedostatok zrážok za určité obdobie, avšak často nie je jediným činiteľom, ktorý spôsobuje sucho.
Pozrite si
Na výskyt a prehĺbenie sucha majú dopad aj evaporačné podmienky, najmä vlhkosť vzduchu, slnečný svit, rýchlosť vetra alebo fyzicko-geografické charakteristiky a hydrogeologické vlastnosti územia. To všetko formuje hydrologický režim vodných zdrojov, napríklad sklon terénu, lesnatosť, geologickú štruktúru podložia, no i druh a stav pôdy. Riziko výskytu období sucha na území Slovenska sa s postupujúcou zmenou klímy bude zvyšovať. Aby bolo možné včas zareagovať a patričnými opatreniami minimalizovať škody, ktoré s výskytom sucha priamo či nepriamo súvisia, je nevyhnutné jeho možný vznik a následný vývoj na území Slovenska systémovo a systematicky monitorovať. Slovenský hydrometeorologický ústav monitoruje meteorologické, pôdne a hydrologické sucho. Sleduje vývoj podmienok ovplyvňujúcich vznik sucha a informuje o jeho začiatku a vývoji z hľadiska klimatických prvkov. Monitoring je dôležitý nielen preto, aby nás sucho neprekvapilo, ale aj preto, aby sme vedeli operatívne na jeho výskyt zareagovať.
Informácie o suchu v pôde a jeho prejavoch na plodinách a lesných porastoch na celom Slovensku pomáha získavať pracovníkom Slovenského hydrometeorologického ústavu široká sieť dobrovoľníkov z radov poľnohospodárov a lesníkov. Takáto spolupráca odborníkov a verejnosti pri riešení vedeckého problému sa nazýva občianska veda. Vedcom poskytuje možnosť, ako pokryť rozsiahle územia a zozbierať tak viac dát, občanom dobrovoľníkom zasa umožňuje naučiť sa niečo nové a prispieť k rozvoju poznania v oblasti, ktorá ich zaujíma.
Pozrite si
Mgr. Katarína Mikulová, PhD., pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave v odbore klimatologická služba ako vedeckovýskumná pracovníčka. Venuje sa najmä úlohám v oblasti aplikovanej a technickej klimatológie, kontroly kvality a homogenizácie údajov a využitiu geografických informačných systémov v klimatológii. Podieľala sa na riešení niekoľkých národných a medzinárodných vedeckých projektov. Tím riešiteľov projektu DriDanube – Riziko sucha v Dunajskom regióne, kde bola projektovou manažérkou, získal Cenu ministra životného prostredia SR za rok 2019. Je autorkou a spoluautorkou mnohých vedeckých a odborných článkov, publikácií a štúdií, medzi ktoré patrí aj Klimatický atlas Slovenska, Atlas Tatier či monografia Hydrologické sucho na Slovensku a prognóza jeho vývoja.
Ing. Jana Poórová, PhD., ukončila v roku 1985 štúdium na Katedre vodnej stavby a vodného hospodárstva Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ihneď po skončení nastúpila na úsek hydrológie Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave, kde pôsobí až doteraz, od roku 2005 aj ako jeho riaditeľka. V roku 2007 ukončila doktorandské štúdium v oblasti vodnej bilancie. Celý profesijný život sa na SHMÚ venuje hydrológii a vodnému hospodárstvu, najmä aplikovanej hydrológii vrátane prevádzkovej a výskumno-vývojovej činnosti v oblasti monitorovania a hodnotenia vôd na národnej a medzinárodnej úrovni. Je členkou Slovenského výboru pre hydrológiu v rámci IHP UNESCO a hydrologickou poradkyňou stáleho zástupcu Slovenskej republiky pri WMO. Pravidelne ju prizývajú do rezortných a medzirezortných odborných pracovných skupín súvisiacich s ochranou vôd a celkovo životného prostredia. V posledných rokoch sa venuje najmä bilancii vodných zdrojov, hodnoteniu sucha a nedostatku vody.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.
(JM)
