Nová stratégia očkovania proti určitým zhubným nádorom mozgu by mohla zásadným spôsobom zlepšiť liečbu pacientov.
Očkovanie pripravuje imunitný systém na boj proti nádorovým bunkám. Mozog na snímke MRI. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Možnosti terapie pri nádoroch mozgu sú limitované. Chirurgické odstránenie nádoru nie je vždy možné. Ak aj je nádor operovateľný, nemusí sa ho podariť odstrániť úplne. Súčasťou štandardnej liečby sú chemoterapia a rádioterapia, ktoré majú tiež svoje limity. Pacienti s agresívnymi nádormi žijú od stanovenia diagnózy v priemere dva a pol roka až päť rokov.
Nádory mozgu
Na Slovensku je nádor mozgu ročne diagnostikovaný približne 700 až 800 pacientom. Predstavuje asi 1,5 percenta zo všetkých zhubných nádorových ochorení. Nádory mozgu sa objavujú častejšie u mužov. Z hľadiska veku sa toto ochorenie vyskytuje častejšie v dvoch skupinách, a to u detí mladších ako 5 rokov a u dospelých nad 60 rokov. Existuje hneď niekoľko typov mozgových nádorov, okrem iných sú to napríklad: gliómy (z buniek podporného mozgového tkaniva), meningeómy (z buniek mozgových obalov), neurinómy (nádory na mozgovomiechových nervoch), meduloblastómy (objavujú sa hlavne u detí a môžu sa šíriť mozgovomiechovým mokom) a mnohé ďalšie.
Výsledky dlhodobého sledovania
Tím odborníkov z Nemeckého centra pre výskum rakoviny, Univerzitnej nemocnice v Mannheime, Univerzitnej kliniky v Heidelbergu a ďalších výskumných inštitúcií skúmal novú stratégiu očkovania proti určitým zhubným nádorom mozgu.
O osem rokov neskôr výskumný tím uverejnil v odbornom časopise Nature výsledky dlhodobého sledovania. V rámci štúdie dostalo 33 pacientov a pacientiek očkovanie ako doplnok štandardnej liečby (chirurgického odstránenia nádoru, rádioterapie a chemoterapie). Výsledky sú dôvodom na opatrný optimizmus. 66 percent účastníkov štúdie bolo po ôsmich rokoch stále nažive, 42 percentám účastníkov sa nádor počas tohto obdobia opäť nezväčšil. Nová očkovacia terapia tak prináša nádej na zlepšenie liečby pacientov a predĺženie ich života.
Pozrite si
Očkovanie nezabraňuje vzniku rakoviny
Očkovanie vnímame predovšetkým ako prevenciu proti prepuknutiu rôznych ochorení alebo ako opatrenie, ktorým zmiernime imunitnú reakciu organizmu, aby malo ochorenie miernejší priebeh.
V prípade vakcíny, ktorú dostali účastníci štúdie, išlo o terapeutické očkovanie, ktorého cieľom je zničiť nádor aktiváciou imunitného systému. V prípade terapie, ktorú vyvinul Michael Platten a jeho tím, je vakcína zameraná na génovú mutáciu vyskytujúcu sa iba pri určitých typoch mozgových nádorov. Všetkých 33 účastníkov trpelo totiž astrocytómami vysokého stupňa.
Očkovanie v boji s nádorovými bunkami
Astrocytómy patria medzi gliómy a sú jednými z najčastejších nádorov centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy. Odborníci rozlišujú štyri stupne závažnosti od benígnych až po vysoko agresívne. Astrocytómy tretieho a štvrtého stupňa spája určitá génová mutácia. Práve na ňu je cielená nová vakcína.
Ide o gén kódujúci enzým IDH1. Vplyvom genetickej zmeny dôjde k zámene aminokyseliny v proteíne IDH1, čím vznikne nová proteínová štruktúra, takzvaný neoepitop. Ako uvádza tlačová správa Nemeckého centra pre výskum rakoviny: „Zvláštnosťou je, že neoepitop na jednej strane stimuluje rast nádorov, na druhej strane je však imunitným systémom pacienta rozpoznaný ako cudzorodý, a tak je ideálnou cieľovou štruktúrou imunoterapie.“
Vedcami vyvinutá peptidová vakcína aktivovala imunitný systém dvoma spôsobmi. Vytvorili sa T-bunky, ktoré priamo bojovali proti zmutovaným bunkám, a B-bunky, ktoré tvorili protilátky proti nádoru. Cieľom terapie je „zabrániť po ukončenej liečbe, v tomto prípade rádiochemoterapie, aby sa nádor vrátil“, hovorí Platten.
Dôkaz o účinnosti očkovania proti nádorom na mozgu zatiaľ chýba
Ulrich Herrlinger, riaditeľ oddelenia neuroonkológie Univerzitnej kliniky v Bonne, ktorý sa na štúdii nepodieľal, vníma prácu svojich kolegov ako nádej pre pacientov.
Herrlinger hovorí, že vysoko diferencované astrocytómy majú „takmer stopercentnú pravdepodobnosť, že sa vrátia, budú ďalej rásť a nakoniec sa stanú neliečiteľnými“. Príčina vzniku mozgových nádorov nie je úplne objasnená. „Podobne ako v prípade iných nádorových ochorení nie je ani v prípade nádorov mozgu presne zmapovaný kompletný zoznam možných spúšťacích mechanizmov. Isté však je, že svoju úlohu zohráva dedičnosť (asi 5 percent zo všetkých mozgových tumorov je geneticky podmienených) a negatívny vplyv má aj pôsobenie rádioaktívneho žiarenia, niektorých chemických látok alebo vírusov,“ uvádza na svojej stránke Protónové centrum v Prahe. Aj preto má podľa Herrlingera výskum kolegov potenciál: „Ak by sa podarilo trvalo udržiavať imunitný systém v aktívnom stave, znamenalo by to nádej na dlhodobé potlačenie nádoru.“
Nadväzujúca štúdia sa začne v roku 2027
Napriek tomu sa odborníci Herrlinger, ako aj autor štúdie Platten zhodujú na tom, že pri interpretácii údajov je namieste opatrnosť. „Zo súboru 33 pacientov nemožno vyvodzovať jednoznačné závery,“ vysvetľuje Herrlinger. Ďalším krokom musí byť podľa neho kontrolovaná, randomizovaná štúdia.
Takáto štúdia je už v štádiu príprav. V marci 2027 sa má začať projekt s viac ako 200 pacientkami a pacientmi. „V súčasnosti hovoríme o období deviatich rokov, kým budeme mať skutočne spoľahlivé výsledky štúdie,“ uviedol Platten.
Až vtedy sa ukáže skutočná efektivita očkovania, ako aj to, či môžu posilňovacie dávky imunitnú odpoveď ešte zvýšiť. Napriek tomu si Platten nemyslí, že opatrný optimizmus na základe výsledkov aktuálnej štúdie je neprimeraný.
Zdroj: DW, Deutsche Krebsforschungszentrum, Protónové centrum Praha
(zh)
