V hlavnej téme júnového čísla časopisu Quark profesor Karol Jesenák z pohľadu chemika rozoberá, čo je soľ, z čoho sa skladá, aké druhy poznáme, na čo všetko sa používa a najmä – prečo je pre nás nenahraditeľná.
Soľ nad zlato
Ústrednou témou slovenskej ľudovej rozprávky Soľ nad zlato je rozdielny názor jej aktérov na hodnotu soli. Väčšina z nich tvrdila, že zlato je cennejšie ako soľ. No šťastné rozuzlenie zápletky spočívalo nakoniec v uznaní, že tak ako pri všetkom, jej cena závisí od toho, či ju máme, alebo nemáme, resp. či jej máme dostatok, alebo nedostatok.
Kým v rozprávke sa k tomuto záveru dopracovali všetci milovníci zlata až potom, keď už jedlá bez soli nemohli vidieť ani cítiť, v skutočnosti by bez soli boli už dávno po smrti. V tomto prípade je soľ nepochybne cennejšia ako zlato, pretože zlato v mobiloch, elektronike a šperkoch je síce nenahraditeľné, ale bez soli v strave by nám tieto vymoženosti boli nanič.
Samozrejme, súčasná predajná cena zlata je oveľa vyššia ako cena soli, čo súvisí s tým, že zdroje soli ako suroviny sú veľké a zároveň sú náklady na jej získavanie a transport do miest s jej nedostatkom nízke. V minulosti bola práve cena poslednej položky vysoká a často posúvala cenu soli do závratných výšok. Spomeňme si napríklad iba na prevoz soli na chrbtoch tiav cez saharskú púšť. Keby sme však chceli soľ hodnotiť podľa rozsahu súčasnej ťažby, zlato jej nemôže konkurovať. Iba na porovnanie, ročná ťažba soli predstavuje približne 300 miliónov ton, kým pri zlate sú to necelé štyri tony. To je takmer 100-miliónkrát menej.
Cesta hviezdy
O životnom príbehu amerického astrofyzika indického pôvodu Subrahmanyana Chandrasekhara a jeho objavoch sme sa rozprávali s Patrikom Čechvalom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
Fúzaté chrobáky
Medzi najzaujímavejšie chrobáky patria najmä druhy z čeľade fuzáčovitých, ktorých charakteristickým znakom sú neobvykle dlhé tykadlá. Sú však aj významným drevokazným hmyzom.
Papierový svet
Čo sa zdá byť len bežným kúskom materiálu, môže sa stať základom pre nekonečné možnosti tvorby. S každým záhybom a ohybom sa otvára nový svet kreativity a inšpirácie.
Myší stratégovia, Šváby porážajú roboty, Živý vesmír, Diamanty bez tlaku, Migrácia a zmeny krajiny, Malomocné veveričky, Pohlavná diferenciácia motýľov, Zlatý príbuzný grafénu, Milovníci rastlín, nie poľnohospodárstva, Potením proti borelióze, Zurvalec Slnečnej sústavy, Vetranie a vírusy, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v júnovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v júnovom čísle časopisu Quark
Nádejná kométa
Z hlbín vesmíru k nám prichádza ďalší kandidát na výnimočnú kométu. Krátko po jej objave začalo byť zrejmé, že na jeseň 2024 by mohla dosiahnuť jasnosť na úrovni viditeľnosti voľným okom.
Geolokality v okolí Žiliny
V šiestej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve geovedne osobité lokality z okolia Žiliny.
Bez hlasu to nejde
V prírode možno počuť všakovaké zvuky: zurčanie vody, šumenie vetra, spev vtákov alebo dorozumievanie sa zvierat. Človek sa môže cítiť ako na koncerte veľkej filharmónie.
Zahodené bremená
Zahadzovanie vecí čo najďalej od seba je ľuďom prirodzené takmer ako behanie. Aktivity napodobňujúce lov patria zároveň medzi najstaršie formy súťaže. Možno preto, lebo vlastne imitujú evolučný boj o prežitie.
Malária na Slovensku?
Aj na Slovensku máme maláriu. Netreba sa však obávať, pretože ide o vtáčiu maláriu. O tej verejnosť veľa nevie a človek sa ňou nemôže nakaziť.
Potomkovia hrabáčov
Ľudia sa vždy snažili odpadu zbaviť. Keď na starých obrazoch zbadáte v uliciach miest prasiatka, neohŕňajte nos. Nemusia byť symbolom neporiadnosti stredovekých ľudí, ale ich snahy udržiavať poriadok.
Bezpečné prístavy
Podľa odhadov sa v každom okamihu vznáša v lietadlách približne milión ľudí. A všetci majú iba jednu šancu bezpečne sa opäť dotknúť zeme – na letisku.
Evolúcia mäsožravosti
Mäsožravosť je v prípade rastlín schopnosť znehybniť hmyz v pasci, rozložiť jeho schránku pomocou enzýmov, vstrebať rozpustené nutrienty a zvýšiť mieru fotosyntézy v organizme.
Čo živí Amazonský prales?
Amazonský prales nazývame pľúca Zeme, aj keď planktón sa pri tom cíti trochu urazene. Ide o najväčší tropický les s plochou viac ako päť miliónov štvorcových kilometrov.
Oheň rodiny kapustovitých
Horčica sprevádza ľudstvo už tisíce rokov a vôbec nie iba v kuchyni. Ľudia ju v minulosti používali aj ako liečivo na všemožné neduhy, od hadieho pohryzenia až po bubonický mor.
Zjavenie z minulosti
Nedávno sa našla v irackom Kurdistane v jaskyni Šanidar lebka neandertálskej ženy. Teraz sa vedcom podarilo vedecko-forenzne ju zrekonštruovať a priblížiť verejnosti jej podobu.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. júna 2024, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.