Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nobelove ceny 2015 udelené za fyziku, medicínu a chémiu

VEDA NA DOSAH

Nobelove ceny 2015

Nobelova cena je ocenenie každoročne udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Všeobecne je považovaná za najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa dnes udeľuje.

Nobelove ceny sa udeľujú za činnosť v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier; spolu s týmito cenami sa udeľuje tiež cena za ekonómiu, ktorá však technicky nie je Nobelovou cenou (pozri nižšie). Ceny boli založené v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu. Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901, ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme. Od roku 1902 väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera, ktorý sa koná vždy 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti, v Štokholme; Nobelova cena za mier sa v rovnaký deň odovzdáva na ceremoniáli v Osle. Mená držiteľov cien sa však zverejňujú vopred; jednotlivé komisie ich zverejňujú v priebehu októbra.

Pôvodne sa udeľovali tieto ceny:

  • Nobelova cena za fyziku – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
  • Nobelova cena za chémiu – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
  • Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu – udeľovaná inštitútom Karolinska
  • Nobelova cena za literatúru – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
  • Nobelova cena za mier – udeľovaná komisiou nórskeho parlamentu

V roku 1968 sa Švédska národná banka rozhodla založiť cenu za ekonómiu pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, ale keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu, nejde teda technicky o Nobelovu cenu. Napriek tomu sa udeľuje spoločne s ostatnými cenami. V roku 1968 však bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“.

Jedna Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním. (Toto pravidlo bolo zavedené v roku 1974, dovtedy mohla byť cena udelená aj vtedy, ak už nominovaný človek zomrel po 1. februári príslušného roku.)

Obsah ceny

Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 8 miliónov švédskych korún (cca 864 000 €). Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či v práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.  Udeľované medaily majú na líci portrét Alfreda Nobela s nápisom udávajúcim roky jeho narodenia a smrti v latinčine: NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rube je motív zodpovedajúci príslušnej cene a nápis. Na „švédskych“ cenách (fyzika, chémia, medicína, literatúra) je nápis Inventas vitam juvat excoluisse per artes (vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením – citát z Vergíliovej Aeneidy), na cene za mier je nápis Pro pace et fraternitate gentium (pre mier a bratstvo medzi národmi), na cene za ekonómiu je názov ceny – Sveriges Riksbank till Alfred Nobels Minne 1968. Na každej medaile je vyryté aj meno držiteľa.Diplom je zvyčajne unikátne grafické dielo, diplomy nemajú jednotnú podobu, iba text uvedený na diplome sa príliš nemení; „švédske“ ceny majú na diplomoch stručné zdôvodnenie, za čo bola cena udelená.

Nobelova cena za fyziku 2015 bola udelená za výskum neutrínov

Laureátmi Nobelovej ceny za fyziku sa stali Takaaki Kadžita a Arthur B. McDonald za neutríno, resp. za dôkaz, žeNobelisti za fyziku neutríno mení svoju identitu a má hmotnosť. Komisia udeľujúca cenu charakterizovala objav takto: Objav zmenil naše chápanie najvnútornejšieho fungovania hmoty, čo je kľúčové pre náš pohľad na vesmír. Takaaki  Kadžita na prelome tisícročí  zistil, že neutríno sa z atmosféry do neutrínového observatória Sudbury prepína medzi dvoma identitami. V tom čase v Kanade výskumná skupina vedená Arthurom B. McDonaldom preukázala, že neutrína  sa na svojej ceste zo Slnka na Zem nestrácajú. Najčastejšími časticami vo vesmíre sú fotóny a za nimi nasledujú neutrína. Zem je týmito časticami stále bombardovaná. Neutrína vznikajú v reakciách medzi kozmickým žiarením a zemskou atmosférou. Iné vznikajú v jadrových reakciách  vnútri Slnka. Neutrína sú neuchopiteľné častice napriek tomu, že neustále prúdia medzi objektmi. Výskum má pomôcť tomu, aby sa stali neutrína uchopiteľnými.

Nobelova cena za medicínu bola udelená za výskum parazitov a liečbu malárie

Laureátmi Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu za rok 2015Nobelisti za medicínu:  Satoši Ómura, Jou-jou Tchu a William C. Campbell sú William C. Campbell, Satoši Ómura a Jou-jou Tchu za novú terapiu v liečbe malárie a proti parazitom. Polovicu ceny získala čínska vedkyňa v oblasti medicíny Jou-jou Tchu. Komisia, ktorá cenu udeľuje, ocenila jej prínos v boji proti malárii. William C. Campbell a Satoshi Omura získali cenu za liečbu parazitov.

Nobelova cena za chémiu bola udelená za výskum DNA

Nobelovu cenu za chémiu získali tento rok Švéd Tomas Lindahl, Američan Paul Modrich a Turek Aziz Sancar za Nobelisti za chémiuštúdium mechanizmov opravy DNA. Laureátov oznámila švédska Kráľovská akadémia vied. Uviedla, že práca všetkých troch mužov „poskytuje základné vedomosti o tom, ako fungujú živé bunky“. Trojica vedcov na molekulárnej úrovni popísala, ako bunky opravujú poškodenú DNA, čím zabezpečujú uchovanie genetických informácií. Ich objavy poskytli dôležité poznatky o fungovaní buniek, ktoré sa dajú použiť napríklad pri vývoji nových typov liečby rakoviny.

Lindahl začiatkom 70. rokov minulého storočia vyvrátil dovtedajšie predpoklady, že DNA je veľmi stabilnou molekulou. Naopak, dokázal, že pri nej dochádza k poškodeniam v takom rozsahu, že by vývoj života na Zemi ani nemal byť možný. To ho nakoniec doviedlo k objavu molekulárneho mechanizmu zvaného bázová excízna oprava, ktorý neustále zabraňuje rozpadu DNA. Sancar zas opísal mechanizmus nukleotidovej excíznej opravy, pomocou ktorej bunky odstraňujú poškodenia DNA spôsobené ultrafialovým žiarením. Modrich ukázal, ako bunky opravujú chyby, ku ktorým dochádza, keď sa počas bunkového delenia replikuje DNA. Tento mechanizmus sa nazýva oprava chybne spárovaných báz a tisícnásobne znižuje frekvenciu výskytu chýb pri replikácii DNA. Lindahl (77) je emeritným šéfom vedeckého tímu v biomedicínskom výskumnom stredisku Francis Crick Institute a emeritným riaditeľom Cancer Research UK pri Clare Hall Laboratory v Británii. Modrich, ktorý sa narodil v roku 1946, je výskumníkom v Howard Hughes Medical Institute a profesorom na School of Medicine pri Duke University v Durhame v americkom štáte Severná Karolína. Sancar (69) je profesorom na School of Medicine pri University of North Carolina v Chapel Hill v Severnej Karolíne.

 

Spracovala: Jasmína Stauder

Zdroj:  http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/lists/year/index.html?year=2015&images=yes

Foto: http://www.nobelprize.org/

Uverejnila: ZČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky