Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., slovenský astronóm, je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Študoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od ukončenia štúdia pracuje v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici, kde sa venuje výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov. V rokoch 2001 – 2009 bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV.
V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň. Doteraz publikoval viac ako 280 vedeckých a odborných publikácií. V roku 2010 bol jedným z dvoch vedúcich expedície (druhým bol doc. Juraj Tóth z FMFI UK), počas ktorej boli nájdené úlomky meteoritu Košice. V období 1983 – 2001 bol tiež výkonným redaktorom a 2001 – 2016 vedeckým redaktorom vedeckého časopisu Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso.
Doc. Ján Svoreň prednáša astronómiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Bol školiteľom štyroch doktorandov. Je predsedom redakčnej rady časopisu Kozmos. Aktívne sa venuje popularizácii vedeckých poznatkov. V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Čo podnietilo Váš záujem o štúdium astronómie a geofyziky?
J. SVOREŇ: Tie impulzy sa postupne zbierali až vyústili do rozhodnutia ísť študovať astronómiu. Prvým bola začínajúca kozmonautika. V roku 1957, keď bola vypustená prvá umelá družica Zeme (Sputnik 1) som na vlastné oči videl posledný stupeň nosnej rakety A-1. Pomaly sa pohybujúca „hviezdička“ sa dala vidieť zo stredu Banskej Bystrice. Ľudia na Námestí SNP sa na jej prelet vzájomne upozorňovali. Druhým impulzom bola dvojzväzková kniha spomienok a postrehov o generálovi a astronómovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Kniha trónila v našej domácej knižnici a vzbudila môj záujem o astronómiu. Prvou astronomickou knihou, ktorú som si kúpil, boli Sadilove planéty. A to, čo tento neúnavný pozorovateľ Slnečnej sústavy prezentoval v knihe, som si mohol naživo pozrieť v Coudé ďalekohľade hvezdárne v Banskej Bystrici. V tom čase som už chodil do astronomického krúžku pri hvezdárni, kde sme sa venovali hlavne pozorovaniu meteorov.
M. B.: Absolvovali ste aj zahraničné študijné pobyty. Čo Vám z nich najviac utkvelo v pamäti?
J. SVOREŇ: Za mojich mladých čias boli možné len pobyty v socialistickom bloku. Najviac mi pomohli dva – študijný pobyt v poľskej Varšave, kde v tom čase pôsobili významní vedci zaoberajúci sa dynamikou Slnečnej sústavy – prof. Bielicki, prof. Sitarski a dr. Ziolkowski a študijný pobyt v tadžickom Dušanbe, kde som mal možnosť konzultovať vedecké problémy s poprednou kapacitou vo výskume komét – prof. Dobrovoľským. Neskôr, ako už zrelý vedec, som mal možnosť pracovať nejaký čas na popredných univerzitách v našom odbore – vo švédskej Uppsale a americkej Cornell University v Ithace. Pri pobyte na Cornellovej univerzite ma šokovala takmer žiadna byrokracia. Keďže som bol zvyknutý z domovského pracoviska na zložité papierovanie (čo nám, žiaľ, stále zostalo), takmer neskutočne pôsobilo, že na začiatku mi dali peniaze na celý pobyt a na konci nik neskúmal na čo som ich použil, stačila im polstranová správa s odkazom, v ktorom časopise bude publikovaný dosiahnutý výsledok.
M. B.: Od skončenia štúdia dodnes pôsobíte v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Aké boli Vaše začiatky na tomto pracovisku?
J. SVOREŇ: Nastúpil som na študijný pobyt a prvé dva roky vykonával prácu pozorovateľa pri 30-cm astrografe na observatóriu na Skalnatom plese. Po absolvovaní ašpirantúry som sa na oddelení medziplanetárnej hmoty venoval fyzikálnemu štúdiu kometárnych jadier, neskôr aj štruktúre meteorických prúdov, ktoré vznikajú ako produkt aktivity komét. Astronóm pri svojej práci pozorovaním získava dáta, ktoré potom spracováva, analyzuje a interpretuje. Pri interpretácii a posúdení dôveryhodnosti získaných výsledkov mi veľmi pomohlo, že som prešiel celým procesom získavania a spracovania pozorovacieho materiálu. To je totiž bónus, ktorý v čase interpretácie pozorovaní nemôžete ničím nahradiť.
M. B.: Ako sa za ten čas zmenilo technické vybavenie Astronomického ústavu SAV?
J. SVOREŇ: Pri mojom nástupe na observatórium v roku 1972 slúžil na výskum komét a asteroidov 0,3-m Zeissovov astrograf, oblohu sme snímkovali na fotografické platne a po vyvolaní platní sa tieto merali na prístrojoch, kde astronóm odčitoval polohy nebeských objektov pomocou optomechanických zariadení a neskôr počítal pomocou jednoduchých kalkulačiek. Celé to bolo veľmi pracné a zdĺhavé. V decembri 2000 bol astrograf nahradený zrkadlovým ďalekohľadom 0,61-m (výrobca Jiří Drbohlav a syn). Od roku 2001 bol fotografický záznam nahradený elektronickým – v ohnisku ďalekohľadu bola umiestnená CCD kamera.
Plán na podstatné technické zlepšenie – získanie väčšieho ďalekohľadu pre Astronomický ústav však nadobudol reálnu podobu až v roku 2008, keď bola vyhlásená výzva na predkladanie projektov v rámci operačného programu Výskum a vývoj zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Ďalekohľad sa nakoniec zmestil do druhej etapy projektov s názvom Centrum kozmického výskumu. Dodaný zrkadlový ďalekohľad s priemerom primárneho zrkadla 130 cm je výrobkom spoločnosti ASTELCO z Nemecka. Ďalekohľad s dvomi Nasmythovými ohniskami vybavenými derotátormi je v súčasnosti najväčším ďalekohľadom na Slovensku. Má tiež moderné postfokusové zariadenia: ešeletový vysokodisperzný spektrograf, infračervenú kameru a dve veľkoformátové kamery pre vizuálnu oblasť. V observatóriu je nainštalované aj zariadenie na vákuové pokovovanie zrkadiel do priemeru 140 cm.
M. B.: Ktoré dosiahnuté výsledky vo Vašej práci považujete za najvýznamnejšie?
J. SVOREŇ: V oblasti základného výskumu sa môže aj po dlhšom čase ukázať, že to čo považujete za dôležité bude ďalším výskumom vyvrátené a to čo sa zdá ako rutinný výsledok otvorí cestu k novým riešeniam. Takže hodnotenia sú vždy veľmi individuálne. Keby som však mal zo svojich výsledkov vybrať tri, tak sú to tieto:
1. Určil som dôsledky meraní rozmerov jadra Halleyovej kométy sondami Vega a Giotto na škály rozmerov krátkoperiodických a dlhoperiodických komét. Zistil som asymetriu fotometrického exponentu pred a po prechode perihéliom a to aj u starých komét, čím som vyvrátil dovtedy prijímanú predstavu o strate aktívnej povrchovej vrstvy jadier komét pri ich prvom priblížení k Slnku.
2. Vo vnútri prúdu meteoroidov Perzeíd v rozsahu fotografických magnitúd sme pomocou nami navrhnutej metódy indexov našli 17 vlákien. Ich pozície v tesnej blízkosti silných rezonancií stredného pohybu s Jupiterom a Saturnom boli potvrdené numerickou integráciou pohybu častíc v prúde Perzeíd. Z toho sme formulovali dôležitý záver týkajúci sa stability vlákien Perzeíd. Ak sú vlákna ešte stále prítomné v prúde (a sú pozorovateľné) ako sme našli predtým, častice tvoriace vlákna museli uniknúť z materskej kométy relatívne nedávno. Len častice v blízkosti rezonancií 1:1, 1:2 a 2:1 s Jupiterom a rezonancie 1:2 so Saturnom môžu pochádzať z niekoľkých perihéliových prechodov a postupne dopĺňať vlákna.
3. Na prelome tisícročí sa celosvetová astronomická komunita dohodla, že vydá publikáciu, v ktorej zhrnie súčasné vedomosti ľudstva o kométach. Spoločne s K. Meechovou z University of Hawaii sme pripravili kapitolu o fyzikálnom a chemickom vývoji kometárnych jadier, ktorá vyšla v roku 2004 pod názvom Using Cometary Activity to Trace the Physical and Chemical Evolution of Cometary Nuclei v prestížnej publikácii Comets II, vydanej University of Arizona Press.
M. B.: Čo je dôležitou súčasťou práce astronóma?
J. SVOREŇ: Dnes určite, tak ako vo väčšine vedeckých disciplín, je súčasťou práce astronóma ovládanie výpočtovej techniky. Tá nás dnes sprevádza celým procesom. Najprv sú to elektronické kamery snímajúce oblohu, či už priamo alebo napríklad získané spektrum. Potom nasleduje spracovanie získaných údajov rôznymi softvérovými prostriedkami. Príprava výsledkov do publikácie vrátane editácie textu a tvorby obrázkov je ďalšou fázou elektronickej postupky zavŕšenou elektronickým odoslaním do vybraného časopisu. Kým v minulosti boli pozorovateľmi nadšenci astronómie so znalosťami fotografie, dnes si zložité postfokusové zariadenia vyžadujú tiež nadšencov, ale s hlbokými znalosťami o špeciálnych hardvérových riešeniach.
M. B.: Ako relaxujete vo voľnom čase?
J. SVOREŇ: Voľného času nie je veľa, pretože ak vedecký pracovník rieši nejaký otvorený problém, len ťažko naň nemyslí aj mimo pracoviska. Samozrejme treba aj relaxovať, ináč by práca nemusela byť efektívna. Takže, keď si urobím voľný čas, venujem sa bicyklovaniu, vysokohorskej turistike a práce v záhrade.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, bude hosťom januárovej Bratislavskej vedeckej cukrárne, v ktorej vystúpi na tému Populácia asteroidov v Slnečnej sústave z hľadiska možných zrážok so Zemou. Vedecká cukráreň sa uskutoční dňa 30. januára 2019 (v stredu) o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marta Bartošovičová