Sovietsky kozmonaut Alexej Leonov bol prvý človek v dejinách, ktorý sa voľne vznášal vo vesmíre. Dláždil cestu ďalším generáciám astronautov.
Na záberoch z originálneho filmu vidíme Alexeja Leonova počas historicky prvého výstupu do otvoreného vesmíru 18. marca 1965, ktorý zmenil život kozmonauta Leonova aj kozmonautiky. Zdroj: Youtube/Smithosonian Air and Space Museum
Dnes pred 60 rokmi vystúpil ruský kozmonaut Alexej Archipovič Leonov (30. mája 1934 – 11. októbra 2019) do otvoreného vesmíru a stal sa prvým človekom v dejinách ľudstva, ktorému sa to podarilo. Štyri roky predtým sa jeho krajan a priateľ Jurij Gagarin stal prvým človekom vo vesmíre.
Obaja patrili medzi priekopníkov nastupujúcej vesmírnej éry. V súčasnosti už nelietajú do vesmíru len profesionálni astronauti, ale aj civilisti prostredníctvom komerčných letov. V časoch Leonova a Gagarina bola však situácia iná a len vyvolení sa mohli „dotknúť hviezd“.
Výstupu do otvoreného vesmíru predchádzali mesiace tréningu a príprav na okamih, ktorý trval len krátko. Z celkového času 23 minút a 41 sekúnd strávil sovietsky kozmonaut v otvorenom vesmíre približne polovicu, presnejšie 12 minút a 9 sekúnd, ktoré sa navždy zapísali do dejín kozmonautiky. A vďaka nim aj meno Alexej Leonov.
Sovietsky priekopník do otvoreného vesmíru vystúpil z vesmírnej lode Voschod 2 istený lanom na vzdialenosť 5,35 metra. Posádku vesmírnej lode tvoril okrem Leonova ešte druhý kozmonaut, a to veliteľ lode Pavel Ivanovič Beljajev. O celej priekopníckej misii Leonov prednášal na podujatiach po celom svete, okrem iného bol jedným z prednášajúcich na festivaloch Starmus.
Zľava Roman Romanenko, Garrett Reisman, Sergej Volkov, Alexej Leonov, Russell Schweickart, Chris Hadfield a Claude Nicollier počas festivalu Starmus v roku 2016. Zdroj: Youtube/Starmus Tribute to Alexei Leonov Foto: Max Alexander/Starmus
Prvý výstup do otvoreného vesmíru
Nosná raketa s loďou Voschod 2 na špici odštartovala z rampy číslo jeden kozmodrómu Bajkonur 18. marca 1965.
Asi po dvoch minútach, ako sa vesmírna loď dostala na obežnú dráhu Zeme, začali Leonov a Beljajev s prípravami na samotný výstup do otvoreného vesmíru. Vtedy ešte netušili, že budú musieť prekonať viaceré prekážky.
V priebehu prvého obletu Zeme Beljajev s Leonovom prekontrolovali všetky nevyhnutné systémy a ešte raz si prešli kroky pre výstup do otvoreného vesmíru a návrat do modulu, ktoré nespočetnekrát trénovali počas simulácií na Zemi.
„Nemali sme čas nazvyš, aby sme obdivovali zázraky a krásy vesmíru; toto muselo počkať, kým nebude naša misia splnená,“ stihol si ešte Leonov zaspomínať v článku pre The UNESCO Courier v roku 2019. O tri mesiace neskôr zomrel.
Vystrelil ako korková zátka z fľaše
Po tom, ako sa loď počas druhého obletu Zeme opäť ocitla nad územím ZSSR, vydal sa Leonov do prechodovej komory Volga, ktorá sa medzitým nafúkla na boku lode Voschod 2. Keď Beljajev na diaľku otvoril vonkajší príklop prechodovej komory, oslnilo Leonova neuveriteľne silné slnečné svetlo. „Bolo to ako keby niekto v blízkosti zváral acetylénovým horákom,“ spomínal.
Maketa kozmickej lode Voschod 2 s prechodovou komorou Volga v demonštračnej hale JE Zvezda. Zdroj: Wikimedia Commons
Potom nasledoval Beljajevov pokyn na opustenie lode. Leonov bol taký nedočkavý vystúpiť do otvoreného vesmíru, že sa odrazil od okraja vzdušného uzáveru príliš energicky. „Opustil som loď, ako keď korková zátka vystrelí z fľaše.“ Ocitol sa sám vo vákuu a vznášal sa v priestore otvoreného vesmíru chránený len helmou a skafandrom Berkut.
Alexej Leonov počas prvého výstupu do otvoreného vesmíru v dejinách 18. marca 1965. Zdroj: Youtube/Smithosonian Air and Space Museum
Počas pobytu v otvorenom vesmíre bol Leonov v stálom v telefonickom kontakte s Pavlom Beljajevom aj so Zemou. „Hovoril som s Jurijom Gagarinom, ktorý mal službu v riadiacej miestnosti kozmodrómu. Počul som, ako Rádio Moskva oznámilo štart našej lode,“ spomínal. Z úst svojho veliteľa sa dozvedel aj správu o tom, že je prvým človekom, ktorý sa nachádza v priestore otvoreného vesmíru: „Pozor, tu Almaz, človek vystúpil do voľného priestoru! Voľne pláva vesmírom!“
Zamatovo čierny vesmír a Slnko ako obrovský žeravý disk
V článku pre The UNESCO Courier (Aleksei Leonov: My first steps in space) v roku 2019 Leonov opísal emócie a dojmy, ktoré ho zaplavili počas pobytu v otvorenom vesmíre. Nižšie vám prinášame krátky úryvok:
„Až nezabudnuteľné chvíle pri štarte a spomienky na dlhé mesiace letového výcviku ma prinútili uveriť realite scény, ktorá sa odohrávala pred mojimi očami, keď som pozeral na vesmírnu loď, vznášajúc sa vo vesmírnom vákuu. Voschod 2 sa plavil s obdivuhodnou majestátnosťou, jeho antény – ako fúzy nejakej príšery – skúmali prázdnotu vesmíru. Okrúhle okienka vyzerali ako obrovské oči, ktoré uprene skúmajú každý môj pohyb. Upierali sa na mňa objektívy kamier a fotoaparátov.
Kresba Alexeja Leonova. Zdroj: Youtube/Starmus Tribute to Alexei Leonov.
Predo mnou čiernota: atramentovo čierna obloha posiata hviezdami, ktoré žiarili, ale nejagali sa; zdali sa nehybné. Ani slnko nevyzeralo rovnako ako pri pohľade zo Zeme. Nemalo aureolu ani korónu; pripomínalo obrovský žeravý disk, ktorý sa zdal byť zapustený do zamatovej čiernej oblohy vesmíru. Samotný vesmír vyzeral ako bezodná priepasť. Zo Zeme nikdy nebude možné vidieť vesmír rovnakým spôsobom.“
Neočakávané komplikácie
Počas svojej prednášky na prvom festivale STARMUS v roku 2011 Alexej Leonov pripustil, že mal strach. „Pravdepodobnosť, že sa na Zem nikdy nevrátim a stanem sa prvým ľudským satelitom, sa blížila k 99 percentám. Mal som strach.“ Z misie sa obaja kozmonauti úspešne vrátili, na ceste domov však čelili viacerým výzvam.
Ani samotný prvý výstup do otvoreného vesmíru sa nezaobišiel bez problémov. Leonov mal pokyn informovať Zem o všetkom, čo sa bude diať počas výstupu, a mal tiež fotografovať. Druhé zadanie nesplnil (aj preto neexistujú zábery kozmickej lode Voschod 2 vo vesmíre), pretože sa jeho skafander nafúkol oveľa viac, ako bolo plánované. Nafúknutý skafander bol pod tlakom tuhý a obmedzoval ho v pohybe. Situácia začala byť vážna, keď sa chcel vrátiť späť na palubu lode. Zvládol to vďaka chladnej hlave a rozhodnému konaniu, a tak si nakoniec zachránil život.
Rýchly pokles tlaku spôsobuje, že sa v cievach môžu vytvoriť bublinky dusíka. Stav označovaný ako dekompresná choroba ohrozuje astronautov aj potápačov.
Situáciu nekonzultoval so Zemou, lebo podľa vlastných slov nechcel vyvolať paniku a pretože tiež vedel, že aj tak je na to sám. „A tak som tam teda bol a nevedel som, čo mám robiť. S nikým na Zemi som nechcel hovoriť. Len si predstavte, ako oznamujem celému svetu, že mám ťažkosti! Bol to otvorený kanál – počúvali úplne všetci! Čo sa s tým chlapom deje? Nemôže sa dostať späť do lode!“ spomínal počas prednášky na festivale STARMUS v roku 2011.
Otvoril teda ventily na svojom skafandri, aby znížil vnútorný tlak na 0,27 baru. Tento manéver, ktorý ho vystavil rýchlym zmenám tlaku, ho mohol stáť aj život. Našťastie sa tak nestalo a jeho skafander opäť nadobudol dostatočnú pružnosť.
S veľkými ťažkosťami sa mu podarilo opäť vstúpiť do prechodovej komory, ale potom sa zasekol a nedokázal za sebou zavrieť poklop. Musel vynaložiť všetku silu a šikovnosť. Napokon sa dostal späť do kabíny. „Musel som vynaložiť všetku svoju silu, aby som opäť vstúpil do prechodovej komory. Ale o chvíľu som už bol späť v kabíne vedľa Pavla Beljajeva,“ napísal.
Problémy pri návrate na Zem
Ani samotný návrat nešiel podľa plánu. Tlak v kabíne stúpol na nebezpečnú hodnotu, potom zasa zlyhal orientačný systém lode. Leonov a Beljajev preto uskutočnili orientáciu a brzdiaci zážih manuálne o jeden oblet neskôr, ako mali pôvodne v pláne. Navyše sa servisný modul oddelil od návratovej kabíny neskoro.
Destabilizovaná kapsula nakoniec pristála v poriadku na Zemi. Obaja kozmonauti sa však ocitli uprostred uralskej divočiny okolo 2000 kilometrov ďalej od určenej návratovej oblasti. Strávili noc v lese obklopení vlkmi, kým ich na druhý deň našiel záchranný tím.
Pozrite si
Vesmírne preteky medzi ZSSR a USA
Celý projekt sa realizoval v čase, keď vrcholili vesmírne preteky veľmocí ZSSR a USA.
Aj preto bol veľký tlak na čo najrýchlejšie uskutočnenie misie. Sovieti chceli byť za každú cenu prví a tí, ktorým sa podarí dosiahnuť historický míľnik v dobývaní vesmíru.
Celá misia, na prípravu ktorej zostávalo len málo času, tak bola dosť riskantná. ZSSR dosiahol svoj cieľ a predbehol USA. Len o necelé tri mesiace neskôr 3. júna 1965 astronaut NASA Ed White uskutočnil v rámci misie Gemini 4 prvý americký výstup do otvoreného vesmíru, ktorý trval 23 minút.
Alexej Leonov však získal prvenstvo a s ním aj nesmrteľnosť. Do vesmíru sa dostal ešte druhýkrát v roku 1975 ako člen prvého americko-sovietskeho experimentu Apollo-Sojuz. Leonov tiež prispel k zlepšeniu vzťahov medzi ZSSR a USA, teda aspoň vo vesmíre, keď si 17. júla 1975 podal ruku s astronautom NASA Thomasom Staffordom na obežnej dráhe.
Astronaut Donald K. „Deke“ Slayton a kozmonaut Alexej A. Leonov na palube orbitálneho modulu Sojuz počas projektu Apollo-Sojuz v júli roku 1975. Zdroj: Wikimedia Commons/NASA
Keď v roku 2019 vo veku 85 rokov navždy odišiel, zavládol smútok. „Svojou prvou vychádzkou do otvoreného priestoru v histórii vydláždil cestu mnohým kozmonautom. Bol tiež výnimočným veľvyslancom medzinárodnej spolupráce,“ vzdal mu hold vtedajší generálny riaditeľ ESA Johann-Dietrich Wörner.
Leonovov výstup do otvoreného vesmíru dláždil cestu generáciám astronautov a výskumníkov, ktorí prišli po ňom. Počas 60 rokov od tohto priekopníckeho počinu pracovalo mimo rôznych kozmických lodí viac ako 200 kozmonautov z 10 krajín.
Fakty a zaujímavosti zo života Alexeja Leonova
- Alexej Archipovič Leonov sa narodil v roku 1934 ako ôsme z deviatich detí v obci Listvianka v Kemerovskej oblasti.
- V mladosti patril k nadaným športovcom.
- Bol talentovaným maliarom, do kozmu s ním v roku 1975 leteli aj blok a pastelky.
Alexej Leonov rád a dobre kreslil, a to aj na palube kozmickej lode v roku 1975. Zdroj: Wikimedia Commons
- V roku 1960 sa stal členom prvej skupiny sovietskych kozmonautov.
- V roku 1965 uskutočnil historicky prvý výstup do otvoreného vesmíru.
- Bol členom sovietskeho lunárneho programu a mal sa stať prvým človekom na Mesiaci, nakoniec bol program zrušený.
- V roku 1975 velil sovietskej časti stanice Apollo-Sojuz 19, ktorá bola prvou spoločnou misiou USA a ZSSR.
- V rokoch 1976 – 1982 bol šéfom kozmonautov a zástupcom riaditeľa výcvikového strediska kozmonautov.
- Scéna vo filme Vesmírna odysea Stanleyho Kubricka, kde astronauti pracujú v otvorenom kozme, bola inšpirovaná originálnymi zábermi Leonova v otvorenom vesmíre.
- Leonov sa priatelil s autorom knihy Vesmírna odysea Arthurom C. Clarkom, ktorý po Leonovovi pomenoval aj kozmickú loď v románe Druhá vesmírna odysea (2010) a knihu mu aj venoval.
Alexej Leonov a Neil Armstrong na konferencii Starmus v roku 2011. Zdroj: Youtube/Starmus Tribute to Alexei Leonov Foto: Max Alexander/Starmus
- Je spolutvorcom Medaily Stephena Hawkinga za vedeckú komunikáciu, ktorú vytvoril spolu so Stephenom Hawkingom a s Brianom Mayom v roku 2015. Tá sa udeľuje počas festivalu STARMUS jednotlivcom a tímom za významný prínos vo vedeckej komunikácii.
- Bol celoživotným podporovateľom kozmonautiky a spolupráce v rámci nej.
Zdroj: ESA (1, 2), UNESCO, kosmonautix.cz (1, 2), irozhlas.cz, esa.int
May, Brian a Israelian, Garik: Starmus/Setkání všech, kdo svůj život zasvětili zkoumání a dobývání vesmíru, Slovart 2016
(zh)
