Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Archeológovia objavili v Rakúsku pozostatky rímskeho mesta s amfiteátrom

VEDA NA DOSAH

Geofyzikálne merania odhalili plánovito vybudované územie s rozlohou 25 až 30 hektárov s pravidelnou sieťou ulíc a s amfiteátrom.

Vizualizácia rímskeho mesta v Rakúsku.

Takto mohlo vyzerať „zabudnuté“ mesto v Steine (St. Pantaleon-Erla). Možno ide o rímske mesto Claudivium. Zdroj: Universität Innsbruck. Vizualizácia: 7reasons

VeDETSKÝ deň, 21. novembra 2026

Pozostatky doteraz neznámeho rímskeho mesta boli objavené v obci St. Pantaleon-Erla v okrese Amstetten. Približne desaťkilometrový úsek rímskeho Dunajského limesu medzi mestami Enns (Horné Rakúsko) a St. Pantaleon-Erla (Dolné Rakúsko) je predmetom interdisciplinárneho výskumu od roku 2015.

Doteraz neznáme mesto objavili odborníci z interdisciplinárneho výskumného tímu v lokalite Dunajský limes (Donaulimes), ktorá sa nachádza na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Na výskume sa podieľali organizácia Forum Donaulimes, univerzita v Innsbrucku, GeoSphere Austria, Research Archaeology a krajské archeologické pracoviská Dolného a Horného Rakúska.

Geofyzikálne merania odhalili plánovito vybudované územie s rozlohou 25 až 30 hektárov s pravidelnou sieťou ulíc a s amfiteátrom. „Takto veľké a plánovito vybudované mesto, ktoré vzniklo v okolí vojenskej základne s približne 500 vojakmi, nemá v rámci celej Rímskej ríše obdobu,“ uviedli odborníci počas prezentácie doterajších výsledkov výskumu. Archeológovia a historici sa domnievajú, že by mohlo ísť o rímske mesto Claudivium.

Amfiteáter s kapacitou 8 000 ľudí

Ako ukázal výskum, súčasťou mesta bol aj amfiteáter pre približne 8 000 ľudí. Veľkosťou sa tak približuje amfiteátru v rímskom vojenskom meste Carnuntum.

Archeológovia okrem toho našli stopy po viacerých vojenských stavbách. Medzi nimi sú dva rímske kamenné kastely, drevno-zemný tábor z 1. storočia n. l. a kamenný kastel z 2. storočia.

Aj na základe spomínaných objektov odborníci usudzujú, že išlo o lokalitu s veľkým strategickým významom. Podľa správy mali stavby slúžiť najmä na kontrolu prechodu cez Dunaj v oblasti, kde sa do neho zo severu vlieva rieka Aist.

Údolie rieky Aist tvorilo krátky úsek na dopravnej trase medzi Dunajom a Vltavou, svoj význam tak zohrávalo aj pre obchodovanie mimo Rímskej ríše.

Stratené mesto Claudivium?

Archeológovia a historici sa snažia tiež prísť na to, o aké mesto niekdajšieho rímskeho impéria by mohlo ísť.

Geograf Klaudios Ptolemaios spomínal v 2. storočí n. l. miesto s názvom Claudivium. Podľa údajov, ktoré uvádza, by mohlo ísť o novoobjavené mesto. Ptolemaios uvádza aj rieku prameniacu zo severu, do úvahy tak pripadá rieka Aist.

Zatiaľ však nie je potvrdené, že pozostatky patria mestu Claudivium, preto sa tento možný názov vo výskumnej dokumentácii naďalej uvádza Claudivium?, teda s otáznikom.

Časová kapsula

Osídlenie lokality sa začalo približne okolo roku 80 n. l. Nálezy z tejto etapy osídlenia na severnej hranici rímskej provincie Noricum, predovšetkým ide o mince, sa končia náhle približne okolo roku 180 n. l.

Nálezy naznačujú, že došlo k organizovanému a plánovanému odchodu obyvateľstva. Podľa archeológov už nedošlo k opätovnému osídleniu lokality, vďaka čomu sa rímska sídelná štruktúra zachovala v pomerne neporušenom stave. Aj preto vedci hovoria o archeologickej časovej kapsule. Nálezisko by tak mohlo zohrávať dôležitú úlohu aj v medzinárodnom výskume rímskeho limesu na Dunaji.

Ohrozená archeologická lokalita

Výsledky doterajšieho výskumu vedci zosumarizovali a zdigitalizovali. Výsledkom sú aj vizualizácie ukazujúce, ako mohlo kedysi mesto vyzerať. Stále je však otvorených veľa otázok týkajúcich sa vývoja, funkcie a významu tejto lokality, ktoré možno podľa odborníkov zodpovedať iba prostredníctvom ďalších výskumov.

V tejto súvislosti upozorňujú, že územie, na ktorom sa lokalita nachádza, sa v súčasnosti využíva najmä na poľnohospodárske účely. Bez cieleného výskumu a patričnej pamiatkovej ochrany by sa tak časom mohla lokalita znehodnotiť, čo by viedlo k jej zániku.

Dunajský limes

Od roku 2021 patrí Dunajský limes od Bavorska až po Slovensko do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a je súčasťou komplexu svetového dedičstva Hranice Rímskej ríše.

Svetové dedičstvo Dunajský limes v súčasnosti zahŕňa 33 lokalít v troch európskych krajinách v Rakúsku, Nemecku a na Slovensku. Západná časť Dunajského limesu (Bavorsko, Rakúsko a Slovensko) je zapísaná v Zozname svetového dedičstva ako Hranice Rímskej ríše – Dunajský limes (západná časť). Lokality pozdĺž Dunajského limesu poskytujú fascinujúci pohľad na vojenskú infraštruktúru a každodenný život na hraniciach Rímskej ríše v Rakúsku, Nemecku a na Slovensku.

Jeho súčasťou sú už aj legionárske tábory v Enns a Albing pri obci St. Pantaleon-Erla. Novoobjavené štruktúry majú podľa odborníkov potenciál byť v budúcnosti zahrnuté do rozšírenia lokality UNESCO.

Zdroj: Universität Innsbruck, Vienna.at, science.ORF.at, danube-limes.org

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup