Symbolicky na Deň Zeme – v sobotu 22. apríla 2017 o 13.00 hod. – sa uskutoční Pochod za vedu v Bratislave, pred Starou tržnicou na Námestí SNP, odkiaľ sa neskôr pôjde na Námestie slobody. Podobné podujatia sa uskutočnia aj v ďalších krajinách v rámci celosvetového hnutia na podporu vedy s názvom March for Science. Veda založená na overiteľných faktoch je v dobe rôznych alternatív vystavená ešte väčšiemu tlaku, ako tomu bolo v minulosti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo chcú vedci prezentovať výsledky svojich výskumov nielen prostredníctvom odborných časopisov, ale v primeranej forme aj širokej verejnosti.
Medzi prvými vedcami, ktorí potvrdili svoju účasť na Pochode za vedu v Bratislave a súhlasili s príhovorom k účastníkom, je Dr. Michaela Musilová, MSci., astrobiologička, predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Pri tejto príležitosti sme ju požiadali o rozhovor.
Michaela Musilová pochádza z Bratislavy. Maturovala na francúzskom lýceu v Ríme. Získala štipendiá na štúdium na California Institute of Technology (USA), University College London (UK), University of Bristol (UK), Chiba University (Japonsko) a na iných miestach po svete. Študovala planetárne vedy, astrobiológiu a neskôr sa zamerala na extrémofily – organizmy žijúce v extrémnych podmienkach. Práve takéto organizmy by sme mohli nájsť na iných planetárnych telesách vo vesmíre. V rámci doktorandskej dizertačnej práce študovala napríklad extremofilné organizmy na povrchu ľadovcov v Grónsku. Získala tiež výskumný grant pre prácu priamo v NASA Jet Propulsion Laboratory (USA), spolupracovala na viacerých projektoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a aj pre Londýnske Observatórium. Dvakrát absolvovala simulované misie na Marťanskej púštnej výskumnej stanici (MDRS) v USA, ktoré sú organizované Marťanskou spoločnosťou (Mars Society) v spolupráci s medzinárodnými vesmírnymi agentúrami. Na misii v roku 2014 bola vedúcou výskumu. V roku 2017 sa na simulovaný Mars vrátila ako veliteľka celej misie.
V roku 2015 sa vrátila na Slovensko s túžbou pomôcť rozvinúť slovenský vesmírny výskum a priemysel spolu so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA), kde je predsedníčkou. Okrem práce v SOSA pôsobí ako prednášajúca výskumníčka pre International Space University a konzultantka pre niekoľko zahraničných firiem, napr. Mission Control Space Services Inc. Z ocenení spomenieme najmä Emerging Space Leaders Grant od International Astronautical Federation (2016), ktoré získala ako jedna zo štrnástich ľudí z celého sveta; Women in Aerospace – Europe Student & Young Professional Award (2016) a bola zaradená medzi 30 najtalentovanejších mladých Slovákov do 30 rokov v roku 2015 vo Forbes Slovensko. Jej veľkým snom je v budúcnosti spolupracovať na vesmírnej misii, snáď aj so zapojením Slovenska, ktorej cieľom bude nájsť život v mimozemskom priestore.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Aktívne sa zúčastníte sobotňajšieho Pochodu za vedu. Aké posolstvo prináša toto podujatie z vášho pohľadu?
M. MUSILOVÁ: Pochod pre vedu je oslavou vedy. Chceme poukázať na úlohu, ktorú veda hrá v živote každého z nás a že je potrebné rešpektovať a podporovať výskum, ktorý nám dáva možnosť nahliadnuť do sveta. Veda a výskum plnia dôležité úlohy v zdravotníctve, bezpečnosti, ekonomike a všeobecne v každej stránke nášho života. Potrebujeme vedu a výskum pre budovanie našej budúcnosti, pre ochranu našej planéty a teda hlavne aj pre budúce generácie. Naše činy dnes, či už v politike alebo voči životnému prostrediu, budú mať priame následky pre naše deti a ich potomkov. V poslednom čase sa však vyskytuje viac a viac diskreditácie vedeckých názorov, napríklad čo sa týka globálneho otepľovania, či obmedzovania vedeckých objavov, hlavne cez limitované financovanie vedy. Kvôli tomu je veda pod tlakom a musíme prehovoriť na jej obranu. Ak je veda ohrozená, tak to ma priamo dôsledky pre našu spoločnosť, ktorú sa vedci snažia podporovať a chrániť. Preto treba presvedčiť najmä našich politických vodcov, aby sa riadili zákonmi a politikou založenou na vedeckých dôkazoch vo verejnom záujme. Treba držať spolu a podporovať vedu.
M. B.: Ako sa vám darí plniť si svoje vedecké plány a predsavzatia?
M. MUSILOVÁ: Doteraz sa mi darilo plniť si moje vedecké plány a predsavzatia tým, že som išla za svojimi vášňami napriek množstvu problémov, ktoré som mala pred sebou. Boli to hlavne finančné problémy, keďže som si celé štúdium a výskum musela odfinancovať sama. Veľakrát išlo ale aj o byrokratické problémy, ako napríklad to, že normálne v NASA nemohli pracovať zahraniční študenti a musela som získať výskumný grant ako navštevujúci výskumník, aby som tam mohla pracovať. Keď má človek rád to čo robí, tak si vie nájsť motiváciu a odhodlanie prekonať prekážky, ktoré má v ceste.
Vo vede je všeobecne náročné plniť si svoje vedecké plány, pretože pre robenie kvalitného výskumu je potrebné mať dobré zázemie a dosť financií na samotný výskum, ako aj pre vedeckých pracovníkov. Všade vo svete sa musia vedci nesmierne snažiť o to, aby získali výskumné granty pre výskum, ktorý chcú robiť. V Spojenom kráľovstve a v USA sa mi veľmi darilo získať takéto granty. Odfinancovala som si nimi skoro celé štúdium, každé leto výskumné stáže, bakalárske, magisterské a doktorandské projekty, ako aj projekty mimo univerzít, napríklad prvú simulovanú misiu na Mars. Na Slovensku je zatiaľ náročnejšie získať výskumné granty. Je ich tu veľmi málo a veľakrát sú spojené s nesmiernou byrokraciou, ktorá buď skomplikuje samotné uchádzanie sa o projekty alebo plnenie projektu, ak ho výskumník získa. Napriek tomu sa budem naďalej snažiť rozbehnúť napríklad odbor astrobiológie, ako aj iný výskum a technológie spojené s vesmírom.
M. B.: Čo bolo podnetom k tomu, že ste sa vrátili na Slovensko?
M. MUSILOVÁ: Na Slovensko som sa vrátila v roku 2015, aby som tu pomohla rozbehnúť vesmírny sektor, najmä z priemyselného hľadiska. Tak isto by som tu rada rozvinula astrobiológiu, ako som už uviedla. Bolo to náročné rozhodnutie a aj dosť riskantné. Mala som totiž niekoľko pracovných ponúk od NASA, niekoľkých firiem a univerzít v USA a vo Veľkej Británii. Ale povedala som si, že teraz je ten správny čas vrátiť sa a robiť niečo pre väčšie dobro. Pomôcť vlastnej krajine a členom SOSA, ktorí boli tí, ktorí ma zavolali späť na Slovensko. Ide o to, že Slovensko sa nedávno stalo spolupracujúcim štátom ESA a ak sa nám podarí dostať náš vesmírny sektor na konkurencie hodnú úroveň v porovnaní s ostatnými krajinami, tak približne v roku 2020 sa budeme môcť stať plným členom ESA. To potom otvorí bránu Slovensku k množstvu výborných príležitostí pre firmy, výskumníkov a mladých ľudí. Postupne som sa stala predsedníčkou SOSA. Ide o občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2009 za účelom podporiť vesmírny sektor na Slovensku, pomôcť doviesť Slovensko do ESA, popularizovať vedu a výskum a dokázať, že na Slovensku sme schopní vyvíjať vesmírne technológie.
M. B.: Mohli by ste nás oboznámiť so svojimi aktivitami od návratu na Slovensko?
M. MUSILOVÁ: Udialo sa toho veľmi veľa, či už v SOSA alebo v mojej osobnej práci a výskume. V SOSA sme rozbehli niekoľko rôznorodých slovenských a medzinárodných vedecko-technických projektov spojených s vesmírom. Sú to napríklad projekty siahajúce od vypúšťania sond v stratosferických balónoch (do ~40 km výšky), cez prípravy prvej slovenskej družice (skCUBE) až po astrobiologické experimenty. Všetky technológie sú vyrobené od konceptu až po hotový produkt nami na Slovensku. Ponúkame výrobu týchto technológií a letov, komerčných aj výskumných produktov našimi balónmi cez naše spin-off firmy.
Okrem toho už dlhé roky v SOSA poskytujeme konzultačné služby slovenským firmám v oblastiach IT a v rôznych technológiách, ako aj poradenstvo pri písaní projektov, napríklad do ESA. Nedávno sme sa presťahovali do priestorov Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU), kde môžeme priamo zapojiť študentov do našich projektov cez takzvaný vesmírny inkubátor. Podobný sa práve teraz zakladá na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE).
Novším projektom je spolupráca s Izraelským technologickým inštitútom – Technion, ktorý je špičkový práve v satelitných technológiách. Technion zaujal príbeh, vedecký experiment a technológie v prvej slovenskej vesmírnej družici. Koncom januára tohto roka som bola v delegácii prezidenta SR podpisovať memorandum o spolupráci práve s Technionom a našim slovenským univerzitným partnerom STU. Podobným spôsobom rozvíjame spoluprácu aj s ďalšími vedeckými organizáciami vo svete, ako je napríklad švajčiarsky technologický inštitút ETH.
M. B.: A čo vaše vlastné aktivity?
M. MUSILOVÁ: Mojou srdcovkou je rozbehnúť astrobiológiu na Slovensku. Začínam to aspoň cez projekty niekoľkých študentov a snáď, keď sa nám podarí dostať niekoľko grantov, tak aj cez vlastný výskum. Momentálne robím výskum iba tak, že mám jednu nohu v zahraničí a tam mám rozbehnutých niekoľko výskumných projektov. Okrem toho naďalej prednášam pre Medzinárodnú vesmírnu univerzitu (ISU), som školiteľkou pre magisterký projekt na Masarykovej univerzite v Brne, stále pôsobím ako konzultantka pre viacero firiem v zahraničí a som zapojená do množstva medzinárodných výskumných projektov po svete. Minulý rok som napríklad získala prestížny grant pre takzvaných budúcich vesmírnych lídrov (Emerging Space Leaders Grant) od International Astronautical Federation, vďaka ktorému som mohla ísť prezentovať svoj výskum a aktivity SOSA na Medzinárodný kozmonautický kongres v Mexiku. Vybrali ma aj ako veliteľku ďalšej simulovanej misie na Mars, ktorej som sa zúčastnila tento rok v januári.
M. B.: Aké to bolo vrátiť sa na simulovaný Mars, tentokrát ako veliteľka posádky? A aký bol rozdiel medzi oboma misiami?
M. MUSILOVÁ: Veľmi som sa tešila na ďalšiu misiu, pretože to je úžasná skúsenosť a unikátna príležitosť testovať nové vedecké experimenty a technológie na „Marse“. Využila som to zároveň na to, aby som mohla do projektu zapojiť niekoľko slovenských výskumných organizácií a aj študentov. So Slovenskými elektrárňami a SOSA sme zorganizovali súťaž Misia Mars, počas ktorej mohli slovenskí študenti stredných a vysokých škôl vymyslieť experiment, ktorý by som potom zobrala so sebou na MDRS. Vyhral to experiment študentiek z Detvy, zameraný na pestovanie špenátu v simulovaných marťanských podmienkach.
Hlavný rozdiel medzi misiami, okrem nových vedecko-technických experimentov, bol vo výbere posádky. V roku 2013 ma vybrali do prvej britskej posádky na MDRS cez konkurz v Británii, keďže v tom čase som bola doktorandkou na Bristolskej univerzite. Misia sa uskutočnila v roku 2014 a pôsobila som tam ako „dôstojníčka skleníka“ a vedúca výskumu. Členov vyberali na základe ich individuálnych schopností a skúseností. Nepozerali až tak na kompatibilitu všetkých v posádke. Posádka sa dokonca spoznala až po príchode na stanicu, čo neskôr viedlo k už opísaným problémom.
Počas výberu posádky z celého sveta v roku 2016 už hľadali nielen expertov z rôznych odborov vedy a techniky, ale dozerali na to, aby boli všetci navzájom kompatibilní. Keďže ma Mars Society vybrala ako „commander“, teda veliteľku celej medzinárodnej posádky, mohla som pomôcť s výberom členov posádky. V posádke okrem mňa bol geológ z Izraelu, inžinier z Francúzska (pôvodom z Maroka), astrobiológ (môj asistent) z Austrálie a umelkyňa z Írska. Bola som veľmi spokojná s týmto výberom, pretože napriek množstvu problémov sme dokázali všetko pokojne a profesionálne vyriešiť. Išlo napríklad o veterné smršte, snehové búrky a iné krízové situácie, počas ktorých posádka stratila dve tretiny svojej zásoby vody a museli sme vedieť existovať na simulovanom Marse aj napriek tomu. Celkovo to bola ale omnoho náročnejšia misia, kvôli spomínaným problémom a kvôli tomu, že ako veliteľka som musela mať všetko stále pod kontrolou popri všetkých svojich experimentoch.
M. B.: Čo je cieľom takýchto misií?
M. MUSILOVÁ: Cieľom misií na MDRS je pripraviť ľudí na náročnosť a prekážky, ktoré budú čakať ľudí pri živote na červenej planéte. Treba testovať technológie a výskumné experimenty relevantné pre budúcu kolonizáciu Marsu. Tak isto sa testujú psychologické a zdravotné stránky prežitia na Marse v stiesnených a obmedzených podmienkach, s ktorými budú musieť marsonauti žiť. Ide napríklad o limitované množstvo vody, jedla, elektriny a iné. Počas našej nedávnej misie sa testovali technológie siahajúce od využitia miestnej pôdy na výrobu tehál s použitím 3D tlačiarne po výskum spojený s pestovaním čerstvej stravy pre posádku.
M. B.: Čo vás čaká v najbližšom období?
M. MUSILOVÁ: V SOSA máme teraz rozbehnutých toľko projektov, že sa hlavne tomu venujem, popri svojich medzinárodných aktivitách. Čaká náš štart prvej slovenskej družice skCUBE, ktorý by mal byť v budúcich mesiacoch. Z vedeckého hľadiska mi nedávno vyšiel článok v Nature Geoscience (uverejnený 3. 4. 2017), ktorého som hlavnou autorkou. Zistili sme s kolegami v anglickom Bristole, že väčšina organických látok, ktoré produkujú mikróby vďaka fotosyntéze na ľadovcoch Grónska, je bioreaktívna, čo znamená, že sú pre metabolizmus veľmi ľahko stráviteľné. Tým pádom extrémofilné organizmy na povrchu ľadovcov dokážu kŕmiť okolité ekosystémy, tým že sa prenášajú tieto látky topením ľadovcov. V podobnom výskume naďalej pokračujem na diaľku a pripravujem ďalšie publikácie v tomto roku. Okrem iného ma čaká niekoľko medzinárodných pracovných ciest, napríklad v lete tohto roku vyučovanie na ISU v Írsku či expedícia na Špicbergy.
M. B.: Ďakujem vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Fotografie sú z archívu Dr. Michaely Musilovej
Na Pochode za vedu v Bratislave 22. 4. 2017, okrem Dr. Michaely Musilovej, MSci., s príhovormi vystúpia: PhDr. Dušan Gálik, CSc., vedecký sekretár SAV; Ondrej Vrábel, laureát ceny Krištáľové krídlo, autor projektu Pinf hry pre hendikepované deti; Róbert Mistrík, chemik, CEO a zakladateľ spoločnosti HighChem a MUDr. RNDr. Ľudovít Paulis, PhD., vedecký pracovník Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV.
Viac informácií o podujatí, ktorého súčasťou budú aj sprievodné akcie, nájdete na webovej stránke Pochod za vedu.