Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Čo sa udialo vo vede za minulý týždeň

Galina Lišháková

Na svete je prvá vakcína pre včely, sme o krok bližšie k porozumeniu fenoménu vedomia a na dohľad je aj nová exoplanéta.

Zem z vesmíru. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Ozónová vrstva by sa mohla za pár desaťročí úplne obnoviť. Vyplýva to z hodnotiacej správy Organizácie spojených národov (OSN), Komisie Európskej únie a ďalších organizácií vydanej v pondelok 9. januára 2023. Ak zostanú v platnosti súčasné pravidlá, očakáva sa, že ozónová vrstva sa do roku 2040 obnoví na hodnoty z roku 1980. V Antarktíde sa toto oživenie očakáva okolo roku 2066 a do roku 2045 v Arktíde – uvádza portál OSN.

Spoločnosť Microsoft predstavila nový model umelej inteligencie (AI). Poznáte fiktívneho robota z rozprávky WALL-E, ktorého meno inšpirovalo DALL-E – generátor obrázkov založený na umelej inteligencii? Teraz prichádza experimentálna technológia VALL-E, ktorej stačia tri sekundy zvukového záznamu na to, aby dokonale napodobnila váš hlas aj s jeho emocionálnym odtieňom. Viac sa dočítate na portáli VEDA NA DOSAH v článku Zoznámte sa s VALL-E, umelou inteligenciou, ktorá vie za tri sekundy napodobniť váš hlas.

Americké ministerstvo poľnohospodárstva schválilo prvú vakcínu pre včely. Zamedzuje včeliemu moru, známemu na celom svete, ktorý sa doposiaľ riešil spálením celého včelstva. Vakcína sa primiešava do krmiva pre včely robotnice, ktorými však kŕmia tiež kráľovnú. Vďaka tomu sa zabezpečí imunita proti včeliemu moru všetkých lariev, ktoré kráľovná produkuje. Vakcínu vyvinula biotechnologická spoločnosťou Dalan Animal Health so sídlom v Gruzínsku – informuje spravodajský portál CNET.

Astronómovia potvrdili existenciu novej exoplanéty, ktorú nazvali LHS 475 b. Je vzdialená len štyridsaťjeden svetelných rokov od Zeme a vo svojom priemere je od nej menšia len o jedno percento. Viac sa dozviete v článku na portáli VEDA NA DOSAH Webbov ďalekohľad dosiahol ďalší míľnik, zachytil svoju prvú exoplanétu.

Koncept obiehania času na pozadí štylizovanej DNA. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Software na streamovanie od spoločnosti Nvidia dokáže vytvoriť dojem, že sa dívate do kamery, i keď to tak v skutočnosti nie je. Funkcia Eye Contact pridaná do Nvidia Broadcast 1.4 pomocou umelej inteligencie nahradí vaše skutočné oči „napodobeninami“, ktoré sa zakaždým dívajú priamo do kamery – informuje portál oTechnice.cz.

Jedinečná ľudská DNA bola evolučným aktom vyvažovania. Vedcov už dávnejšie prekvapila veľká rýchlosť evolúcie v oblasti ľudského genómu označovaná ako HAR (z anglického human accelerated region). HAR mali stabilné cicavce po tisícročia, ale u raných ľudí sa rýchlo zmenili. Vedcov dlho zaujímalo, prečo je tomu tak a ako tieto variácie odlišujú ľudí od ostatných primátov – vysvetľuje portál Phys.org odvolávajúc sa na štúdiu uverejnenú na portáli Neuron.

Jej autori porovnávali sekvencie HAR šimpanzov a ľudí pomocou strojového učenia (ML). Dospeli k záveru, že mnohé HAR zohrávajú úlohu pri vývoji mozgu. No zároveň naznačujú, že variácie ľudských HAR by mohli predisponovať ľudí k psychiatrickým ochoreniam.

Vedci z Lekárskej školy Michiganskej univerzity skúmali ľudské vedomie ako multifaktoriálny fenomén. Predpokladali teda, že dimenzie vedomia sú zakódované vo viacerých neurofunkčných dimenziách mozgu – vysvetľuje portál o vede Science News. Avšak nezamerali sa pritom na stanovené hranice mozgových oblastí, ale na gradienty medzi nimi. Účastníkmi štúdie boli nielen bdelí ľudia, no i pacienti v anestézii, kóme alebo ľudia s psychiatrickými diagnózami, ako je schizofrénia.

Ich mozgy skúmali prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) a následne ho porovnávali. Týmto spôsobom našli tri oblasti mozgovej kôry, ktoré sa zdajú byť v súlade s dimenziami ľudského vedomia, ako sú napríklad schopnosť byť bdelý, schopnosť uvedomovať si, čo prežívame, či schopnosť usporiadať zmyslové vnemy. Ich štúdia je publikovaná vo vedeckom magazíne Nature Communications.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky