Je to jediná stavba, o ktorej je známe, že ju navrhol a postavil samotný Vitruvius. Snahy nájsť ju trvajú viac ako 500 rokov.
Archeológovia odkrývajú zvyšky múrov stavby, o ktorej sa domnievajú, že je to bazilika z dielne Vitruvia. Zdroj: cultura.gov.it
Archeológovia odkryli v stredotalianskom meste Fano pozostatky starovekej stavby, o ktorej sa domnievajú, že ide o slávnu baziliku otca architektúry Vitruvia. Ten ju spomína aj vo svojom zásadnom diele De Architectura z roku 23 pred n. l. Nález vyvolal patričný rozruch. Taliansky minister kultúry Alessandro Giuli na pondelkovej tlačovej konferencii nešetril superlatívmi: „Ide o pozoruhodný nález, o akom budú hovoriť ešte aj naše vnúčatá.“ Význam nálezu Giuli dokonca prirovnal k objaveniu Tutanchamonovej hrobky v roku 1922.
Objav storočia
Vo svojom diele De Architectura Vitruvius píše o bazilike, ktorú sám navrhol a ktorá bola postavená v meste Fanum Fortunae. Čím je bazilika taká mimoriadna? Je to jediná stavba, o ktorej je známe, že ju navrhol a postavil samotný Vitruvius. Snahy nájsť ju trvajú viac ako 500 rokov. „Máme absolútnu zhodu medzi tým, čo bolo objavené, a opisom, ktorý Vitruvius uviedol vo svojich knihách,“ uviedol regionálny archeologický superintendant Andrea Pessina.
Nález, ktorý starosta mesta Luca Serfilippi označil za objav storočia, pomôže k zviditeľneniu mesta Fano severovýchodne od Ríma. Vzhľadom na jeho polohu bolo Fano v časoch niekdajšieho rímskeho impéria významným mestom. Nachádzalo sa totiž na konci obchodnej a dopravnej tepny Via Flaminia spájajúcej Rím s Jadranským morom. Mesto bolo vybudované okolo chrámu zasväteného bohyni šťastia, osudu a prosperity Fortune.
Archeologický výskum v meste Fano. Zdroj: cultura.gov.it
Bazilika vo Fano
Podľa toho, čo píše Vitruvius v knihe V, bola bazilika vo Fano postavená okolo roku 19 pred n. l. Odborníci sa domnievajú, že stavba bola zničená niekedy okolo 5. storočia. Okrem toho, že Vitruvius baziliku opísal, zhotovil aj nákresy, ktoré sa však nezachovali.
Jej približný vzhľad tlmočia početné kresby slávnych spisovateľov, architektov a učencov, ktorí sa pokúšali interpretovať Vitruviove texty a pravidlá. Medzi nimi sú napríklad Francesco di Giorgio, Andrea Palladio, Fra Giocondo, Giovan Battista da Sangallo, Giovanni Poleni či Rafael. Tieto snahy vyústili do bohatého a cenného repertoáru grafických rekonštrukcií baziliky. Prvý pokus o interpretáciu baziliky pochádza z roku 1486 vo vydaní traktátu De Architectura bez kresieb, ktorý zostavil Giovanni Sulpicio da Veroli.
Cesare Cesariano v roku 1521 zhotovil grafickú rekonštrukciu baziliky. Zdroj: Wikimedia Commons
Presná zhoda
Pozostatky významnej stavby boli objavené počas vykopávok spojených s rekonštrukciou Námestia Andreu Costu. Odborníci nález s istotou identifikovali ako rímsku baziliku s obdĺžnikovým pôdorysom a obvodovým stĺporadím – osem stĺpov na dlhších stranách a štyri na kratších stranách -, o ktorej píše Vitruvius. Konečný verdikt priniesol posledný prieskum, ktorý odhalil piaty rohový stĺp. Potvrdila sa tak poloha a orientácia budovy medzi dvoma námestiami.
Stĺpy s priemerom približne päť rímskych stôp (147 – 150 centimetrov) a s výškou približne 15 metrov boli opreté o piliere a nosné pilastre, ktoré podopierali horné poschodie. Plánovaná rekonštrukcia, založená na Vitruviovom opise, sa zhodovala na centimeter presne. „V archeológii je len málo istôt, ale boli sme ohromení presnosťou zhody,“ uviedol regionálny archeologický superintendant Andrea Pessina.
Nové poznatky sú výsledkom niekoľkoročného výskumu. Už v roku 2022 objav impozantných murív a podláh z ušľachtilého mramoru v ulici Via Vitruvio poukázal na prítomnosť kvalitne postavených budov. Výskum bude pokračovať s cieľom zistiť, či sa pod zemou nachádzajú aj ďalšie pozostatky baziliky. Ak to bude možné, odborníci by chceli miesto sprístupniť verejnosti.
Vitruvius a jeho význam pre architektúru
Desaťzväzkové dielo De Architectura starorímskeho inžiniera a architekta Vitruvia (80/70 pred n. l. – 15 pred n. l.) zohralo významnú úlohu v dejinách európskej kultúry a je považované za akúsi bibliu architektúry. Je jedinou dochovanou štúdiou o architektúre z obdobia antiky.
V prvej knihe Vitruvius formuloval tri základné požiadavky, ktoré by mala spĺňať architektonická stavba: firmitas (pevnosť), utilitas (užitočnosť) a venustas (krása). Tieto princípy zdôrazňujú, že stavby by mali byť nielen stabilné a funkčné, ale mali by spĺňať aj estetické kritériá.
V diele autor encyklopedickou formou zhrnul všetky potrebné a používané znalosti a poznatky z oblasti technických vied. Svoj odbor poňal ako súbor pozostávajúci z troch disciplín: z architektúry ako stavebného umenia, stavebnej techniky a mechaniky. Vitruviove znalosti a princípy boli uznávané v období stredoveku a mimoriadne si ho cenili aj renesanční učenci a umelci. Z jeho poznatkov čerpal renesančný sloh a neskôr aj barokový, klasický a neoklasický sloh.
Vitruviov prístup, ktorý kladie dôraz na ľudské mierky, funkčnosť stavieb a prepojenie umeleckého a vedeckého myslenia, je dodnes základom architektonickej teórie aj praxe. Jeho učenie o klasických proporciách budov inšpirovalo majstrov z 15. a zo 16. storočia, ako bol Leon Battista Alberti, Fra Giovanni Giocondo, Andrea Palladio či Leonardo da Vinci, ktorého slávna kresba ľudského tela je známa ako vitruviánsky človek.
Zdroj: dbz.de, Ministero della Cultura, Wikipedia, science.ORF.at, ČT24
(zh)
