Vedci z Oxfordskej univerzity pod vedením evolučnej biologičky doktorky Matildy Brindleovej sa rozhodli preskúmať bozky z evolučného hľadiska. Ich štúdia, publikovaná v prestížnom časopise Evolution and Human Behavior, priniesla prekvapivé zistenia. Prvé bozky sa mohli objaviť už pred 21 miliónmi rokov.
Bozkávanie je starodávna vlastnosť veľkých opíc, ktorá sa vyvinula predkovi tejto skupiny pred 21,5 až 16,9 milióna rokov. Zdroj: iStock/Jeff McCurry
Nová štúdia, ktorá skúma vývoj bozkávania, naznačuje, že neandertálci sa pravdepodobne so svojimi priateľmi a sexuálnymi partnermi bozkávali. Toto správanie sa môže datovať až 21 miliónov rokov dozadu. Najstaršie bozky ľudstva boli zaznamenané pred 4 500 rokmi v Mezopotámii a starovekom Egypte, ale Matilda Brindleová, hlavná autorka výskumu a evolučná biologička na Katedre biológie Oxfordskej univerzity, povedala, že bozkávanie predstavuje „evolučnú hádanku“. Zdá sa, že so sebou nesie vysoké riziká, ako je prenos chorôb, pričom neposkytuje žiadnu zjavnú reprodukčnú alebo prežívajúcu výhodu.
Z existujúcej vedeckej literatúry výskumníci zhromaždili informácie o tom, v prípade ktorých moderných druhov primátov bolo pozorované bozkávanie. Medzi týmito druhmi boli šimpanzy, opice bonobo, orangutany a jeden druh gorily.
Na základe údajov o správaní živých zvierat sa vedci snažili odvodiť informácie o vlastnostiach vyhynutých druhov. Pomocou štatistického modelovania sa snažili odhadnúť pravdepodobnosť, že sa rôzni predkovia opíc bozkávali. Napríklad ak sa šimpanzy a ľudia bozkávajú, je pravdepodobné, že to robil aj ich posledný spoločný predok.
Bozky ako prenášače chorôb
Výsledky, uverejnené v stredu v časopise Evolution and Human Behavior, naznačujú, že bozkávanie je starodávna vlastnosť veľkých opíc, ktorá sa vyvinula predkovi tejto skupiny pred 21,5 až 16,9 milióna rokov.
To znamená, že vyhynutí príbuzní človeka, ako napríklad neandertálci, sa pravdepodobne tiež bozkávali. Keďže odborníci vedia, že náš druh Homo sapiens sa krížil s neandertálcami, je tiež možné, že sa ľudia a neandertálci spolu bozkávali.
Odborníci ale neodhaľujú, prečo alebo ako sa bozkávanie vyvinulo. Okrem toho existuje viacero dôvodov bozkávania vrátane hodnotenia potenciálnych partnerov, predohry, vytvárania väzby, zmierňovania sociálneho napätia a žuvania potravy pred jej podaním potomkom.
Taktiež majú k dispozícii len obmedzené množstvo údajov o bozkávaní zvierat mimo druhov opíc, čo sťažuje rekonštrukciu toho, ako sa mohla táto vlastnosť vyvinúť v priebehu času. Navyše väčšina informácií pochádza od zvierat žijúcich v zajatí alebo v rezerváciách. Podľa Matildy Brindleovej sú potrebné ďalšie údaje o bozkávaní rôznych druhov.
Pre niektoré druhy však bozkávanie vôbec nebolo prirodzené. Napríklad primáty sú mimoriadne flexibilné druhy, veľmi inteligentné, a tak bozkávanie nemusí byť celkom užitočné, pretože je dosť rizikové a má vysoký potenciál prenosu chorôb.
Bozkávanie je viac než len vzájomný dotyk úst. Štúdia v skutočnosti veľa neosvetľuje, napríklad prečo sa ľudia bozkávajú tak, ako sa bozkávajú. Ako sa vyjadril Adriano Reis e Lameira, evolučný psychológ a primatológ z Univerzity vo Warwicku, väčšinu bozkov si ľudia nedávajú len na ústa.
Vedci sa po tejto štúdii pokúsia ešte preskúmať jemnejšie rozdiely v správaní pri bozkávaní vrátane otázok týkajúcich sa toho, koho si človek vyberie na bozkávanie a akým spôsobom.
Zdroj: Science Direct
(RR)
