Ako pomáha genetika skúmať archeológom náš pôvod? Rozprávať sa budeme s molekulárnym biológom Marianom Baldovičom.
Zdroj: CVTI SR
Vlastnosti a význam DNA molekuly a rozvoj metód, ktorými ju študujeme, spôsobili v posledných desaťročiach revolúciu objavov a poznatkov. A to nielen tých, ktoré dokáže využiť medicína.
Analýza DNA vstúpila aj do rôznych iných odborov, ktoré nemajú na prvý pohľad s genetikou veľa spoločného. Dobrými príkladmi sú archeológia a história, ktoré v mnohom doplnili či zmenili naše predstavy a vedomosti o pôvode nášho druhu a postupnom osídľovaní kontinentov a ich regiónov ľudskými populáciami.
DNA sa tak stala akýmsi historickým prameňom. Okrem objavov v súvislosti s naším vzťahom s neandertálcami či inými hominidmi odpovedá tiež na mnohé iné otázky súvisiace napríklad s neolitickou revolúciou, sťahovaním národov či osudmi šľachtických rodov, ale i na zdanlivo nesúvisiace zaujímavosti, ako a kedy sme sa začali obliekať.
Na prednáške, ktorá sa uskutoční v utorok 21. 3. 2023 o 9.00 v konferenčnej miestnosti CVTI SR, sa dozviete, aký prínos má genetika pri odhaľovaní koreňov ľudstva, no aj to, či budú musieť samotní archeológovia pri svojich nálezoch sekvenovať DNA.
Otázky pre prednášajúceho môžete zasielať mailom na vnd@cvtisr.sk do 20. 3. 2023. Videozáznam z podujatia bude neskôr zverejnený na YouTube CVTI SR.
O prednášajúcom
Mgr. Marian Baldovič, PhD., patrí medzi kmeňových vedeckovýskumných zamestnancov na katedre molekulárnej biológie a zúčastňuje sa i na pedagogických a vedeckých aktivitách. V rámci svojej dizertačnej práce patril medzi prvých na Slovensku, ktorí sa zaoberali variabilitou mitochondriálnej DNA a Y chromozómu z pohľadu rekonštrukcie demografickej histórie populácie na Slovensku, ako aj fylogeografie jednotlivých haploskupín týchto systémov. Dodnes patrí k odborníkom a konzultantom v tejto oblasti.
V rámci svojho pôsobenia v pracovnej skupine zameranej na štúdium ľudského genómu sa venoval a venuje riešeniu mnohých vedeckých, no tiež praktických otázok. Vo svojom výskume prioritne študuje normálnu variabilitu oblastí ľudského genómu na populačnej úrovni. Bol spoluriešiteľom viacerých projektov zameraných na molekulárno-genetickú analýzu závažných dedičných ochorení, ako sú cystická fibróza, fenylketonúria, Wilsonova choroba, hemofília, deficiencia alfa-1-antitrypsínu a iných, ale aj multifaktoriálneho ochorenia, akým je Parkinsonova choroba.
Dosiahnuté výsledky prispeli jednak k objasneniu štruktúry a funkcie študovaných oblastí ľudského genómu a jednak tvoria základ DNA diagnostiky týchto ochorení na Slovensku. Od roku 2020 pôsobí tiež ako súdny znalec.
Čo je Vedecká cukráreň?
Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov – odborníkov, ktorí vedia študentom populárnou formou a jednoduchým spôsobom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva i mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá cca 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).
Zdroj: CVTI SR
(af)
