Pre všetkých, ktorí potrebujú poradiť, je k dispozícii linka pomoci Chuť žiť špecializovaná na témy súvisiace s poruchami príjmu potravy.
Vianoce a iné sviatky sú spojené s jedlom. Toto obdobie môže byť pre ľudí s poruchami príjmu potravy náročnejšie. Zdroj: iStock.com/Mykola Sosiukin
Vianoce, ale aj iné sviatky a udalosti počas roka prinášajú ľuďom trpiacim poruchami príjmu potravy situácie, ktoré môžu byť náročnejšie. S pomocou blízkych i odborníkov sa dá na tento čas pripraviť. Pre všetkých ľudí, ktorí hľadajú radu a pomoc, existuje bezplatná anonymná linka pomoci, ktorú zriadila organizácia Chuť žiť.
Poruchy príjmu potravy (PPP), medzi ktoré patrí aj mentálna anorexia, sa vyvíjajú v čase detstva a dospievania. Vek, keď sa mentálna anorexia u človeka diagnostikuje, v posledných rokoch klesá. Ochorenie sa čoraz častejšie objavuje už u detí medzi 6. a 12. rokom života. Postihnuté sú nielen dievčatá, ale aj chlapci.
Sociálne siete predstavujú veľkú nástrahu. Ide najmä o dokonalosť, ktorú tam ľudia zvyknú prezentovať.
O poruchách príjmu potravy vo všeobecnosti, ale aj s dôrazom na nadchádzajúce Vianoce sme sa rozprávali so psychologičkami z organizácie Chuť žiť Sophiou Lukačkovou a Natáliou Slotovou.
O poruchách príjmu potravy
S akými poruchami príjmu potravy sa najčastejšie stretávate?
SL: Najčastejšie ide o anorexiu, bulímiu a záchvatové prejedanie sa a k tomu všetko, čo sa nachádza na spektre porúch príjmu potravy. Poruchy príjmu potravy sa môžu vyskytovať u ľudí s rôznymi typmi postáv a v rámci celého spektra telesnej hmotnosti.
Niekedy symptómy nemusia zapadať do jedného „šuplíka“ konkrétnej diagnózy, ale môžu sa aj prelínať. Diagnostiku porúch príjmu potravy má v kompetencii psychiater, ale navštevujú nás aj ľudia, ktorí nemajú stanovenú diagnózu, a prichádzajú s narušeným vzťahom k jedlu, so zlým sebaobrazom a zlým vzťahom k svojmu telu. Ak teda niekto na sebe spozoruje symptómy PPP, môže vyhľadať pomoc psychológa alebo nutričného špecialistu aj pred tým, než absolvuje samotnú diagnostiku.
V akom veku najčastejšie ochorenie prepukne?
NS: Je to rôzne, ale väčšinou ide o dospievajúcu mládež, ktorá k nám prichádza so symptómami anorexie a bulímie. V období dospievania je väčší tlak na vzhľad. Okolie aj sociálne siete majú v tomto citlivom období na mladého človeka väčší dosah.
SL: Porucha príjmu potravy ako taká sa môže rozvinúť aj v neskoršom veku. U dospelých sa najčastejšie stretávame s emočným jedením alebo záchvatovým prejedaním sa. Čo sa týka anorexie a bulímie v dospelosti, tak tam väčšinou ide o ľudí, u ktorých už bola porucha príjmu potravy diagnostikovaná v minulosti a nastal u nich návrat symptómov – takzvaný relaps, napríklad pri odchode na vysokú školu alebo v dôsledku veľkej životnej zmeny.
Dospievanie je v tomto smere veľmi ťažké obdobie a nedobrú službu robia aj sociálne siete, kde prijímateľ vidí u druhých iba dokonalosť. Zdroj: iStockphoto.com
O dokonalosti a nástrahách sociálnych sietí
Rizikovým obdobím je teda nástup puberty. Akú úlohu v rozvoji ochorenia zohrávajú sociálne siete?
SL: Určite predstavujú veľkú nástrahu. Ide najmä o dokonalosť, ktorú tam ľudia zvyknú prezentovať. Nejde pritom len o výzor, ale o životný štýl ako taký. Ľudia sa tam zvyčajne prezentujú tak, že majú všetko pod kontrolou, všetko stíhajú, majú skvelú kariéru, veľa peňazí, chodia na dovolenky, pravidelne cvičia a dobre vyzerajú. Ide o akýsi tlak byť dokonalý vo všetkých sférach. Pritom nevidíme, čo je za tým. Že človek môže byť aj v teplákoch, neupravený, že keď si pripravuje jedlo, nejde to tak rýchlo, ako nám to ukazuje time-laps video v statuse. Že dotyčný zje aj viac, ako na sociálnych sieťach prezentuje.
NS: Je asi prirodzené, že ľudia pridávajú na sociálne siete lepšiu verziu seba. Takýmto spôsobom sa chcú verejne prezentovať. Často do toho vstupuje aj fakt, že sú sociálne siete globálne. Máme prístup k rôznym kultúram a zvykom. Ide aj o akúsi normalizáciu určitého ideálu, ktorý nie je štandardom pre každého ani pre každú kultúru. Veľký priestor tam nachádza aj šikana a body shaming pod rúškom anonymity, ktorú sociálne siete poskytujú. Ľudia tam často povedia aj veci, ktoré by za bežných okolností človeku priamo nepovedali.
SL: Jednou z dôležitých tém je aj určité strašenie v oblasti výživy. Často tam nájdeme profily, ktoré sa tvária ako odborníci v oblasti výživy, pritom však dávajú odporúčania týkajúce sa stravovania a výživy, ktoré sú veľmi nebezpečné. Človeka veľmi obmedzujú napríklad v tom, že tvrdia, že niektoré potraviny škodia zdraviu.
Porucha príjmu potravy nemusí mať vždy základ len v tom, že chce človek dobre vyzerať. Niekedy môže vzniknúť aj zo strachu o zdravie. Človek sa začne prehnane zaoberať tým, akú potravinu môže zjesť a akú nie. Začne vynechávať niektoré potraviny (napríklad lepok, cukor), začne hladovať. Okná hladovania môžu spustiť signál v mozgu, že hlad, nie sýtosť, sa stáva pre človeka akýmsi bezpečím. Aj takýmto spôsobom sa môže spustiť porucha príjmu potravy.
Existuje aj mýtus, že iba človek s dokonalými mierami môže byť zdravý. Ako to teda je?
SL: Áno, a otázka je, čo sú ideálne miery. Pritom vieme, že rozmedzie zdravej hmotnosti je veľmi široké a individuálne pre každého človeka a závisí od mnohých faktorov.
NS: Niekto, kto má v našom oku nadváhu, nemusí byť hneď nezdravý. Človek, ktorý pravidelne fajčí a konzumuje alkohol, môže byť síce štíhly, ale nie zdravý. Zdravie sa spája s viacerými aspektmi. Ide aj o psychickú stránku, nielen tú fyzickú, ktorú treba zohľadniť.
Rodičia detí s poruchami príjmu potravy
Môže ochorenie spustiť aj nepríjemná poznámka týkajúca sa vzhľadu alebo postavy?
NS: Je to asi individuálne. U niekoho to môže byť nepríjemná poznámka, ktorá ochorenie spustí. U niekoho, kto je viac obrnený, môže byť iný spúšťač. Všeobecne sa však odporúča nehodnotiť postavu. Nekomentovať, či je niekto chudý, alebo silný, či pribral, alebo schudol.
SL: Ako príklad môžeme uviesť to, keď niekto rýchlo schudne a všetka pozornosť okolia sa akoby sústredí len na to, ako človek dobre vyzerá, pretože schudol. Pre poruchu príjmu potravy to môže byť signál, že to robí správne, že v tom treba pokračovať.
Nie je dobré ani jedno, ani druhé, pretože tá choroba to môže počuť úplne inak. Hovorím v tretej osobe, lebo to tak máme zaužívané, oddeľujeme tým ochorenie od človeka, ktorý ním trpí.
Súvisiacimi témami sú narušený vzťah k jedlu, zlý sebaobraz a zlý vzťah k svojmu telu. Zdroj: Chuť žiť
Je niečo, čomu by sa mali rodičia smerom k deťom vyvarovať?
SL: Rodičia k nám často prichádzajú s pocitom viny, lebo možno niekedy povedali niečo nie celkom vhodné. Možno ani nešlo o poznámku týkajúcu sa dieťaťa, možno bola namierená na okolie. Keď sa potom v rodine vyskytne porucha príjmu potravy, vedia si vstúpiť do svedomia a urobiť sebareflexiu.
Snažíme sa im vtedy pomôcť, snažíme sa ich z toho vyviniť, lebo mnohokrát to naozaj nestojí na tom, či rodič niekedy povedal nevhodnú poznámku. Ochorenie sa naozaj vyvíja dlhšie a vplývajú na to viaceré faktory. Určite však rodičia nič nepokazia tým, ak nebudú komentovať postavu svojich detí. Vety typu „už nejedz, budeš mať veľký zadok“, „nikto ťa nebude chcieť“, „nenájdeš si frajera“ určite nie sú vhodné a často si ich ľudia nesú až do dospelosti.
Vianoce s poruchou príjmu potravy
Vianoce sú obdobím, ktoré sa spája s rodinou a dobrým jedlom. Sú pre ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy tieto sviatky stresujúce?
SL: Veľmi to závisí od toho, či sa nachádzajú v liečbe, či majú k dispozícii odbornú pomoc, či je rodina nejako vedená. Pokiaľ ide o dieťa do 18 rokov, liečba je v kompetencii rodičov, ktorých vedieme. Ak si zoberieme napríklad mentálnu anorexiu, v takom prípade naozaj treba priberať a treba dieťa akoby dostať do bezpečia. Rodičia v takýchto prípadoch preberajú starostlivosť a zodpovednosť za stravovanie dieťaťa a toto pokračuje aj počas Vianoc.
Dozerajú na to, aby dieťa jedlo dostatok jedla, naberajú mu. Samozrejme, s tým prichádzajú aj konfliktné situácie. Určite by sme však ľuďom neodporúčali nejako to meniť, uvoľňovať režim. Ak sú v liečbe, mali by pokračovať v zabehnutom liečebnom režime. Liečba ako taká pomáha ľuďom s poruchami príjmu potravy pripraviť sa na obdobie Vianoc.
Ako sa ešte môžu ľudia s poruchou príjmu potravy psychicky pripraviť na toto obdobie?
SL: Situáciám, ako sú napríklad Vianoce, sa nevyhneme. Nie všetci v rodine o ochorení musia vedieť, nie všetci musia mať pre ochorenie pochopenie. Tu dokáže veľmi pomôcť psychologická podpora, prostredníctvom ktorej sa dokážu na takéto situácie pripraviť. Určite pomáha, ak ľudia s poruchami príjmu potravy majú niekoho, o koho sa môžu oprieť. Pokojne môže ísť aj o skupinovú terapiu, kde môžu svoje obavy a problémy prediskutovať.
Do skupín sa môžu zapojiť aj bezplatne, konajú sa každú stredu o 18.00 hod. online. Dôležitá je aj individuálna psychologická podpora.
Dôležité je nekomentovať, ako sme už o tom hovorili. Pokiaľ nejde o rodičov, ktorí sú do liečby zapojení, ostatní členovia rodiny by do toho nemali vstupovať. Návšteva by mala byť priestorom na odreagovanie, uvoľnenie sa a užitie si spoločného času. Ak sú tam rodinní príslušníci, napríklad starí rodičia, tety, ujovia, ktorí vidia dieťa alebo mladého človeka po dlhšom čase, nemali by komentovať vzhľad. Mali by k človeku pristupovať ako ku komplexnej bytosti.
Linka pomoci Chuť žiť poskytuje bezpečný priestor pre všetkých, ktorí hľadajú radu a podporu. Bezplatné a anonymné poradenstvo poskytujú psychológovia:
- telefonicky na čísle 0800 221 080 každý pracovný deň od 10.00 do 18.00 hod.,
- e-mailom, napísať môžete kedykoľvek (odpoveď by mala prísť najneskôr do 48 hodín) na poradna@chutzit.sk,
- prostredníctvom četovej poradne na www.chutzit.sk každý pracovný deň od 10.00 do 18.00 hod.
V období Vianoc je Linka pomoci k dispozícii 23. 12. a 27. 12. telefonicky, na čete aj e-maile, 1. 1. 2025 na čete od 14.00 do 18.00 hod. Počas voľných dní môžete napísať e-mail, ktorý bude zodpovedaný 27. 12. Počas sviatkov sú ľuďom v kríze k dispozícii nonstop linky, ako napríklad Linka dôvery Nezábudka (t. č. 0800 800 566), Linka detskej istoty (t. č. 116 111, 116 000), krízová linka (t. č. 0800 500 333) a četová linka poradne IPčko.
Viete odporučiť nejaké stratégie, ktoré môžu pomôcť v niektorých situáciách počas stretnutia s blízkymi?
NS: Určite je dobré, aby tam človek mal niekoho, kto vie, čím si prechádza. Môže ísť o rodiča, ale aj o partnera v prípade, že ide o dospelú osobu. Na túto bezpečnú osobu sa môžu obrátiť v prípade, že by sa niečo udialo a cítili by sa kvôli tomu nekomfortne. Je dôležité, aby mali bezpečné útočisko, či už je to osoba, alebo priestor, kam môžu v prípade potreby zájsť a zvládnuť tieto situácie o niečo jednoduchšie.
SL: Niekedy pomáha dohodnúť si s týmto zasväteným človekom bezpečnú stratégiu. Táto osoba môže človeka obrániť, môže si s ním dohodnúť stretnutie vonku.
Netreba pritom hovoriť, že trpíme poruchou príjmu potravy. Stačí povedať, že potrebujeme byť chvíľku osamote, že je toho na nás veľa. Ak dôjde naozaj k nejakej interakcii zo strany niekoho z blízkych s cieľom okomentovať postavu, vtedy je naozaj namieste sa ohradiť. Vtedy stačí povedať, že tieto komentáre sú nám nepríjemné, neželáme si ich, sú zraňujúce.
Aká je v takejto situácii primeraná reakcia?
SL: Určite netreba klásť na seba očakávania, že zareagujeme vyrovnane, bez emócií. Je úplne v poriadku ukázať emócie, zamrznúť alebo byť aj ticho. Keď sa človek ocitne v takejto situácii a náhodou je v tom sám a o jeho probléme zatiaľ nikto nevie, sú rady týkajúce sa vhodnej reakcie síce pekné, ale realita je často iná.
Rada by som tu zdôraznila, že každá reakcia je v poriadku. Ak sa človek do takejto situácie dostane, je v poriadku aj nezareagovať úplne správne a vyrovnane. Je v poriadku ukázať aj emóciu, aj sa nahnevať, zakričať.
Dá sa to potom vyriešiť aj spätne, človek sa môže vyrozprávať napríklad na linke alebo napísať na čet, že toto a toto sa stalo, a spracovať si to v sebe týmto spôsobom. Lebo skutočne nie každý člen rodiny alebo blízki budú otvorení aj spätnej väzbe.
V našej kultúre to máme nastavené tak, že starší sa majú rešpektovať, nemáme im odvrávať. Máme to tak zaužívané, že tí starší môžu deťom povedať akoby hocičo a ony musia byť ticho. Vzhľadom na toto sa potom mladý človek alebo dieťa nevie celkom obrániť. Jednoducho k tomu nie sme vedení.
Radu a oporu poskytuje anonymná četová linka
Mnohé deti a mladí ľudia nemajú oporu vo svojom okolí a u svojich blízkych. Práve tú im môže poskytnúť nová anonymná četová linka, ktorú zriadila organizácia Chuť žiť.
Pre koho je linka určená? Četová linka, ktorú Chuť žiť spustilo začiatkom októbra, poskytuje bezplatný a anonymný priestor, kde sa môžu dievčatá aj chlapci zdôveriť, keď v okolí takúto možnosť nevidia. Dôvodom býva obava z hodnotenia, odsúdenia a bagatelizovania problému, a to zo strany rodičov, rovesníkov aj škôl.
Linka Chuť žiť a dištančné poradenstvo fungujú v roku 2024 aj vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a NIVAM z dotácií v oblasti mládeže – LINKY POMOCI. Podporiť ju môže každý, viac informácií sa dozviete na stránke organizácie Chuť žiť.
Chuť žiť je celoslovenský projekt, ktorý od roku 2019 pomáha ľuďom a rodinám s poruchami príjmu potravy. Poskytuje priamu pomoc, vzdelávanie aj prevenčné aktivity na školách. Kontaktom prvej pomoci je napríklad bezplatná anonymná linka 0800 221 080, e-mailová poradňa poradna@chutzit.sk a čet www.chutzit.sk. Anonymnú četovú linku môže podporiť na stránke OZ Chuť žiť.
(zh)
