Zemežlč obsahuje látky, ktoré pomáhajú pri ochoreniach žlčníka a žlčových ciest a pálení záhy. Zvyšujú tiež obranyschopnosť organizmu.
Kvety zemežlče. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Heinrich Pniok
Horčiny zemežlče majú z terapeutickej stránky charakter žalúdočného amara (horkého lieku) a stomachika. Dráždia chuťové nervy jazyka, čím reflexne ovplyvňujú vylučovanie žalúdočnej šťavy. Povzbudzujú tak chuť do jedla a urýchľujú trávenie.
História a etymológia
Zemežlč bola taxonomicky zaradená do rodu Erythraea, ktorý je z čeľade horcovité (Gentianaceae). Rodový názov tejto byliny je odvodený z gréckeho slova erythros a odkazuje na ružovočervenú farbu kvetov. Predtým bola známa predovšetkým pod názvom Chironia, ktorý priamo súvisí s významnou osobnosťou gréckej mytológie – bájnym kentaurom Cheirónom (lat. Chiron). Grécky lekár, lekárnik a botanik Pedanius Dioscorides (*40 – †90) ju vo svojich dielach označoval kentaurion mikron. Gaius Plinius Secundus alebo Plínius Starší (*23 – †79), autor rímskej prírodopisnej encyklopédie Historia Naturalis, dal zemežlči – horkej ako žlč –, názov Fiele terrae.
Kentauri boli neskrotné a divoké tvory – napoly ľudia a napoly kone. Pri jedení museli najskôr naplniť svoj ľudský žalúdok normálnou potravou a potom spásať trávu pre svoj konský žalúdok, preto každé ich kŕmenie trvalo veľmi dlho. Možno práve tu vznikol mýtus o potrebe zemežlče podporujúcej chuť do jedla a uľahčujúcej trávenie rastlinných buniek, ktorých stena je z ťažko stráviteľnej celulózy.
Cheirón sa dobre vyznal v kúzelnom liečení, jasnovidectve, lukostreľbe a astronómii. Herkules, starogrécky hrdina a silák, ho omylom postrelil jedovatým šípom, ale on sa vyliečil. Z tohto dôvodu Jupiter, jeden z najvyšších starorímskych bohov, vládca hromu a blesku, ochranca štátu, rodiny, domu a pohostinstva, rozhodol, že Cheirón je príliš silný. Poslal ho preto do neba, kde je dodnes súčasťou bezpochyby najzaujímavejšieho súhvezdia Strelec na oblohe.
V stredoveku sa zemežlč stala magickou bylinou a jej dym zaháňal hady a oberal čarodejnice o ich nebezpečné kúzla. Zároveň jej prítomnosť na pôde naznačuje kvalitný zdroj podzemnej vody.
Zobrazenie zemežlče v rukopise Viedenský Dioskurides zo 6. storočia. Zdroj: Wikimedia Commons
Morfológia rastliny
Zemežlč menšia (Centaurium erythraea Raf.) je jedno- alebo dvojročná bylina so štvorhrannou priamo rozkonárenou listnatou stonkou. Listy prízemnej ružice sú stopkaté, obrátene vajcovité a stonkové, sediace, kopijovité, končisté a celistvo okrajové. Sediace obojpohlavné pravidelné päťpočetné kvety sú ružové, zriedkavejšie žlté alebo biele, zhromaždené vo voľnom vidlicovom súkvetí.
Kalich má štyri alebo päť hranatých rúrkovitých, často rozrezaných zubov. Koruna má podobne štyri alebo päť zubov s predĺženou valcovou rúrkou. V nej je 4 až 5 tyčiniek s holými predĺženými prašníkmi. Stigma piestika má dvojdielny, niekedy celistvý tvar. Čnelka je veľmi tenká a nitkovitá. Semenník je vrchný. Plodom je podlhovastá valcovitá tobolka, pričom semená sú veľmi početné a nachádzajú sa pozdĺž švíkov kapsuly.
Kvety zemežlče sú ružové, zriedkavejšie žlté alebo biele. Zdroj: I. Šalamon
Stanovište jej výskytu
Zemežlč pochádza z Európy a zo severnej Afriky. Rastie na teplejších suchých stanovištiach, no s vhodnou vodnou kapacitou podzemnej vody. Vyskytuje sa na kamenistých a trávnatých stráňach, rúbaniskách, na okraji borových lesov, vresoviskách, slnečných lúkach a pasienkoch od nížin až po subalpínske pásmo. Napriek tomu, že ide o hojne rozšírenú rastlinu, v mnohých krajinách patrí medzi chránené druhy.
Pestovanie
Zemežlč menšia sa najčastejšie pestuje ako dvojročná rastlina. Prvý rok vyrastá iba prízemná ružica listov, až v druhom roku sa tvorí 0,2 až 0,4 m vysoká stonka s jasne ružovými okvetnými lístkami. Kvitne od júna do septembra. Možno ju zakomponovať do okrasných záhonov, má význam pre medonosný hmyz.
Osivo uchovávame počas 8 až 14 dní v navlhčenom stave v chladničke, kde prejde studenou stratifikáciou. Vysievať môžeme začiatkom leta. Pred zasiatím je vhodné semená asi na 3 dni namočiť do vody. Priame výsevy je možné realizovať počas júla a augusta. Ideálna teplota na klíčenie je 18 °C. Semená vysievame iba na povrch substrátu, na klíčenie totiž potrebujú svetlo. Pri zálievke dbáme na to, aby sa osivo nevyplavilo.
Pri pestovaní porastov zemežlče ako rastlinnej suroviny v priemyselnom meradle vyberieme oblasť s úrodnými, piesočnatými alebo ľahkými hlinitými pôdami s vysokou hladinou podzemnej vody.
Priame jesenné výsevy v septembri alebo októbri sa robia na dobre pripravené a povalcované záhony bez burín. Na základe dlhoročných pokusov sa vypracovala technológia pestovania zemežlče v podseve s rumančekom kamilkovým. V priebehu nasledujúceho roka sa vytvorili na celej ploche prízemné ružice, pričom sa urobili dva zbery kvetných úborov krycej rastliny – rumančeka. Na zimu sa odporúča porast zakryť slamou. Rastliny zemežlče začali kvitnúť v druhom roku.
Zemežlč menšia sa najčastejšie pestuje ako dvojročná rastlina. Zdroj: I. Šalamon
Drobné semeno pomiešané s detskou krupicou sa môže vysievať aj priamo na vyhovujúce lúky, na ktorých sa ďalej samo výsevom rozmnožuje.
Tretím spôsobom je predpestovanie priesad tejto špeciálnej plodiny v debničkách alebo v parenisku. Semeno má veľmi malú klíčivosť (asi 35 percent). Pri častom polievaní začne klíčiť pri izbovej teplote o 4 až 5 dní, zásadne však na svetle. Vyklíčené rastliny presadíme do pareniska na vzdialenosť 40 × 40 mm. Mladé rastlinky s prízemnou ružicou listov sa potom ponechávajú v parenisku do augusta a na jeseň sa vysadia na plantáž do sponu 0,2 × 0,2 m po 3 rastlinkách. Pôda musí byť obohatená o humus a sústavne čistená od burín. Okopávaním sa prevzdušňuje a udržuje mierne vlhká.
Zber a sušenie
Vňať tejto byliny (Herba centaurii) sa opatrne odrezáva v období kvetu (máj – jún, respektíve august – september) asi 50 mm nad zemou. Populácie rastlín v prírode nebývajú súvislé, a tak môžeme vylúčiť kosenie. Ľahko sa vytrháva s koreňom, preto zber suroviny realizujeme veľmi opatrne.
Na lokalite je potrebné ponechať štvrtinu porastu nedotknutú. Rastlinný materiál pri zbere nestláčame, lebo je náchylný na zaparenie. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách alebo v malých zväzkoch v tieni, nie na slnku. V prípade sušenia pomocou umelého tepla v sušičke je maximálna teplota do 40 °C. Pomer zosušenia je 4 až 5 : 1. Droga si po usušení musí zachovať pôvodnú farbu a nemôže sa drobiť.
Zber z prvého kvitnutia je kvalitnejší. Nemá zdrevnatené a tuhé stonky. Pri skladovaní je droga veľmi citlivá na svetlo a vlhko, odporúča sa uchovávať ju v plechovkách alebo v iných uzavretých nádobách.
Farmaceutická droga na svetovom trhu pochádza zväčša z divorastúcich jedincov v Maroku, Alžírsku alebo na Balkáne.
Aktívne substancie
Rastlina obsahuje všetky typické bylinné zložky a obsahové látky. Ide o silice, triesloviny, glykozidy, horčiny, flavonoidy a rôzne druhy organických kyselín. Vďaka zaujímavej kombinácii týchto substancií a ich koncentrácii má bylina typickú a originálnu horkú chuť.
Účinné obsahové látky sú glykozidické horčiny, ktoré obsahuje najmä kvet. V literatúre sa uvádza aglykón erytrocentaurín.
Chemický vzorec swertiamarínu. Zdroj: I. Šalamon
V súvislosti s výskumom zemežlče menšej na Slovensku sa realizoval jej monitoring výskytu pomocou zberových expedícií v okolí umelého jazera Zemplínska šírava. Analýzy preukázali, že obsah iridoidného glykozidu gentiopikrínu sa pohyboval od 0,18 do 0,29 percenta, obsah swertiamarínu bol 1,98 percenta. Swerozid v analyzovaných rastlinách nebol identifikovaný v merateľných množstvách. Dokázalo sa, že swertiamarín je prírodná substancia, ktorá má hepatoprotektívny, protizápalový, antiartritický, antidiabetický, antioxidačný, neuroprotektívny a gastroprotektívny účinok. Nedávno bol opísaný jeho účinok na rôzne línie nádorových buniek.
Okrem toho obsahuje viacero druhov kyselín (kyselinu olejovú, nikotínovú a iné) alebo vitamín B3. Pri premene potravy na energiu ide o nenahraditeľnú látku.
Liečebný účinok
Horčiny s typickou horkastou chuťou majú z terapeutickej stránky charakter žalúdočného amara (horkého lieku) a stomachika. Dráždením chuťových nervov jazyka sa reflektoricky ovplyvňuje vylučovanie žalúdočnej šťavy.
Horčiny sú označované aj ako čisté – amara pura. Povzbudzujú chuť do jedenia, urýchľujú trávenie s dôrazom na úpravu stolice a pôsobia priaznivo proti zápche. Okrem toho pomáhajú prečistiť črevá od rôznych črevných parazitov narušujúcich mikroflóru a upokojujúcich žalúdok.
Kyselina nikotínová je rovnako dôležitá zložka, lebo jej nedostatok v organizme vyvoláva črevné a žalúdočné poruchy. Vedie ku komplikácii pri ochorení pečene, žlčníka a sleziny.
Droga zemežlče zvyšuje tvorbu žlčových štiav a zabraňuje tvorbe žlčových kameňov. Odporúča sa piť vo forme čaju aj pri rôznych ochoreniach týkajúcich sa žlčníka a žlčových ciest. Ďalej zvyšuje obranyschopnosť organizmu, zmierňuje pálenie záhy a detoxikuje organizmus.
Rastlina pomáha aj pri lepšom zrážaní krvi a pri hemoroidoch. Má tiež vonkajšie využitie, slúži na čistenie pleti, vyrážok a akné.
Bylina je považovaná za diaphoretickú, čo znamená, že pomáha stimulovať potenie. Je užitočná pri ochladzovaní organizmu, pri znižovaní horúčky a vylučovaní toxínov z tela cez pokožku. Táto schopnosť robí zemežlč užitočnou pri liečbe horúčkovitých stavov a vysvetľuje, prečo bola rastlina kedysi používaná pri malárii.
Recepty
Dávka drogy, ktorú používame jednotlivo na zápar alebo odvar, je 1 g na šálku. Niekedy sa podáva v studenom maceráte s dennou dávkou do 5 g. Lepšie sa aplikuje horká tinktúra, a to 1 ml vždy do pol hodiny pred jedlom.
Pri príprave tinktúry použijeme čerstvú kvitnúcu vňať, ktorú nastriháme na 10 mm kúsky a zalejeme alkoholom v pomere 1 : 2. Odložíme na tmavé a chladné miesto na 6 týždňov a občas pretrepeme.
Väčšie množstvo záparu z vňate s použitím na trávenie sa pripravuje z jednej polievkovej lyžice nasekanej drogy, ktorú zalejeme 400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať štvrť hodiny. Precedený zápar užívame 3-krát denne pred jedlom.
Aperitív na povzbudenie chuti do jedla pripravíme z 25 g vňate zemežlče, 10 g mäty piepornej a niekoľkých plátkov citróna, ktoré sa pridajú do fľaše suchého bieleho vína. Po jednom týždni sa víno precedí a stočí. Podávame po lyžičkách 2- až 3-krát denne.
Ikonická česká Becherovka sa vyrába z jedinečnej zmesi bylín a korenín, karlovarskej vody, kvalitného liehu a cukru. Tajný recept, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu, pozná iba pár ľudí. Tradičný likér je obľúbený nielen v Česku, ale aj na celom svete. Viaceré prezentácie však sprístupnili recept na prípravu obdobného domáceho likéru. Potrebujeme naň 4 g paliny pravej (vňať), 4 g medovky lekárskej (vňať), 4 g angeliky lekárskej (koreň), 4 g mäty piepornej (vňať), 2 g zemežlče menšej (vňať), 2 g puškvorca obyčajného (podzemok), 50 mm kôry škorice cejlónskej, 1/2 kávovej lyžičky klinčekovca voňavého (púčiky), 1/2 kávovej lyžičky rasce lúčnej (semeno), 2 l alkoholu a 200 g medu.
Navážené sušené byliny nasypeme do 4-litrového pohára. Zalejeme 2 litrami 40- až 50-percentného alkoholu (lieh, vodka, ražovica) a necháme macerovať 3 týždne v chlade a tme. Potom byliny precedíme cez husté sito (gázu) a pridáme med. Opäť odložíme do chladu a tmy na 3 týždne alebo zakopeme do zeme. Dávkujeme preventívne pri opakujúcich sa ťažkostiach nechuti do jedla 20 až 30 kvapiek každé 4 hodiny denne.
Škodlivosť
V prípade zemežlče sa v bežných dávkach nezistili žiadne nepríjemné účinky. Jej pôsobenie na žalúdok je však intenzívne a pri predávkovaní môže vyvolať hnačky a zvracanie. V súvislosti s obsahom horčín sa neodporúča užívať pri dojčení, lebo kazí chuť materského mlieka. Vzhľadom na vplyv prípravkov z rastliny na krvný tlak sa jej užívanie neodporúča ľuďom s príliš vysokou a neliečenou hypertenziou. Užívanie zemežlče sa tiež neodporúča súčasne s liekmi určenými na zrážanie krvi.
Použitá literatúra
- Duke, J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., duCellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of Medicinal Herbs. 2nd ed., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
- Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
- Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n. p.: Martin, 767 s.
- Macková, A., 1990: K problematike pestovania zemežlče menšej (Centaurium erythraea Raf.). Zborník referátov zo seminára: Pestovanie liečivých a koreninových rastlín vo veľkovýrobe. Nitra, s. 29-42
- Mijajlovic, N., Grubidic, D., Giba, Z., Konjevic, R., 2005: The Effect of Plant Regulators on Centaury (Centaurium erythraea Raf.) Seed Germination. Archives of Biological Sciences, Vol. 57, Iss. 1, p. 25-28
- Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
- Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
- Vitkovskyy, V.F., 2021: Efficacy of an herbal preparation based on lovage, rosemary, and centaury on patients after extracorporal ahockware eithotripsy. In: Clinical Phytoscience, Vol. 7, Iss. 10, p. 34-42
(zh)
