Významnou osobnosťou v histórii slovenskej etnológie je Božena Filová, ktorá sa od počiatkov svojej vedeckej kariéry zasadzovala za angažovanú vedu, zmysel práce videla rovnako v základnom výskume, ako aj jeho aplikácii. Pri príležitosti marca – mesiaca knihy vám odporúčame publikáciu s názvom PhDr. BOŽENA FILOVÁ, CSc., členka korešpondentka SAV: osobnosť, dielo a personálna bibliografia, ktorú vydal Ústav etnológie SAV (ÚEt SAV).
Ide o pokračovanie prác o dejinách národopisu, resp. etnológie na Slovensku, od dvojice autorov Gabriela Kiliánová a Vladimír Potančok. Ich cieľom je nielen vzdať úctu predchodcom – bádateľom v národopise či etnológii na Slovensku a bývalým zamestnancom ÚEt SAV, ale zároveň aj lepšie zmapovať minulosť tohto vedného odboru apracoviska.
Úvodná štúdia od Gabriely Kiliánovej popisuje osobný i pracovný životopis Boženy Filovej, zameranie jej výskumov a výsledky vedeckej práce. Sústreďuje sa i na činnosť Boženy Filovej ako riaditeľky vedeckého ústavu či popularizátorky národopisu.
Personálna bibliografia zostavená Vladimírom Potančokom, je členená podľa oblastí vedeckého záujmu Boženy Filovej a usporiadaná je tematicky. Obsahuje údaje o teoretických a metodologických prácach, o príspevkoch z historiografie odboru, o Slovákoch v zahraničí a etnických menšinách žijúcich na Slovensku, o kultúre a spôsobe života robotníkov a družstevných roľníkov, o rodine a spoločenských vzťahoch i folklóre. Záver tvoria údaje o popularizačných článkoch a o príspevkoch rôznych autorov, venovaných Božene Filovej.
Publikácia prináša podrobný a ucelený pohľad na vedecké dielo Boženy Filovej.
Ako v úvode uvádza Gabriela Kiliánová, Božena Filová si vo výskumnej činnosti často vyberala nové témy, lákali ju neprebádané oblasti. Jej vedeckú prácu však podľa nej limitovalo vedecko-organizačné zaťaženie, vykonávanie rôznych funkcií, čo sa prejavilo postupným poklesom účasti na terénnych výskumoch a na publikačnej činnosti. „Ako riaditeľka B. Filová cieľavedome, premyslene a v súčinnosti s ostatnými pracovníkmi budovala ústav personálne i materiálovo. Uprednostňovala odborné kvality pracovníkov a nedbala na ´kádrové nedostatky´, neváhala pracovisko i pracovníkov chrániť pred politickými tlakmi. Sústavne propagovala vedeckú i populárno-vedeckú produkciu NÚ SAV i všetky jeho aktivity, aby zvýšila odbornú prestíž pracoviska a národopisu. Koncepčne plánovala a viedla spolu s tímom spolupracovníkov vedecké úlohy na pracovisku a vytvorila pracovné, finančné a personálne podmienky pre veľké projekty. B. Filová sa svojou celoživotnou prácou zaslúžila o vedecký i inštitucionálny rozvoj národopisu/etnológie na Slovensku v druhej polovici 20. storočia. Jej dielo možno vo viacerých témach a prístupoch označiť za priekopnícke, novátorské a jej vklad do formovania Národopisného ústavu SAV za kľúčový.“
V publikácii sa konštatuje, že Božena Filová tri desiatky rokov, často aj proti svojej vôli, vykonávala funkciu riaditeľky Národopisného ústavu SAV (názov ÚEt SAV do roku 1994) a šéfredaktorky časopisu Slovenský národopis. „Postavenie na čele ústavu na jednej strane umožnilo B. Filovej s pomocou kolegov uplatniť svoje vízie a vyskúšať nové témy a nové metodologické prístupy, na druhej strane to však výrazne obmedzilo jej vlastnú vedeckú činnosť. Veľkú časť svojich tvorivých síl musela pani riaditeľka Filová odovzdať nielen na každodenný chod ústavu a vedecko-organizačnú prácu, ale aj na popularizáciu vedy a reprezentovanie svojho odboru na vedeckých a rôznych iných fórach. Veľa času musela tiež venovať písaniu správ, referátov, úvodníkov či úvodných slov k vedeckým podujatiam.“
Cieľom štúdie je oboznámiť čitateľov a čitateľky personálnej bibliografie so životopisnými údajmi o Božene Filovej, rodenej Barabášovej, s jej vedeckou dráhou etnografky a folkloristky a v neposlednom rade s jej funkciou riaditeľky Národopisného ústavu SAV (ďalej NÚ SAV), ktorú vykonávala 31 rokov. V príspevku postupuje chronologicky podkapitoly sledujú tri tematické okruhy, čiže biografiu Boženy Filovej, vedeckú kariéru v odbore národopis a nakoniec Boženu Filovú vo vedecko-organizačných funkciách. Snahou autorov bolo popísať B. Filovú ako vedeckú osobnosť a pýtať sa, aké boli motivácie jej vedeckej činnosti, prečo sa rozhodla pre dráhu bádateľky a v čom videla význam svojej vedeckej práce v národopise.
Ďalej sa zaoberali jej výskumnou činnosťou v časovej následnosti, sledovali, aké bádateľské témy si volila, aké metódy a teoretické rámce využívala, ako ich aplikovala i rozvíjala vo svojej práci. Zvlášť sa sústredili na zodpovedanie otázky, či jej bádateľská činnosť prinášala nové témy a metodologické prístupy do národopisného výskumu. Bádateľská činnosť B. Filovej sa prepletala a spájala i s vedecko-organizačnou a manažérskou prácou v rôznych funkciách, pričom dôraz bol pochopiteľne kladený na výkon riaditeľky NÚ SAV od februára 1958 do februára 1989.
Autori sa zaoberali aj otázkami, akú koncepciu vedeckej práce v národopise presadzovala a v čom videla prioritné úlohy pracoviska v 50., 60., i neskôr v 70. a 80 rokoch 20. storočia. Popisujú tiež, ako budovala NÚ SAV, v čom videla kvality, no i rezervy pracoviska, aké podmienky pre vedeckú prácu, riešenie jednotlivých projektov sa usilovala vytvoriť.
Vedecké dielo Boženy Filovej spadá do obdobia druhej polovice 20. storočia vo vtedajšom Československu, v ktorom sa po roku 1948 zásadným spôsobom zmenil výkon politickej a štátnej moci, hospodárske, sociálne, kultúrne i ideologické smerovanie krajiny. „Vedeckú i vedecko-organizačnú prácu B. Filovej preto nie je možné analyzovať bez toho, aby sa brali do úvahy súdobé politické, ekonomické a ideové procesy a ich dopad na činnosť vedkýň, vedcov či vedeckých tímov združených v tomto prípade v Slovenskej akadémii vied,“ sú presvedčení autori.
V júni 2016 dnešné pracovisko ÚEt SAV oslavovalo 70. výročie svojho založenia a Božene Filovej udelilo Pamätnú plaketu k 70. výročiu Ústavu etnológie SAV ako prejav vďaky a uznania za celoživotnú prácu. Pri príležitosti životného jubilea, deväťdesiatych narodenín, získala Božena Filová vysoké ocenenie SAV Medailu za podporu vedy, ktorú jej udelila Vedecká rada SAV začiatkom roka 2017. Ocenenie prevzali v zastúpení syn Jozef Filo a dcéra Jana Drábeková z rúk predsedu SAV prof. RNDr. Pavla Šajgalíka, DrSc. a podpredsedu pre 3. oddelenie vied SAV prof. PhDr. Emila Višňovského, CSc. na Predsedníctve SAV 23. februára 2017.
V slávnostnom príhovore, ktorý predniesol podpredseda SAV, bola Božena Filová charakterizovaná ako jedna z najvýznamnejších osobností v etnológii na Slovensku a v Strednej Európe. Vysoko bola ocenená jej dlhoročná práca riaditeľky i vedkyne, koncepčná práca a budovanie vedeckého pracoviska, ako aj vytvorenie podmienok na realizáciu najväčších a najvýznamnejších projektov v etnológii v druhej polovici 20. storočia.
Zdroj informácií a ilustrácie: ÚEt SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ