Navštívte známe miesta posledného odpočinku v Európe v neďalekej Viedni, Prahe, v Paríži, Londýne či v Ríme.
Slávny londýnsky cintorín Highgate bol založený v časoch panovania kráľovnej Viktórie. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/LWilk
Cintoríny sú miestom posledného odpočinku aj ostrovmi ticha uprostred hektického ruchu veľkomiest. Mnohé slávne cintoríny boli založené pred stovkami rokov, odrážajú tak dejiny miest aj život ich obyvateľov. Ponúkajú pohľad do minulosti a ukrývajú cenné architektonické pamiatky. Neraz tu nachádzajú útočisko i zvieratá ako líšky, vysoká zver, škrečky, celý rad vtákov a rôzne druhy hmyzu.
Centrálny cintorín, Viedeň
Druhý najväčší cintorín v Európe patrí aj vďaka svojej jedinečnej architektúre medzi vyhľadávané miesta rakúskej metropoly. Na ploche 2,5 kilometra štvorcového tu odpočívajú približne tri milióny ľudí, medzi nimi tiež mnohé slávne osobnosti. Pochovaní sú tu napríklad architekt Adolf Loos, skladatelia Ludwig van Beethoven, Johannes Brahms, Antonio Salieri či spevák Falco.
Cintorín je tiež posledným miestom odpočinku štátnych predstaviteľov. Priamo pred Kostolom sv. Karola Boromejského sa nachádza hrobka (Präsidentengruft), v ktorej sú pochovaní zosnulí spolkoví prezidenti Rakúska od roku 1945 spolu so svojimi manželkami. Skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart má na Centrálnom cintoríne čestný náhrobok, samotný hrob slávneho skladateľa sa nachádza na Cintoríne St. Marx.
Centrálny cintorín vo Viedni (Wiener Zentralfriedhof) bol otvorený na Sviatok všetkých svätých v roku 1874. V rovnaký deň bola uvedená do prevádzky aj konská električka, ktorá mala obyvateľov mesta dopravovať na nový cintorín.
Viedenský Centrálny cintorín bol od začiatku plánovaný ako medzikonfesionálny cintorín. Miesto odzrkadľuje mnohonárodnostný charakter Viedne. Blízko seba tu odpočívajú príslušníci rôznych národností i vierovyznaní. Pochovaní sú tu okrem katolíkov tiež budhisti, židia či protestanti.
Kostol sv. Karola Boromejského (podľa návrhu Maxa Hegeleho). Zdroj: Wikimedia Commons
Mnohé náhrobky, ako aj secesné stavby, predovšetkým secesný Kostol sv. Karola Boromejského rakúskeho architekta a sochára Maxa Hegeleho, situovaný uprostred cintorína, sa radia medzi významné architektonické pamiatky. Vzhľadom na rozľahlosť tohto viedenského cintorína tu s výnimkou Sviatku všetkých svätých môžu jazdiť i autá. Okrem toho má cintorín aj vlastný autobus, ktorý rozváža návštevníkov.
Centrálny cintorín vo Viedni priťahuje tiež pozorovateľov divokej prírody. Je miestom pokoja, ale i útočiskom života. V tejto oáze pokoja uprostred mestskej džungle sa mimoriadne darí mnohým živočíchom i rastlinám, a to vrátane tých ohrozených.
Srnec odpočívajúci medzi náhrobkami Centrálneho cintorína vo Viedni. Zdroj: iStockphoto.com
Starý židovský cintorín, Praha
Jedinečnou atmosférou dýcha Starý židovský cintorín v Prahe, na ktorom sa pochovávalo od roku 1478 do roku 1786. Cintorín sa nachádza v centre Prahy v židovskej štvrti Josefov. Cintorín sa postupne stal súčasťou rozširujúceho sa mesta. Jeho presné umiestnenie je medzi ulicami U starého hřbitova, Břehová, 17. listopadu a Široká. V súčasnosti ho obklopujú obvodové múry postavené v roku 1911.
Najstarší kameň na cintoríne pochádza z roku 1439 a patrí k hrobu básnika Avigdora Karu. Celkovo sa na ploche veľkej len asi jeden hektár nachádza viac ako 12 000 náhrobných kameňov. Toto číslo však nezodpovedá počtu hrobov. Keďže cintorín v bývalej židovskej štvrti Josefov nebolo možné rozširovať pre rozrastajúce sa mesto, bola naň vrstvu po vrstve navŕšená zemina. Zem, na ktorej spočívajú náhrobné kamene, tak nie je rovná a ukrýva oveľa viac pozostatkov mŕtvych, ako sa na prvý pohľad zdá. Niektoré hroby majú totiž aj dvanásť vrstiev.
Jednou z najznámejších osobností pochovaných na Starom židovskom cintoríne v Prahe je filozof a rabín Jehuda Liwa ben Bezal’el, známy ako rabín Löw (zomrel v roku 1609). Podľa legendy vytvoril z hlinenej figúrky Golema.
Pohľad na židovský cintorín v Prahe. Zdroj: Wikimedia Commons
Cintorín Montparnasse, Paríž
Parížsky cintorín Montparnasse (Cimetière Montparnasse) nachádzajúci sa v rovnomennej štvrti bol založený v roku 1824. V tom čase sa nachádzal mimo mesta Paríž a volal sa Cimetière du Sud. Aj na tomto mieste posledného odpočinku spočívajú pozostatky slávnych osobností. Nájdeme tu hrob básnika Charlesa Baudelaira, autora Kvetov zla, spisovateľky Marguerite Durasovej, írskeho spisovateľa Samuela Becketta či amerického umelca Mana Raya, predstaviteľa avantgardy, ktorý sa preslávil najmä ako priekopník surrealizmu a dadaizmu.
V spoločnom hrobe tu vedľa seba odpočívajú slávni existencialisti a životní partneri Jean-Paul Sartre a Simone de Beauvoir.
Mnohé náhrobky nesú okrem mien umelcov aj umelecké diela. Niki de Saint Phalle napríklad vytvorila sochu Le Chat Ricardo pre hrob svojho asistenta Ricarda Menona. Hrob speváka Sergea Gainsbourga zdobia fanúšikovia plyšovými zvieratkami a kvetmi. Paríž má aj ďalšie slávne cintoríny. Mnohých však takmer magicky priťahuje najmä jeden.
Cintorín de Père Lachaise, Paríž
Najväčší a hádam aj najslávnejší parížsky Cintorín Père Lachaise (Cimetière de Père Lachaise) sa rozprestiera na mieste, kde boli kedysi záhrady otca Françoisa d’Aix de La chaise, po ktorom je pomenovaný. François d’Aix de La chaise bol jezuita a tiež spovedník a duchovný poradca francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., prezývaného Kráľ Slnko.
Slávny cintorín je povestný aj tým, že je posledným miestom odpočinku speváka Jima Morrisona. Pre fanúšikov skupiny The Doors sa preto stal akýmsi pútnickým miestom. Spomínaný hrob frontmana The Doors patrí medzi najnavštevovanejšie hroby spomedzi celkovo 70 000 hrobov, ktoré sa na cintoríne nachádzajú. Vonkajší múr cintorína dokonca mesto zabezpečilo železnými hrotmi, aby zabránilo fanúšikom vstupovať na cintorín v nočných hodinách.
Na Cintoríne Père Lachaise v Paríži odpočíva aj legendárna francúzska šansoniérka Édith Piaf. V hrobe je pochovaná spolu so svojím otcom Louisom Gassionom (akrobatom a artistom) a s dcérou Marcelle, ktorá zomrela ešte ako dieťa. Cintorín Père Lachaise v Paríži je takisto miestom posledného odpočinku skladateľa Fryderyka Chopina.
Cintorín Père Lachaise v Paríži na jeseň. Zdroj: Wikimedia Commons/Pierre-Yves Beaudouin
Cintorín Highgate Cemetery, Londýn
Tento starobylý cintorín bol otvorený krátko po korunovácii kráľovnej Viktórie v roku 1839. Otvorenie cintorína Highgate zároveň ukončilo neudržateľné pomery v meste. Začiatkom 19. storočia bola úmrtnosť v Londýne vysoká a mestské cintoríny nezvládali nápor nebožtíkov. Pochovávalo sa tak aj medzi obchodmi, domami či hostincami. Vznikali tu malé pohrebiská, na ktorých bolo často pochovaných viacero mŕtvych v pomerne plytkých hroboch. Zápach v blízkosti týchto „cintorínov“ býval neznesiteľný.
Situácia prinútila parlament konať. V priebehu ôsmich rokov vzniklo postupne sedem nových cintorínov, medzi nimi aj Highgate. Jeho autorom je architekt Stephen Geary. Nezvyčajná architektúra a poloha cintorína s výhľadom na Londýn mali prilákať bohatých investorov. Plán vyšiel a cintorín sa stal i miestom odpočinku bohatých obyvateľov Londýna. V tých časoch boli postavené napríklad dve kaplnky v tudorovskom štýle a katakomby v gotickom štýle.
Cintorín Highgate dýcha atmosférou viktoriánskeho Londýna a gotických románov. Zdroj: Wikimedia Commons/scotbotwylie
Vzhľadom na veľký záujem o hrobové miesto v Highgate bol cintorín v roku 1856 rozšírený o East Cemetery. Keď sa éra honosných rodinných hrobiek a mauzóleí pominula, cintorín postupne chátral. V roku 1975 sa organizácia Friends of Highgate Cemetery začala venovať jeho obnove a údržbe. Vďaka kombinácii anglického parku a cintorína s historickými náhrobkami z éry viktoriánskeho Londýna, bol v roku 1987 zaradený do zoznamu English Heritage Register a je pamiatkovo chránený.
V súčasnosti je na cintoríne pochovaných okolo 170 000 ľudí a nachádza sa tam približne 53 000 hrobov. Jedným z najznámejších hrobov na cintoríne Highgate je hrob Karla Marxa, ktorý sa nachádza v jeho novej východnej časti. Okrem toho tu nájdeme hrob spisovateľa Douglasa Adamsa, autora diela Stopárov sprievodca po Galaxii, alebo experimentálneho fyzika Michaela Faradaya. Je tu pochovaný aj možný predobraz profesora Moriartyho, ktorý bol protivníkom Sherlocka Holmesa, nemecko-americký zločinec Adam Worth.
Náhrobok Karla Marxa na londýnskom cintoríne Highgate. Zdroj: iStock.com/LWilk
Katakomby, Rím
Rímske katakomby (Catacombe di Roma) sú najstaršie zo spomínaných miest posledného odpočinku. Vzorom na ich vybudovanie boli podzemné hrobky Etruskov. Známych je viac ako 60 rímskych katakomb. V priebehu storočí boli opakovane vyplienené, zničené, rozširované a opäť vypálené.
Najznámejšie a najstaršie katakomby sa nachádzajú pod slávnou Via Appia Antica, jednou z najstarších a najznámejších rímskych ciest, ktorá spájala Rím s prístavom Brundisium (dnes Brindisi) na juhu Talianska. V druhom storočí n. l. prevzali kresťania zvyk pochovávať svojich mŕtvych v podzemných chodbách v hrobových výklenkoch. V tom čase tu bolo pochovaných mnoho mučeníkov, až kým pápeži o storočia neskôr nenariadili rozmiestniť relikvie do rímskych kostolov.
Na Via Appia Antica môžu návštevníci zostúpiť do viacerých hrobových chodieb, napríklad do Katakomb sv. Sebastiána, nad ktorými bola postavená Bazilika sv. Sebastiána (San Sebastiano). V blízkosti Via Appia sa pod bazilikou Santi Nereo e Achilleo nachádzajú pravdepodobne najpôsobivejšie katakomby Ríma: katakomby Domitilla s hrobmi vysokými päť metrov, rozloženými na štyroch poschodiach. V chodbách Santa Teda archeológovia objavili doteraz najstaršiu známu ikonu apoštola Pavla zo štvrtého alebo z piateho storočia.
Zdroj: sueddeutsche.de, Wikipedia (1, 2, 3), www.wien.info
(zh)
