Pustý hrad vôbec nie je „pustý“. Práve naopak. Archeológovia považujú dominantnú zrúcaninu pri Zvolene za jedno z najzaujímavejších slovenských nálezísk. Viac nám o tejto kultúrnej pamiatke prezradila docentka Noémi Beljak Pažinová z Katedry archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Mohutný stredoveký hradný komplex týčiaci sa nad sútokom riek Hron a Slatina vznikol v druhej polovici 12. storočia ako sídlo Zvolenského komitátu, objasňuje nitrianska archeologička Noémi Beljak Pažinová, ktorá dokumentuje výskum na Pustom hrade.
Najväčší rozmach hrad zaznamenal v 13. storočí, keď sa vo Zvolene často zdržiavali uhorskí králi. „Vzhľadom na prítomnosť loveckej obory a hájnikov tu so svojím sprievodom trávili čas najmä na poľovačkách. V priebehu 14. storočia však hrad požiadavkám panovníka čím ďalej, tým menej vyhovoval, a preto sa priamo v meste na zvolenskom návrší začal budovať moderný gotický kastel, ktorý nesie pomenovanie Zvolenský zámok. Význam starého hradu v dôsledku toho výrazne upadol a z 15. storočia evidujeme už len ojedinelé stopy jeho osídlenia,“ dopĺňa odborníčka.
Tri pýchy Pustého hradu
Dnes je Pustý hrad predovšetkým cenným svedectvom stredového života na Slovensku. Z historického hľadiska sa podľa slov archeologičky Pustý hrad vo Zvolene pýši viacerými „naj“, z ktorých sa oplatí spomenúť aspoň najdôležitejšie tri: „Jeho opevnený areál patrí k najväčším stredovekým hradom severnej časti historického Uhorska, na Hornom hrade sa nachádza jedna z najväčších tehlových murovaných cisterien na zachytávanie dažďovej vody v strednej Európe a na Dolnom hrade kráľovská obytná veža svojimi mohutnými rozmermi hrdo konkuruje súvekým stavbám najvýznamnejších uhorských kráľovských hradov,“ opisuje docentka Beljak Pažinová.
Letecký pohľad na areál Pustého hradu
Stredoveká cisterna z Pustého hradu vďaka vlhkému vodnému prostrediu na jej dne uchovala aj také predmety, aké sa na iných archeologických náleziskách nevyskytujú, napríklad drevené vedrá a laná, kože či drevené meče, ktoré pravdepodobne využívala hradná stráž pri tréningu.
Medzi najvzácnejšími archeologickými objavmi z Pustého hradu sú ďalej rôzne kovové a kostené predmety, ktoré približujú vojenstvo (zubadlá, hroty šípov, podkovy), hospodárske pomery (mince, taviace tégliky, závažia, továrenské plomby,…), remeselnú činnosť (nože, nástroje,…), odev (pracky, ozdobné pliešky, prstene, šperky…) i bežný život hradného obyvateľstva (zvyšky hier, toaletné potreby, knižné kovania).
Stredoveké železné pracky
Bohatí feudáli tu falšovali mince
„K pozoruhodným stredovekým nálezom patria každoročné desiatky (za všetky sezóny výskumu až stovky) mincových plieškov pripravených na razbu falzifikátov mincí uhorských a českých kráľov, ktoré sa falšovali priamo na Pustom hrade zrejme začiatkom 14. storočia pod patronátom bohatých feudálov,“ približuje archeologička. Dodáva, že najpozoruhodnejším nálezom aktuálnej sezóny 2019 je bronzový fragment nožičky zvieraťa (podľa tvaru labky možno leva) datovanej do 13. storočia.
Stredoveké mince z Pustého hradu
„Fragment bol pôvodne súčasťou bronzovej nádoby, ktorú nazývame aquamanile, pretože ju používala aristokracia vo vrcholnom stredoveku na umývanie rúk pred jedlom. V stredovekej strednej Európe tieto nádoby bývali hlavne z hliny. Z kovu boli vyrábané v západnej Európe, čo robí nález z Pustého hradu o to vzácnejším. Na Pustom hrade ide zatiaľ o prvý nález tohto typu. Nožička je zlomená tesne pod kolenom zvieraťa, pričom mohlo ísť o fragment, ktorý sa mal použiť na pretavenie a azda výrobu falzifikátov mincí, ktoré sa razili na hrade,“ uvažuje odborníčka.
Aquamanile zo Saska z 13. storočia a nožička nájdená na Pustom hrade
Osídlený bol už dve tisícročia pred Kristom
Spodnejšia vrstva náleziska na Pustom hrade ukrýva aj artefakty z pravekého osídlenia, napríklad bronzové zdobené šperky a zbrane, zdobené fragmenty nádob, či drobné hlinené predmety, medzi ktorými vynikajú zdobené prasleny, závažia a idoly. „Tieto predmety tu nechali prví trvalí obyvatelia pustohradného kopca v závere doby bronzovej (asi 1 000 rokov pred Kristom), ktorí si tu postavili opevnené hradisko a využívali prírodné danosti lokality s dobrým pohľadom do Zvolenskej kotliny a jej širšieho okolia,“ spresňuje výskumníčka.
Praveké hlinené prasle a kolieska
Najstaršie nálezy z Pustého hradu však siahajú až 4-tisíc rokov do minulosti, teda do neskorej doby kamennej. Všetky artefakty sú aktuálne uložené v depozitári Archeologického ústavu SAV v Nitre a výber tých najkrajších či najreprezentatívnejších plánujú nitrianski archeológovia v spolupráci s mestom Zvolen verejnosti ukázať na samostatnej výstave venovanej národnej kultúrnej pamiatke Pustý hrad.
Praveké artefakty z Pustého hradu
Systematický archeologický výskum v lokalite prebieha už od roku 1992. Až do roku 2008 ho viedol archeológ Václav Hanuliak a od roku 2009 výskum na hrade každoročne realizuje Archeologický ústav SAV v Nitre pod vedením Jána Beljaka. Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zároveň na Pustom hrade od roku 2010 organizuje medzinárodnú letnú školu archeológie, do ktorej sa dodnes zapojilo vyše 500 účastníkov z krajín Vyšehradskej štvorky, ale tiež Nemecka, Portugalska a Anglicka.
Spracovala a uverejnila: Zuzana Hrubá, NCP VaT pri CVTI SR
Fotografie poskytla: doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD.