Cena za vedu a techniku 2018 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky bola udelená Dr. h. c. mult. prof. Ing. Františkovi Trebuňovi, CSc., dekanovi Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, za celoživotné zásluhy o rozvoj strojárstva, experimentálnej mechaniky a mechatroniky.
Dr. h. c. mult. prof. Ing. František Trebuňa, CSc., dekan a profesor na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach celý svoj pracovný život spojil s fakultou, na ktorej je štvrté funkčné obdobie dekanom. Fakulta, vďaka skúsenostiam a jeho vlastnej vedeckej práci, kreativite, ale i príkladnej predvídavosti smerovania priemyslu, získala v poslednom období mimoriadne postavenie a uznanie nielen na poli vedy, vzdelávania, ale i spolupráce s praxou. Jeho vedecké diela sú perfektnou kumuláciou poznatkov prírodných a technických vied a sú smerované pre ich dôsledné využitie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a inovácie strojárskeho priemyslu. Významné sú jeho výsledky výskumu v oblasti zvýšenia spoľahlivosti a životnosti ťažkých nosných konštrukcií, zariadení kompresorových staníc, vodných elektrární, výrobných strojov a zariadení hutných kombinátov i jadrových a vodných elektrární. Ako profesor z aplikovanej mechaniky má mimoriadne zásluhy pri vzniku nového vedného odboru Mechatronika v Slovenskej i Českej republike, čo bolo ocenené viacerými univerzitami doma i v zahraničí. V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa aktívne podieľa na tvorbe nových výpočtových a experimentálnych metodík, principiálne nových technických riešeniach strojov a zariadení a aplikácii novodobých materiálov. Vo všetkých týchto prístupoch je zrejmý cieľavedomý transfer jeho vedeckovýskumných výstupov na riešenie konkrétnych úloh praxe.
Prof. František Trebuňa si prevzal Cenu za vedu a techniku 2018 z rúk ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej
Pri príležitosti udelenia významného ocenenia sme Dr. h. c. mult. prof. Ing. Františka Trebuňu, CSc., požiadali o rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, v rámci Týždňa vedy a techniky ste získali Cenu za vedu a techniku 2018 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. Čo pre Vás znamená toto ocenenie?
F. TREBUŇA: Každé ocenenie, ktoré človek získa a ešte v takejto kategórii, určite poteší. Na druhej strane upozorní, že celý život, ktorý prežil, práve kvôli práci bol aj na úkor svojich najbližších. Ocenenia, ktoré mi boli udelené významnými svetovými vedeckými inštitúciami, či už zahraničnými a domácimi univerzitami, štátne vyznamenanie „Rad Ľudovíta Štúra“ a celý rad ďalších ocenení, sú vždy impulzom pre ďalšiu prácu. Lenže dnes vo vede a technike sa pracuje v kolektívoch a preto je nutné v ocenení vidieť aj svojich kolegov, ktorí realizujú vaše myšlienky, postupy až do úplných detailov. Musím povedať, že mám okolo seba ľudí, ktorí sú kostrou dvoch vedeckých škôl, ktoré v mojom okolí vznikli. Ide o ľudí z odborov experimentálnej mechaniky a mechatroniky. Obidve tieto vedecké školy sú známe nielen v našej republike. Svojimi výsledkami patria k špičke v Európskej únii i vo svete. Svedčí o tom celý rad významných publikácií, ale aj metodík a v práci realizovaných vedecko-výskumných výsledkov.
Dr. h. c. mult. prof. Ing. František Trebuňa, CSc.
M. B.: Cena Vám bola udelená za celoživotné zásluhy o rozvoj strojárstva, experimentálnej mechaniky a mechatroniky. Na ktoré dosiahnuté výsledky ste najviac hrdý alebo ktoré Vás najviac tešia?
F. TREBUŇA: Pre vedca – technika je každé vedecké poznanie novou výzvou pre aplikáciu tohto poznatku do konkrétneho technického diela. Strojárstvo, zvlášť ak má napredovať a jeho výrobky majú byť konkurencieschopné, musí veľmi rýchlo reagovať na čo najrýchlejšiu aplikáciu nových poznatkov do praxe. Na tom je založená i moja životná filozofia. Keď na prelome 60. a 70. rokov vo VSŽ začali vyrábať špirálovo zvárané rúry, vznikol pri ich výrobe problém, ktorý bol už v tom čase našim kolektívom riešený experimentálnymi metódami mechaniky. Už vtedy sme upozornili na potrebu začať budovať pracovisko orientované na túto problematiku. Postupne tieto experimentálne metódy boli modifikované a aplikované na stále väčší okruh problémov týkajúcich sa životnosti a spoľahlivosti, predikovania možných príčin porúch a ich predchádzaniu. Možno povedať, že boli vyriešené úlohy týkajúce sa odstránenia príčin vzniku havárií ťažkých nosných konštrukcií, kompresorových staníc, hradidiel vodných elektrární, vrtuľníkov, hlavňových záverov ťažkých zbraňových systémov, kontajnerov pre vývoz nedohorených článkov jadrového paliva, ťažkých lisov, návesov a pod. Odpoveď na otázku, na ktoré výsledky som najviac hrdý, je veľmi zložitá. Z môjho pohľadu sú to tie výsledky, ktorých uplatnením sa predišlo závažným poškodeniam zdravia pracovníkov obsluhujúcich zariadenie, či veľkým ekonomickým, resp. environmentálnym škodám.
V strede prof. František Trebuňa, dekan Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach
M. B.: Na svojom konte máte mnoho projektov, či už ako koordinátor alebo spoluriešiteľ. Boli medzi nimi aj také, ktoré boli „tvrdým orieškom“ alebo sa Vám ich nepodarilo zrealizovať podľa svojich predstáv?
F. TREBUŇA: Môj učiteľ prof. Doktor, ktorý bol aj mojim školiteľom a pred príchodom na našu fakultu bol výpočtárom konštrukcií lietadiel, povedal, že najlepšie riešenie je to najjednoduchšie. Na sklonku svojej kariéry to musím potvrdiť. Takéto riešenie, ak človek má dostatok kreativity, sa objaví hneď pri prvom stretnutí s problémom. Ak sa prvý nápad nechytí, ďalšie postupy sú už len akýmsi plátaním. Preto počas celého života som dbal o to, aby prvý nápad bol čo najlepší a následne som ho len vylaďoval.
V mojom živote bol najťažším projektom projekt štátneho programu výskumu a vývoja 2003 SP 51/028 0900/028 09 11 „Skvalitnenie vzdelanostnej úrovne tvorivých (kreatívnych) zamestnancov priemyslu nových metodológií, rozvoja využitia experimentálnych diagnostických a simulačných metód v materiálovej diagnostike a konštrukcii pre potreby priemyselnej praxe zabezpečujúcich zvýšenie konkurencieschopnosti strojárskeho a elektrotechnického priemyslu“, v rámci ktorého jedným z výstupov bola monografia „Príručka experimentálnej mechaniky“ spracovaná na 1526 stranách, ktorá bola posudzovaná siedmimi oponentami a z toho boli piati zahraniční.
Každá práca, ktorú človek robí, sa dá urobiť aj lepšie a dokonalejšie. Osobne mám radosť, keď ukončím akúkoľvek vedeckovýskumnú prácu, ale i tak ju chvíľku ponechám vychladnúť. Po určitom čase sa k nej vrátim a až tak ju definitívne uzavriem. Žiaľ, nie vždy to ide. Najmä ak sa riešia havarijné stavy, prípadne mimoriadne závažné úlohy vo väzbe na prax a výrobu.
M. B.: Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí zvažujú štúdium na Strojníckej fakulte?
F. TREBUŇA: Štúdium na strojníckej fakulte je na jednej strane pomerne náročné, na druhej strane umožňuje študentovi rozvoj jeho kreativity, logiky, tvorivosti, samozrejme dnes i mimoriadne široké uplatnenie a aj slušné ohodnotenie. Strojár je potrebný v každom odvetví priemyslu. Keďže v spoločnosti sa môže skonzumovať len to, čo sa vyprodukuje, táto skutočnosť postavenie strojára ešte výraznejšie podčiarkuje.
V Českej republike v rebríčku uplatnenia absolventov vysokých škôl je na prvých šiestich miestach 5 strojníckych fakúlt. I to musí byť výzvou, prečo študovať strojárstvo. Mladým ľuďom preto odkazujem, aby predtým, ako sa rozhodnú pre výber školy, navštívili našu fakultu, nech sa presvedčia o vynikajúcim vybavení fakulty, špičkových laboratóriách, ktorými sa môžeme pýšiť nielen na slovenskej úrovni, ale že tu máme výborných vedcov a pedagógov. Reálne sa presvedčia o projektoch, do ktorých sú zapojení naši študenti, či to je Shell Eco Marathon, pneumobil, auto na vodíkový pohon, humanoidný robofutbal a iné.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
F. TREBUŇA: Relaxujem predovšetkým pri fyzickej práci. Sú to rôzne práce na úpravách chalupy na vidieku, práce v okrasnej i ovocnej záhrade, ale aj rôzne technické dielka a hlavolamy.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor. Aj v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT pri CVTI SR