Až tretine prípadov Alzheimerovej choroby by sa dalo predísť jednoduchým vyhýbaním sa určitým rizikovým faktorom.
Dnes trpí Alzheimerovou chorobou približne 50 miliónov ľudí na celom svete. Zdroj: iStock.com/ThitareeSarmkasat
Alzheimerova choroba (AD) sa rýchlo stáva jednou z najväčších výziev modernej medicíny. Každé tri sekundy je na svete diagnostikovaná demencia a vo väčšine prípadov ide práve o Alzheimerovu chorobu.
Dnes ňou trpí približne 50 miliónov ľudí na celom svete. Ak sa nič nezmení, do roku 2050 ich počet presiahne 130 miliónov. Dôsledky na ľudské zdravie aj spoločnosť budú obrovské, no možno to nemusí byť také jednoznačné.
Prekabátiť Alzheimera
Podľa správy Lancet Commission z roku 2024 by sa až tretine prípadov Alzheimerovej choroby dalo predísť, a to len tým, že sa vyhneme určitým rizikovým faktorom.
Vedci identifikovali 14 ovplyvniteľných príčin, medzi ktoré patria: traumatické poranenia mozgu, vysoký krvný tlak, depresia, cukrovka, fajčenie, obezita, vysoký cholesterol, nedostatok pohybu, nadmerné pitie alkoholu, nízke vzdelanie, strata zraku, strata sluchu, sociálna izolácia a znečistené ovzdušie.
Znie to jednoducho, ale sledovať a ovplyvňovať 14 rôznych rizikových faktorov počas života nie je vôbec ľahké. Najmä keď treba začať s prevenciou desaťročia pred tým, ako sa objavia prvé príznaky.
Tento problém si vyžaduje našu pozornosť. Vyžaduje si najmä jednoduchý a zapamätateľný preventívny model, ktorý verejnosť dokáže ľahko pochopiť a zaradiť do každodenného života.
Úspešné príklady už existujú. Napríklad kampane zamerané na prevenciu mozgovej príhody používajú známu mnemotechnickú pomôcku FAST (F – face/tvár, A – arm/ruka, S – speech/reč, T – time/čas) na rozpoznanie príznakov.
Podobne aj Alzheimerova choroba potrebuje svoj vlastný, jednoduchý návod. A práve to ponúka koncept SHIELD (S – sleep/spánok, HI – head injury prevention/prevencia úrazov hlavy, E – exercise/cvičenie, L – learning/učenie a D – diet/strava). Skratka spája najvýznamnejšie prekrývajúce sa rizikové faktory demencie do piatich základných pilierov a ponúka jasnú a účinnú stratégiu prevencie.
Model SHIELD ponúka jednoduchý nástroj, ako môžeme chrániť svoj mozog každý deň. Kredit: René Beláček
Kvalitný spánok
Spánok je základným pilierom konceptu SHIELD a zároveň jedným z najsilnejších ochranných faktorov proti demencii. Dostatočný a kvalitný spánok podporuje správne fungovanie mozgu, pamäť, náladu aj schopnosť učiť sa.
Nedostatočný (menej než päť hodín denne) alebo nekvalitný spánok (časté prebúdzanie sa), najmä v strednom veku, výrazne zvyšuje riziko kognitívneho úpadku a Alzheimerovej choroby. Chronický nedostatok spánku spôsobuje, že sa v mozgu hromadí proteín β-amyloid, ktorý sa podieľa na rozvoji Alzheimerovej choroby.
Nedostatok spánku navyše zvyšuje riziko obezity, vysokého krvného tlaku a depresie, čo sú ďalšie faktory, ktoré prispievajú k rozvoju demencie. Ak v súčasnosti spíte len štyri až päť hodín, je čas tento návyk zmeniť. Dobrý spánok nie je luxus, ale kľúčový nástroj na ochranu mozgu a prevenciu pred Alzheimerovou chorobou.
Ochrana pred úrazmi hlavy
Prevencia pred úrazmi hlavy sa prekvapivo často prehliada, hoci má silné prepojenie s rizikom Alzheimerovej choroby. Výskumy ukazujú, že traumatické poranenia mozgu vrátane otrasov mozgu alebo iných poranení hlavy môžu výrazne zvýšiť pravdepodobnosť vzniku demencie v neskoršom veku.
Nárazy do hlavy pri športe, hlavne pri kontaktných športoch ako futbal, hokej či box, môžu viesť k rôznym poraneniam mozgu od otrasov po chronickú traumatickú encefalopatiu (CTE). Zdroj: iStock.com/DragonImages
Takéto zranenia sa nemusia stať len pri profesionálnom športe. Častou, no málo priznávanou príčinou býva napríklad domáce násilie, pri ktorom dochádza k opakovaným úderom do hlavy. A mnohokrát bez následnej lekárskej starostlivosti.
Prevencia by sa preto mala začínať už v detstve a pokračovať po celý život. Mozog si pamätá každé zranenie a škody sa môžu postupne hromadiť. Pomôcť môžu lepšie prilby, prísnejšie pravidlá pri športoch, kde hrozí otras mozgu, ale i spoločenské programy na prevenciu násilia a úrazov.
Každý krok smerom k ochrane hlavy je zároveň krokom k dlhodobo zdravému mozgu a k nižšiemu riziku rozvoja Alzheimerovej choroby.
Pravidelný pohyb
Pohyb je pravdepodobne najsilnejším návykom životného štýlu, ktorý dokáže znížiť riziko Alzheimerovej choroby. Pravidelné cvičenie pomáha riešiť hneď niekoľko hlavných rizikových faktorov – obezitu, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol aj depresiu. Okrem toho podporuje rast mozgových buniek, zlepšuje pamäť a náladu a pomáha mozgu udržať si vitalitu i vo vyššom veku.
Napriek tomu je nedostatok pohybu veľmi rozšírený, predovšetkým v bohatších krajinách, a podľa odhadov môže prispievať až k jednému z piatich prípadov Alzheimerovej choroby.
Pohyb teda nie je len liekom na srdce, no tiež liekom na mozog. I malé množstvo pravidelného pohybu dokáže spomaliť starnutie mozgu a znížiť riziko demencie.
Pravidelný pohyb, hoci v malých dávkach, pomáha mozgu starnúť pomalšie a zdravšie. Zdroj: iStock.com/Maksym Belchenko
Neustále učenie sa a tréning mozgu
Učenie sa, či už v škole, alebo mimo nej, zostáva jedným z najsilnejších ochranných faktorov proti rozvoju demencie. Ľudia s nižším vzdelaním, napríklad tí, ktorí nedokončia strednú školu, majú výrazne vyššie riziko vzniku demencie. Učenie totiž pomáha budovať tzv. kognitívnu rezervu, teda schopnosť mozgu udržať si funkčnosť aj napriek poškodeniu či chorobe.
Výskumy ukazujú, že i ľudia s Alzheimerovou chorobou si dlhšie zachovávajú duševnú sviežosť, ak sa počas života neprestali učiť nové veci. Verejné kampane o zdraví by sa preto mali zameriavať aj na celoživotné vzdelávanie od čítania a učenia sa jazykov po riešenie hádaniek, hranie na hudobných nástrojoch či iné záľuby, ktoré udržujú mozog v pohybe.
Nikdy nie je príliš skoro ani príliš neskoro začať sa učiť niečo nové. Každé nové poznanie je tréningom pre náš mozog a každý tréning posilňuje boj proti Alzheimerovej chorobe.
Zdravá strava
I strava zohráva kľúčovú úlohu v zdraví mozgu a v prevencii demencie. Neexistuje žiadne zázračné jedlo, ktoré by zabránilo Alzheimerovej chorobe. Dôležitá je celková skladba jedálneho lístka, ktorá by mala byť pestrá, prirodzená a bohatá na živiny.
Zdravá strava dokáže znížiť riziko demencie tým, že stavia na čerstvých potravinách, teda na ovocí, zelenine, celozrnných obilninách, orechoch a rybách, a zároveň obmedzuje spracované potraviny, červené mäso a sladkosti.
Veľmi sľubné výsledky prináša stredomorská strava, ktorá podporuje zdravie mozgu aj srdca. Tento štýl stravovania, inšpirovaný tradičnou stravou ľudí v krajinách okolo Stredozemného mora, kladie dôraz na rastlinné potraviny, používa olivový olej ako hlavný zdroj tukov a obmedzuje červené mäso, spracované produkty a pridané cukry.
Stredomorská strava je novodobým trendom v boji proti neurodegeneratívnym ochoreniam. Zdroj: iStock.com/Daniel de la Hoz
To, čo jeme, má priamy vplyv na zápal v mozgu a zdravie mozgových ciev, ktoré sú čoraz častejšie spájané s Alzheimerovou chorobou. Zdravé stravovanie by však nemalo pôsobiť ako trest, ale skôr ako pozitívna investícia do vlastnej budúcnosti, mentálnej sviežosti, energie a samostatnosti.
Jednoduchý štít pre zdravý mozog
Model SHIELD prináša vedecky podložený a realistický prístup k ochrane mozgu. Kým sa nenájde liek na Alzheimerovu chorobu, prevencia je najsilnejšou zbraňou, ktorú máme. Takéto jednoduché koncepty nám ukazujú, že zdravie mozgu máme vo vlastných rukách.
Alzheimerovu chorobu netreba vnímať ako nevyhnutnosť. Predpoveď, že do roku 2050 bude chorobou trpieť viac než 130 miliónov ľudí, sa nemusí naplniť. Správnymi rozhodnutiami o spánku, pohybe, učení, strave či ochrane pred úrazmi hlavy môžeme uchovať mysle a spomienky miliónov ľudí.
Zdroje: Dunn et al. 2025, The Lancet, MDPI, Annals of Internal Medicine, Science Direct, Sage Journals, AHA Journals, Journal of Glaucoma
(RR)
