Hlavná téma júnového čísla Quarku je venovaná ochrane zdrojov podzemnej pitnej vody, ktorých máme na Slovensku dostatok. Osud podzemnej vody sa sleduje od miesta infiltrácie cez cesty jej obehu po výver. Na tento účel sa postupne vyvinuli vhodné nástroje – vedomostné i technické. Jedným z nich je izotopová geológia.
Slovensko patrí medzi šťastné krajiny s hojnými zásobami pitnej vody. Podstatná časť obyvateľstva je zásobovaná kvalitnou podzemnou vodou. Pestré príbehy, ktoré píše voda počas svojho obehu pod zemou – preto podzemná voda – ostávajú pred očami človeka ukryté. Voda vstupuje do podzemia obvykle skrytým spôsobom, jej hlavný zdroj predstavujú také obyčajné veci ako sneh a dážď či prestupy vody z riek do okolitého prostredia. Zjavný vstup vody do podzemia (ponor) je dosť zriedkavý. Jej výstup na povrch býva často zjavný (pramene), ba až spektakulárny (gejzíry). Vo vhodnom horninovom prostredí občas podzemná voda zanecháva obdivuhodné stopy – jaskyne.
Exotika v Európe – motýľ Ostrohák južný (Charaxes jasius) sa svojou mohutnosťou, zadnými krídlami zakončenými dvomi ostrohmi a tiež charakteristickým letom značne odlišuje od ostatných denných motýľov Európy. Najbližšie k nám sa ostrohák vyskytuje pri pobreží Jadranu v Chorvátsku.
Starnutie s jasnou mysľou – Matuzalem, patriarcha z knihy Genesis, sa preslávil svojou dlhovekosťou. V priebehu posledných 100 rokov sa ľudský vek takmer dvojnásobne predĺžil. Porovnanie súčasnosti a minulosti má svoje limity a kríva na jednu nohu. V skutočnosti sme nepredĺžili vek, len sa nám podarilo eliminovať množstvo ochorení, ktoré ľuďom predčasne skracovali život.
Na ceste za chemickými prvkami – v úplnom závere kamennej doby sa na scéne objavil prvý chemický prvok, ktorý ľudia začali cielene využívať: meď. V roku 2019 oslávila Mendelejevova periodická sústava úctyhodných 150 rokov. V súčasnosti obsahuje 118 chemických prvkov. Postupne bola na začiatku 21. storočia doplnená celá ôsma perióda. Prvok s protónovým číslom 118 sa volá oganesón. Bude posledným?
Mendelejeova periodická sústava s uvedením roku objavu chemického prvku. Jednotlivé farby vyjadrujú obdobie, kedy bol prvok objavený: červená – pravek a stredovek; modrá – roky 1492 až 1799; oranžová – roky 1800 až 1849; žltá – roky 1850 až 1899; zelená – roky 1900 až 1949; hnedá – roky 1950 až 2000 a fialová – 21. storočie. Prvky s červeným rámikom sa nenachádzajú na Zemi a boli umelo pripravené v laboratóriách.
Pľúca Zeme miznú, Inšpirujúce garnáty, Kam sa podeli tučniaky?, Úspešný lovec exoplanét, Marsotrasenie, Pes z neolitu, Ohrozený kremík, Vyháňajúce dažde, Pekelne rýchly pavúk, Šamanská liana, Biosolárny list, Robotická farma – to je len malý výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. To nevymyslíš, to je UI, umelá inteligencia je fenomén, ktorý v súčasnosti hýbe svetom, je čoraz sofistikovanejšia a zasahuje do oblastí, ktoré boli doteraz doménou ľudí. Vidieť aj v noci, podľa neurovedca Joshuu Singera z Marylandskej univerzity sietnice cicavcov dokážu reagovať na skutočne minimálne množstvo fotónov. Zdravie ukryté v črevách, doktor Alojz Bomba za najdôležitejšie výsledky svojho výskumu považuje tie, ktoré umožňujú zvyšovať účinnosť probiotík, a verí, že tieto poznatky ďalej využije v prevencii a terapii zápalových chorôb čriev. Prvá snímka čiernej diery, skupina ôsmich pozemských rádioteleskopov EHT (Event Horizon Telescope) sa spojila, aby zachytili obraz čiernej diery. Kým kukučka zakuká, podľa dlhodobých ornitologických pozorovaní boli vajíčka kukučky zistené v hniezdach až 141 druhov vtákov, z nich asi 20 býva označovaných za pravidelných hostiteľov. Rozprávka o upírovi, sudičky dali nášmu najnebezpečnejšiemu kliešťovi do vienka tri úlohy, ktoré musí splniť, aby sa dožil potomstva. Permské púšte, dejiny života sú príbehom vzostupov a pádov. Tretie hromadné vymieranie ukončilo nielen obdobie permu, ale aj celú éru prvohôr. Ďalší posol z Marsu?, nedávna opätovná analýza vnútra marťanského meteoritu ALH 77005, ktorý sa našiel v Antarktíde v roku 1977, odhalila sugestívne biopodpisy, látky a štruktúry s možným biologickým pôvodom. Meteorit strávil dlhý čas v kozmickom priestore a jeho vnútro počas pobytu v Antarktíde takmer určite nekontaminovali nijaké pozemské mikroorganizmy. Nebublajúca ikona, na svete sa začínajú pomaly, ale isto objavovať aj elektrické motocykle, ich výrobe sa nevyhýbajú ani ikonické značky. Namiesto kľúk páky, na novom type bicykla cyklista šliape na dlhé páky, ktoré prenášajú hnaciu silu na zadné koleso. Slovenský oblak v Dubaji, expozícia Slovenska sa na výstave v Dubaji v roku 2020 predstaví v rámci témy mobilita s ambíciou ukázať Slovensko ako modernú krajinu dobrých nápadov. Veľký rachot, pri svojom zrode bol vesmír veľmi hustý, veľmi malý a do svojej súčasnej podoby prešiel dlhým a komplikovaným procesom, ktorého kľúčovým aspektom je rozpínanie. Nás bude zaujímať, ako na to ľudia prišli. Bratanci hobitov, vedci objavili ďalší ľudský druh, bol pravekým súčasníkom našich predkov sapientov, neandertálcov, denisovanov a minipraľudí hobitov. Posledný slovenský polyhistor, v druhej polovici 18. storočia zaznamenali prírodné vedy kvalitatívne zmeny. Určitý podiel na tom mal aj Slovák Ján Severini, ktorý zomrel pred 230 rokmi. Samozrejme aj v júnovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v júnovom čísle časopisu Quark
Izotopy zachraňujú unikát
Slovensko patrí medzi krajiny s hojnými zásobami pitnej vody. Príbehy, ktoré píše voda počas svojho obehu pod zemou, odhaľuje hydrogeológia aj vďaka izotopovej geológii.
To nevymyslíš, to je UI
Umelá inteligencia už zasahuje aj do oblastí, ktoré boli doteraz doménou ľudí. Môže napríklad písať scenáre, riadiť autá či vyberať terče pre drony podľa obrazových údajov.
Starnutie s jasnou mysľou
V priebehu posledných 100 rokov sa ľudský vek takmer dvojnásobne predĺžil. Pribúda počet ľudí, ktorí oslavujú svoje 80. narodeniny s úsmevom na tvári.
Vidieť aj v noci
Schopnosť detegovať pohyblivé objekty je základom nášho každodenného prežitia. Nový výskum na myšiach ukazuje, ako funguje prirodzené nočné videnie.
Zdravie ukryté v črevách
Za najdôležitejšie výsledky svojho výskumu považuje doktor Alojz Bomba tie, ktoré umožňujú zvyšovať účinnosť probiotík v prevencii a terapii zápalových chorôb čriev.
Prvá snímka čiernej diery
Prvý priamy vizuálny dôkaz čiernej diery vedci dosiahli vďaka pokroku v technológii, prepojeniu najlepších rádioteleskopov sveta a s použitím inovatívnych algoritmov.
Exotika v Európe
Mnohé z motýľov žijúce na našom kontinente svojím výzorom a veľkosťou nezaostávajú za motýľmi žijúcimi na vzdialených svetadieloch. Patrí k nim aj ostrohák južný.
Kým kukučka zakuká
Niet hádam človeka, ktorý by nepoznal zvuk nášho známeho vtáka – kukučky. Typický je pre ňu aj hniezdny parazitizmus. Oboznámte sa so súkromím tohto neobyčajného vtáka.
Rozprávka o upírovi
Kliešte patria k obávaným strašiakom leta – boja sa ich mnohí návštevníci prírody. Z pohľadu ohrozenia človeka je najnebezpečnejší kliešť obyčajný. Jeho životný príbeh je ako rozprávka.
Permské púšte
V šiestom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do permu, počas ktorého planéte dominoval jediný superkontinent a došlo k najväčšej kataklizme v dejinách Zeme.
Ďalší posol z Marsu?
Opätovná analýza vnútra marťanského meteoritu ALH 77005, ktorý sa našiel v Antarktíde v roku 1977, odhalila sugestívne biopodpisy, látky s možným biologickým pôvodom.
Slovenský oblak v Dubaji
Na výstave EXPO 2020 v Dubaji sa Slovensko bude prezentovať národnou expozíciou v samostatnom pavilóne. Pavilón je navrhnutý ako kovová modulárna konštrukcia.
Veľký rachot
Pri svojom zrode bol vesmír veľmi hustý, veľmi malý a do svojej súčasnej podoby prešiel dlhým a komplikovaným procesom. Ako na to vedci prišli?
Na ceste za chemickými prvkami
Mendelejevova periodická sústava oslavuje 150 rokov a obsahuje 118 chemických prvkov. Ich objavovanie sa začalo už v kamennej dobe a pokračuje doteraz.
Bratanci hobitov
Fosílie z filipínskeho ostrova Luzon ukázali, že pravekým súčasníkom našich predkov sapientov, neandertálcov, denisovanov a minipraľudí hobitov bol ďalší ľudský druh.
Posledný slovenský polyhistor
V druhej polovici 18. storočia zaznamenali prírodné vedy kvalitatívne zmeny. Určitý podiel na tom mal aj Ján Severini, ktorý zomrel pred 230 rokmi.
Autor: Redakcia Quark
Foto: Redakcia Quark; Daniel Svoboda; Miroslav Kulfan
Uverejnila: VČ
Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 06/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.