Koncentrácie olova vo vzduchu boli podľa vedcov dostatočne vysoké na to, aby spôsobili zhoršenie kognitívnych funkcií, najmä u detí.
Pohľad na Forum Romanum, ktoré bolo politickým centrom Rímskej ríše. Zdroj: iStock.com/Max Zolotukhin
Škodlivé účinky olova na ľudské zdravie sú všeobecne známe. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nejestvuje hladina, ktorá by pri expozícii olova bola bezpečná. Aj relatívne nízke hodnoty môžu mať nežiaduci účinok na zdravie. Otrava olovom je možná prostredníctvom potravín, pôdy alebo vzduchu.
Dlhodobé vystavenie sa aj relatívne nízkym dávkam olova môže viesť k poškodeniu obličiek a pečene, reprodukčnej, kardiovaskulárnej, imunitnej, nervovej a tráviacej sústavy. Pri expozícii bolo u malých detí zistené oneskorenie vývinu a pokles ich inteligencie.
Striebro a olovo v staroveku
Veľký dopyt po striebre, ktoré sa získavalo z olovnatej rudy, v časoch zlatého veku Rímskej ríše bol podľa viacerých vedeckých štúdií príčinou zvýšených koncentrácií olova v ovzduší. Najnovšia vedecká štúdia uverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) teraz priniesla nové poznatky o rozsahu kontaminácie ovzdušia olovom v časoch Rímskej ríše. Autori sa zamerali aj na potenciálne zdravotné účinky na obyvateľstvo, konkrétne na zhoršenie kognitívnych funkcií.
Medzinárodný vedecký tím pod vedením vedcov z Desert Research Institute (DRI) sa sústredil najmä na obdobie Pax Romana, považované za zlatý vek Rímskej ríše, datované do obdobia vládnutia Cisára Augusta (27 – 14 pred n. l.) až po koniec vládnutia cisára Marca Aurélia (161 – 180).
Analýza vzoriek arktického ľadu
Vedecký tím, ktorého súčasťou bol aj vedec Andreas Stohl z Katedry meteorológie a geofyziky Viedenskej univerzity, určil potenciálne dosahy emisií olova v ovzduší výskumom vzoriek získaných z arktických ľadových jadier. Plynové bubliny nachádzajúce sa v starobylom ľade uchovávajú cenné informácie o povahe zemskej atmosféry pred tisíckami rokov.
Vedci k poznatkom dospeli stanovením koncentrácií olova vo vzorkách, atmosférickým modelovaním a použitím nových epidemiologických metód založených na vzťahoch medzi koncentráciami olova v ovzduší, hladinami olova v krvi a zhoršením kognitívnych funkcií.
Rekonštrukciou vzdušných prúdov pomocou atmosférických modelov dokázali vedci odhadnúť, koľko olova sa v tom čase uvoľňovalo do ovzdušia v Európe. Vedci sa nazdávajú, že to bolo okolo 3 až 4,3 milióna kilogramov ročne. Za celé sledované obdobie zahŕňajúce približne dvesto rokov sa podľa vedcov dostalo do atmosféry okolo 500 000 ton olova.
„Podľa mojich vedomostí ide pravdepodobne o najstarší príklad v dejinách priemyselného znečistenia, ktoré poškodzovalo ľudské zdravie,“ uviedol pre denník The Washington Post Jorgen Peder Steffensen, profesor fyziky na Kodanskej univerzite, ktorý sa v rámci štúdie podieľal na analýze ľadových jadier.
Populácia „hlúpla“
Analýza arktických ľadových jadier ukázala, že emisie pochádzajúce z ťažby a zo spracovávania olovnatej rudy zvyšovali koncentrácie olova v ovzduší natoľko, že populácia, zjednodušene povedané, hlúpla. Podľa vedcov išlo v oblastiach ťažby a spracovania olovnatej rudy, ako napríklad Rio Tinto na juhu Španielska, o viac ako 150 nanogramov olova na štvorcový meter. V severných oblastiach rímskeho impéria sa priemerná hodnota pohybovala na hodnotách len necelého jedného nanogramu na štvorcový meter.
Treba však povedať, že obyvateľstvo Rímskej ríše prichádzalo do kontaktu s olovom nielen prostredníctvom znečisteného vzduchu. Olovu bolo vystavené aj inak, napríklad prostredníctvom glazovaného riadu, farieb či kozmetiky. Niekedy sa olovo dokonca používalo zámerne, napríklad na vyvolanie potratu alebo na zabránenie počatia. Jedným zo zdrojov olova boli aj potrubia rímskeho vodovodného systému, ktoré sa zhotovovali aj z olova, čím sa kontaminovala pitná voda.
Zníženie IQ o 2,5 až 3 body
V dôsledku ovzdušia znečisteného olovom sa zvýšila hladina toxického kovu v krvi ľudí. Vedci v štúdii odhadujú, že kým pred nástupom antiky a viac-menej priemyselnej ťažby sa hodnoty olova v krvi ľudí pohybovali na úrovni približne jedného mikrogramu na deciliter, počas Pax Romana sa zvýšili na priemernú hodnotu 2,4 mikrogramu na deciliter, čo viedlo k rozsiahlemu zhoršeniu kognitívnych funkcií vrátane odhadovaného zníženia inteligenčného kvocientu o 2,5 až 3 body. „Koncentrácie boli dostatočne vysoké na to, aby spôsobili zhoršenie kognitívnych funkcií, najmä u detí,“ uviedol Andreas Stohl pre denník The Washington Post.
„Zníženie IQ o dva až tri body neznie ako veľa, ale ak to aplikujete na celú európsku populáciu, je to enormné,“ citovala tlačová správa DRI vedca Nathana Chellmana, jedného z autorov štúdie.
Emisie olova v 20. storočí
Úroveň znečistenia ovzdušia olovom sa v priebehu histórie ľudstva menila. Kým v čase Rímskej ríše boli ľudia vystavení olovu vinou ťažby a tavenia olovnatej rudy pre získanie striebra, v 20. storočí mohol za zvýšené emisie olova v ovzduší najmä takzvaný olovnatý benzín, ktorý sa používal približne sto rokov. Kontaminoval vzduch, pôdu, vodu a mal negatívne účinky na ľudské zdravie.
V časoch vrcholného obdobia používania olovnatého benzínu v Spojených štátoch – od konca šesťdesiatych do začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia – bolo znečistenie olovom také intenzívne, že priemerná hodnota pre dieťa bola približne 15 mikrogramov olova na deciliter krvi. V štúdii sa uvádza, že takáto úroveň zodpovedá poklesu IQ o deväť bodov.
V roku 2021 sa definitívne skončila éra olovnatého benzínu, keď ho zakázalo aj Alžírsko, posledná krajina, kde sa toto palivo ešte spaľovalo.
Zdroj: PNAS, DRI, science.ORF.at, The Washington Post, ÚvzSR, www.opotravinach.sk, ČT24
(zh)
