Verejnú konzultáciu Európskej komisie, ktorá prebiehala od 4. júla do 16. augusta 2018 využilo milióny Európanov. Podľa predbežných výsledkov až 84 % Európanov zo všetkých 28 členských štátov EÚ už si nepraje, aby sa čas menil.
Z predbežných výsledkov takisto vyplýva, že viac ako tri štvrtiny (76 %) respondentov považujú zmenu času dvakrát za rok za „veľmi negatívnu“ alebo „negatívnu“ skúsenosť. Respondenti medzi dôvodmi na zrušenie zmeny času uviedli negatívne vplyvy na zdravie, zvýšenie počtu nehôd na cestách či nedostatočné energetické úspory.
Konečné výsledky verejnej konzultácie budú uverejnené v najbližších týždňoch. Komisia teraz predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu súčasných opatrení upravujúcich zmenu času.
Európska komisia medzi 4. júlom a 16. augustom 2018 zorganizovala verejnú konzultáciu ako súčasť svojho priebežného hodnotenia súčasných opatrení týkajúcich sa zmeny času v Európe. Mala podobu internetového prieskumu, v ktorom sa zisťovali názory Európanov, najmä pokiaľ ide o to, aká je ich celková skúsenosť so zmenou času, prípadne aké hlavné alternatívy uprednostňujú (t. j. zachovanie súčasného systému v nezmenenej podobe alebo jeho zrušenie v celej EÚ). Verejné konzultácie sú jedným z nástrojov, ktoré Komisia používa na posudzovanie politík – popri iných prvkoch, ako sú vedecké štúdie. Medzi ďalšie významné konzultácie v minulosti patrili napr. konzultácie k právnym predpisom o vtákoch a biotopoch (vyše 550 000 odpovedí) alebo k modernizácii spoločnej poľnohospodárskej politiky (vyše 322 000 odpovedí).
Z histórie
Väčšina členských štátov má dlhoročnú tradíciu právnych úprav týkajúcich sa zmeny času, z ktorých mnohé siahajú až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny či ropnej krízy sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Európska únia preto od osemdesiatych rokov začala postupne prijímať právne predpisy, ktorými sa všetky členské štáty dohodli na koordinácii časového posunu a zjednotení harmonogramov jednotlivých členských štátov, ktoré sa v minulosti líšili. Od roku 1996 sa pre všetkých Európanov v poslednú marcovú nedeľu posúva čas o hodinu dopredu a v poslednú októbrovú nedeľu o hodinu dozadu. Účelom pravidiel EÚ nebola harmonizácia časového režimu v EÚ, ale riešenie problémov, ktoré vyplývali z nekoordinovaného uplatňovania zmeny času v priebehu roka, najmä v odvetviach dopravy a logistiky.
Popri letnom čase členské štáty v Európskej únii uplatňujú tri rôzne časové pásma alebo štandardné časy. Rozhodnutie o štandardnom čase je v právomoci jednotlivých členských štátov.
Najvyššiu mieru účasti na konzultácii v percentuálnom vyjadrení obyvateľstva jednotlivých štátov malo Nemecko (3,79 %), najmenší záujem malo Spojené kráľovstvo (0,2 %). Slovensko bolo na ôsmej priečke (0,60 %).Všetky výsledky sú predbežné a môžu sa zmeniť.
Aká je vaša celková skúsenosť so zmenou času?
Redigovala a uverejnila: MI, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Európska komisia
