Dôkladný výskum môže ochrániť Tatry


Dôkladný výskum môže ochrániť Tatry

Kedy sa topili v Tatrách ľadovce? Ako sa vyvíjali plesá a ich okolie? Aké boli klimatické pomery po roztopení ľadovcov? Aj na tieto otázky hľadajú odpovede geológovia zo Slovenskej akadémie vied, ktorí v rámci svojho výskumného projektu prichádzajú s prvými zisteniami. Aby sme sa o našom najväčšom pohorí dozvedeli viac, oslovili sme na rozhovor vedúceho projektu, doktora Radovana Kyšku-Pipíka.

Podarilo sa vám po prvý raz opísať nové usadeniny, ktoré sú typické pre škandinávske krajiny. Ich vznik je spojený s ľadovcom a aj s faktom, že sa ľadovce stále rýchlejšie topia. Čo tieto zistenia znamenajú?

Tieto usadeniny sa nazývajú varvy a vyskytujú sa iba v niektorých plesách. Skúmali sme aj pakomáre, vodný hmyz, ktorý je viazaný na plesá s teplotou vody do 5 až 7°C a dnes sa vyskytuje iba v tých najvyššie položených plesách. V minulosti, ešte v dobe ľadovej, sa nachádzali aj v Popradskom plese, teda ich rozšírenie bolo väčšie. Ak však bude pokračovať otepľovanie a priemerná teplota vody sa zvýši aj v plesách nad 2 000 mnm, tatranská príroda stratí ďalšie druhy.

V Tatrách ste tiež objavili jazero, o ktorom sa síce hovorilo, no vy ste po prvý raz priniesli priame dôkazy o jeho existencií.

Dokázali sme, že v údolí východne od Hrebienka, konkrétne pod ústím Veľkej Studenej doliny, ktoré je v mapách vyznačené ako Christlová, sa kedysi nachádzalo jazero. O tomto jazere kolujú medzi domácimi legendy, avšak priamy dôkaz zatiaľ neexistoval. Za zmienku určite stojí aj to, že dva rôzne sonary, ktoré sme využívali pri výskume, ukázali súhlasne menšiu hĺbku plies, ako je uvedená na oficiálnych mapách.  

Kedy sa v Tatrách skončila doba ľadová?

Z geografických a geologických údajov je evidentné, že Tatry boli v minulosti zaľadnené, a to niekoľkokrát. Staršie ľadové doby sa v Tatrách skúmajú zložitejšie, pretože produkty ako sú ľadovcové a jazerné usadeniny boli výrazne zasiahnuté poslednou dobou ľadovou, ktorá bola zo všetkých najsilnejšia. Svoj vrchol dosiahla pred 26 až 18 tisíc rokmi. Až 280 km2 územia vtedy pokrýval ľad, ktorý sa skladal z viacerých menších a väčších ľadovcov. Odvtedy sa ľadovec v Tatrách už iba zmenšoval. Medzi návštevníkmi Tatier je rozšírený názor, že ľadovec sa roztopil pred 10 tisíc rokmi, kedy nastúpilo geologicky najmladšie obdobie, ktoré voláme holocén. Nové metódy výskumu, nové analytické prístroje a nové dôkazy však priniesli aj nové poznatky o vývoji prírody vo štvrtohorách. Hranica začiatku holocénu sa posunula viac do minulosti - na 11 600 rokov.

Pre laika je možno nepredstaviteľné, ako sa niečo také dá určiť. Akými metódami ste na to prišli?

Výskum štvrtohôr je multidisciplinárny. Nie je možné použiť iba jednu metódu a povedať, že udalosti prebiehali podľa jej výsledkov. Každý organizmus, určitý typ usadenín a určité organické látky sa vyskytujú iba v určitom prostredí, ktoré je dané teplotou, vlhkosťou, obsahom kyslíka, živín, pH, prúdením vody. Využívame niekoľko rôznych metód a oorovnaním ich výsledkov sa snažíme dosiahnuť čo najobjektívnejší záver. A predovšetkým, je to aplikácia princípu aktualizmu, ktorý definoval ešte začiatkom 19. storočia Charles Lyell, a dá sa zhrnúť do vety: „Udalosti, ktoré prebiehajú aj dnes, prebiehali aj v minulosti“. Napríklad, ak v Alpách ostáva po ľadovci údolie tvaru U, potom aj údolia v Tatrách, ktoré majú tvar U, musia byť výsledkom pôsobenia ľadovca. Ak druh pakomára žije dnes vo vode s teplotou 5°C a s nízkym obsahom živín, potom ten istý druh nájdený v íle starom 10 000 rokov musel žiť v takých istých ekologických podmienkach.  

Vďaka eurofondom sa vám za uplynulé roky podarilo získať veľmi kvalitné prístrojové vybavenie. Pomáha vám to v teréne?

Vo výskume využívame zariadenia a prístroje zakúpené z projektov štrukturálnych fondov Európskej únie. V teréne je to limnická plošina slúžiaca na odber usadenín z dna plies a sonar pre zistenie hrúbky usadenín. Celkovo musíme dostať na pleso približne jednu tonu výskumného materiálu, preto naše cesty do hôr majú expedičný charakter a pri vynášaní a znášaní nám pomáhajú tatranskí nosiči. Po návrate domov sú získané vrtné jadrá s usadeninami uložené vo veľkom chladiacom boxe podobnom tomu, aký môžu vidieť diváci vo filme Deň potom. S tým rozdielom, že my vzorkový materiál nemrazíme, iba chladíme pri teplote 4 až 5°C, ktorá je aj na dne plies.

Predpokladám, že následne idete so získaným materiálom do laboratória.

Presne tak. Nasleduje skenovanie jadier na mikroCT pre zistenie štruktúry usadenín, rozrezanie jadier na dve polovice, opis a fotenie usadenín a odber vzoriek pre mikropaleontológov. Vtedy sa zíde takmer celý riešiteľský kolektív a jednu polovicu jadier niekoľko dní doslova krájame po jednom centimetri, takže z vrtného jadra, ktoré má desať metrov máme tisíc vzoriek. Na týchto vzorkách prebieha výskum na pakomáre, rozsievky, pele a ílové minerály a zároveň hľadáme kúsky driev, ihličia, hmyzu pre určenie veku pomocou uhlíka. Druhá polovica každého jadra je určená pre výskum prvkového zloženia a organických látok. Táto časť sa archivuje, ak by bolo potrebné overiť získané výsledky. Pevne verím, že všetky výsledky, ktoré sme už preukázali, ale aj tie, na ktoré ešte prídeme, pomôžu pri lepšej ochrane a spravovaní tatranskej prírody, predovšetkým plies.

Spracovala: Monika Hucáková pre Veda na dosah

Uverejnila: DK 

Foto: Pixabay

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Veda v Centre
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Aplikácia probiotických prípravkov na báze laktobacilov zvyšuje imunitu zvierat.
Zistite viac