Vesmírny program pod taktovkou ESA prebieha už 50 rokov. Súčasťou osláv bude aj prenos valčíka Na krásnom modrom Dunaji do vesmíru.
Európska vesmírna agentúra ESA oslavuje 50. výročie od svojho založenia 30. mája 1975. Zdroj: FB ESA
Európska vesmírna agentúra (ESA) vyvíja a realizuje spoločný európsky vesmírny program, ktorý slúži výlučne na mierové účely už 50 rokov. V súčasnosti má 23 členských štátov, troch pridružených členov a jeden spolupracujúci štát.
Najdôležitejším orgánom agentúry so sídlom v Paríži je Rada ESA. Každá členská krajina má jeden hlas bez ohľadu na veľkosť alebo príspevok. Rada ESA volí aj generálneho riaditeľa. Od roku 2021 zastáva túto funkciu Josef Aschbacher z Rakúska.
Slovenská republika spolupracuje s ESA od roku 2010 a v roku 2022 sa Slovensko stalo pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Pridružené členstvo umožňuje Slovensku plnohodnotnú spoluprácu s ESA a prístup k rôznym vesmírnym projektom a technológiám.
V roku 2025, presne 30. mája, si pripomíname 50 rokov od založenia Európskej vesmírnej agentúry. Len o deň neskôr, čiže 31. mája 2025, oslavuje 50 rokov i sieť satelitného sledovania Estrack Európskej vesmírnej agentúry a spolu s ňou aj jej anténa v španielskom Cebrerose, ktorá už 20 rokov predstavuje most medzi Zemou a vzdialenými misiami ESA vo vesmíre.
Straussov valčík sa ponesie do vesmíru
Tento rok si tiež pripomíname 200 rokov od narodenia Johanna Straussa mladšieho (25. október 1825 – 3. jún 1899). Pri tejto príležitosti organizuje ESA spolu s mestom Viedeň jedinečnú akciu: vysielanie valčíka Na krásnom modrom Dunaji do vesmíru.
Skladbu zahrajú Viedenskí symfonici a bude vyslaná ako rádiový signál z veľkej antény ESA v Španielsku. Prenos do vesmíru sa uskutoční 31. mája 2025. Udalosť bude sprevádzaná živým vystúpením orchestra, ktoré bude streamované spolu s verejnými premietaniami vo Viedni, v Madride a New Yorku.
ESA použije vopred nahranú verziu z generálnej skúšky orchestra, aby predišla technickým problémom. Skladba bude vyslaná rýchlosťou svetla.
Signál sa dostane k Mesiacu za 1,5 sekundy, na Mars za 4,5 minúty, k Jupiteru za 37 minút a na Neptún za štyri hodiny. Do 23 hodín sa dostane k americkej medziplanetárnej sonde Voyager 1 – najvzdialenejšiemu ľudskému výtvoru, ktorý sa momentálne nachádza vyše 24 miliárd kilometrov od Zeme v medzihviezdnom priestore.
Živý koncert Viedenských symfonikov (Wiener Symphoniker) sa uskutoční v sobotu 31. mája 2025. Podujatie sa začne o 20.30 hod. SELČ a prenos z antény ESA Cebreros sa uskutoční o 21.30 hod. SELČ. Priamy prenos bude možné sledovať prostredníctvom stránky space.wien.info a na Instagrame mesta Viedne.
Estrack – Half a century of European satellite tracking. Zdroj: Youtube European Space Agency ESA
ESA a prieskum vesmíru
Aj Európska vesmírna agentúra, ktorá svojím pôsobením prispieva k technologickej nezávislosti Európy, zohráva v posledných dekádach kľúčovú úlohu pri prieskume vesmíru.
V počiatočnom období studenej vojny v 50. rokoch 20. storočia to tak ešte nebolo. V tom čase to boli svetové veľmoci Sovietsky zväz a Spojené štáty, ktoré súperili o vojenskú a technologickú dominanciu vo vesmíre. Vypustenie prvého sovietskeho satelitu Sputnik 4. októbra 1957 vyvolalo v USA doslova paniku. Odpoveďou bolo založenie civilnej vesmírnej agentúry NASA o rok neskôr, teda v roku 1958, a v roku 1963 prísľub prezidenta Kennedyho, že sa Američania ako prví dostanú na Mesiac.
Vesmírne preteky sledovala pozorne i Európa, ktorá chcela tiež vybudovať vlastné kapacity na prieskum vesmíru.
S týmto cieľom sa spojili Belgicko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Nizozemsko, Švédsko, Španielsko a Švajčiarsko a na vývoj vedeckých družíc vytvorili dve samostatné agentúry: Európsku agentúru pre vývoj nosných rakiet (ELDO) a Európsku organizáciu pre výskum vesmíru (ESRO).
Po svojom založení vyslala ESRO v roku 1964 do vesmíru sedem výskumných satelitov, avšak len pomocou amerických nosných rakiet. ELDO vyvinula prvú modulárnu orbitálnu raketu. Základom rakety bola britská medzikontinentálna strela Blue Streak, ktorá bola rozšírená o ďalšie stupne. Ani jeden z testovacích štartov rakety ELDO však nebol úspešný.
Založenie ESA
Obe organizácie boli podfinancované a neprinášali požadované výsledky. V roku 1975 sa európske krajiny rozhodli ESRO a ELDO zlúčiť do jednej organizácie a založili Európsku vesmírnu agentúru ESA.
30. mája 1975 vznikla ESA, pri ktorej zrode stálo desať zakladajúcich krajín organizácií ESRO a ELDO. V roku 1975 sa pridalo aj Írsko.
V tom istom roku ESA vypustila svoju prvú vedeckú družicu COS-B, ktorá monitorovala gama žiarenie vo vesmíre. Išlo o jednu z najúspešnejších misií v histórii, družica pracovala viac ako šesť rokov – o štyri roky dlhšie, ako bolo plánované.
Vesmírny program pod taktovkou ESA od roku 1975
V roku 1978 sa Kanada stala spolupracujúcim štátom ESA. V tom istom roku sa ESA pridala k projektu NASA a Spojeného kráľovstva na vypustenie družice IUE, čo je prvý teleskop na vysokej obežnej dráhe.
V roku 1979 podpísalo Rakúsko asociačnú dohodu s ESA. Rok 1978 predstavuje aj míľnik v podobe vypustenia prvej rakety Ariane, ktorú zostrojila ESA a ktorá bola určená na vynášanie vedeckých a komerčných družíc.
Premiérová raketa Ariane. Zdroj: ESA
Od roku 1984 dopravuje Ariane do vesmíru väčšinu komerčných zariadení. Pokročilejší dopravný systém Ariane-4 bol v prevádzke medzi rokmi 1988 a 2003 a ustanovil ESA za svetového lídra v oblasti komerčných letov do vesmíru v deväťdesiatych rokoch.
Medzinárodná spolupráca
ESA od začiatku spolupracovala s inými vesmírnymi agentúrami, ako je napríklad NASA v USA. Významná je spolupráca ESA a NASA na misii Cassini-Huygens k Saturnu. NASA poskytla sondu Cassini, zatiaľ čo ESA vyvinula pristávací modul Huygens. V roku 2005 sonda Huygens úspešne pristála na Saturnovom mesiaci Titan. Išlo o prvé pristátie na objekte vo vonkajšej slnečnej sústave.
Umelecké stvárnenie landera Huygens v rámci kombinovanej misie sondy Cassini-Huygens. Modul pristál na povrchu Titanu 14. januára 2005. Zdroj: NASA
ESA sa podieľala aj na vesmírnom ďalekohľade Jamesa Webba (JWST), ktorý bol vypustený do vesmíru koncom roka 2021. V súčasnosti spolupracujú ESA a NASA na dopravení vzoriek hornín z Marsu na Zem. NASA zbiera vzorky pomocou rovera Perseverance a ESA vyvíja návratovú sondu.
Pripojením európskeho laboratória Columbus k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS v roku 2008 sa ESA stala partnerom ISS.
V tomto roku bola vypustená k ISS aj automatická zásobovacia družica ATV Jules Verne (Automated Transfer Vehicle).
Dohoda o európskej vesmírnej politike
22. mája 2007 bola podpísaná dohoda o európskej vesmírnej politike (European Space Policy), ktorá zjednocuje postup ESA s politikou jednotlivých členských zemí Európskej únie. Podpísaná bola Európskou komisiou a vtedajším generálnym riaditeľom ESA Jeanom-Jacquom Dordainom. Prvýkrát v histórii bol teda vytvorený spoločný politický rámec pre kozmické aktivity v Európe.
Zdroj: ESA (1, 2, 3, 4, 5), ETH
(zh)
