Rakytník obsahuje vitamíny s biostimulačnými účinkami, ktoré výrazne podporujú imunitný systém človeka a sú prospešné pri rekonvalescencii.
Plody rakytníka, ktoré sú plné vitamínov, majú rôznu chuť od kyslej s mierne horkastou príchuťou až po sladkú s príjemne kyselkavou chuťou. Rakytník. Zdroj: iStock.com/oracul
Plody rakytníka majú jedinečnú príjemnú chuť. Vďaka veľkému množstvu biologicky aktívnych aromatických, prírodných a minerálnych látok, ktoré obsahujú, majú priaznivé liečebné a nutričné vlastnosti.
História a etymológia
Rakytník má dlhú históriu používania. Plody rakytníka mali nenahraditeľné miesto už v tibetskej, mongolskej a indickej medicíne.
Starí Gréci zasa pozorovali, že kone, ktoré ohrýzali kôru tejto dreviny, mali zdravú a lesklú srsť. Názov rastliny hippophae pochádza teda z gréčtiny a v preklade znamená kôň (hippos) a svetlo alebo žiara (phaos). Voľné spojenie týchto slov znamená lesknúci sa kôň.
Vojaci Alexandra Macedónskeho (356 – 323 pred n. l.) používali odvary rakytníka na regeneráciu svojich síl, čo malo vplyv na ich vysokú bojaschopnosť. Grécky lekár, lekárnik a botanik Pedanios Dioskorides (*40 – †90) vo svojom diele Materia de Medica odporúčal šťavu z celej rastliny na podporu trávenia.
Alchymista, astrológ a lekár Paracelsus (*1493 – †1541) používal v súvislosti s týmto rastlinným druhom aj symboliku farieb. Tŕne a bodliaky pôsobia podľa neho priamo na pečeň, ktorú liečia. Podlhovasté listy boli určené na hojenie vonkajších rán. Červená farba plodov predstavovala symbol liečenia chorôb krvi. Žltej a oranžovej pripisoval vplyv na lymfu, ktorú čistia a zlepšujú jej obeh v organizme.
Napriek dlhej histórii používania bol rakytník zaradený do liekopisu až v 70. rokoch minulého storočia.
Opis rastliny
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides L.) je rozvetvený 1,5 až 3 metre (m) vysoký opadavý ker. Výnimočne môžeme nájsť v populácii strom dorastajúci do výšky až 6 metrov.
Tvar kríka býva rôzny. Vetvy majú tŕne šedej až hnedej farby dlhé 15 až 60 milimetrov (mm). Striedavé listy sú kopijovité, 30 až 80 mm dlhé a 3 až 8 mm široké. Vrchná strana je zelená pokrytá voskovým povlakom a spodná striebristošedá. Niektoré formy majú tŕňov málo alebo ich nemajú vôbec. Drevina prináša ovocie vo veku 3 až 5 rokov a dožíva sa od 50 až do 100 rokov.
Rastliny sú dvojdomé a opeľovanie zabezpečuje vietor (anemochória). Na jar vytvárajú kvetné púčiky krátke plodonosné vetvičky s chumáčikmi kvetov, ktoré sú dlhé 30 až 50 mm. Z nich sa po opelení tvoria plody v počte 2 až 11. Po ich dozretí plodové výhonky odumierajú. Rakytník kvitne v apríli až máji pri priemernej dennej teplote 7 až 12 °C.
Plody
Plodom rakytníka je kôstkovica okrúhleho alebo valcovitého tvaru. Je šťavnatá, voňavá, sfarbená na žlto, oranžovožlto až červeno. Jej hmotnosť je pri kultúrnych formách 0,5 až 0,9 gramu (g), pri autochtónnych (prirodzene sa vyskytujúcich) populáciách len 0,15 až 0,50 g.
Najvyššia koncentrácia účinných látok je v plodoch rakytníka. Foto: I. Šalamon
Chuťové vlastnosti plodov sú rôzne od kyslých s mierne horkastou príchuťou až po sladké s príjemne kyselkavou chuťou. Plody sú rozložené na vetvách veľmi husto. Skoré odrody dozrievajú v auguste, septembri, neskoré formy dokonca až v októbri. Plody na kríkoch je možné zbierať počas celej zimy, lebo neopadávajú. Keď však prejdú plnou zrelosťou, menia sa v nich olejnaté látky, v dôsledku čoho nadobúdajú nepríjemnú chuť.
Výskyt rastliny
Populácie rastlín sa vyskytujú v Európe a Ázii, najmä však v Číne, Mongolsku, Indii a na Sibíri. Výborne sa im darí na suchých a slnečných stráňach a svahoch. V Rusku rastú početné pôvodné populácie v nadmorských výškach 1200 až 2000 m nad morom.
Rakytník odoláva teplotám od -43 do 40 °C. Väčšina prirodzených populácií však rastie v suchých oblastiach s ročnými úhrnmi zrážok 400 až 600 mm.
Pri raste vytvára rakytník rozsiahly koreňový systém, a preto je ideálny na prevenciu pôdnej erózie. Pre svoju schopnosť viazať dusík a uchovávať ďalšie základné živiny sa používa tiež pri rekultivácii pôdy.
Ker rakytníka. Foto: I. Šalamon
Produkcia plodov, ich zber, sušenie a skladovanie
Pestovanie rakytníka je rozšírené aj na Slovensku, pričom ker nie je náročný na terén ani iné pôdno-klimatické podmienky. Koreňová sústava znáša mrazy do -22 °C a nadzemná časť až do -50 °C. Darí sa mu v pôdach s vysokým obsahom humusu a živín.
Veľmi dôležité sú optimálny vodný a vzdušný režim a neutrálna pôdna reakcia. Rakytník neznáša zamokrenie, aj keď nároky na vodu pri kultivácii sú pomerne vysoké. Je svetlomilný a pri zatienení zle rastie. Prvé rakytníkové plantáže boli založené v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v Sovietskom zväze. Až 90 percent porastov je na území Ázie. Len v Číne sa podľa odhadov nachádza v kultúre viac ako jeden a pol milióna hektárov.
V pestovateľskom postupe sa využíva vegetatívne aj generatívne rozmnožovanie. Pri generatívnom sa získavajú semená rozdrvením plodov, ktoré sa premývajú vo vode. Semená sú tmavohnedé asi 4 mm dlhé a 2 mm široké. Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 10 do 12 g. Vzhľadom na prevahu samčích rastlín sa tento spôsob rozmnožovania nehodí pre veľkoplošné výsadby, ale využíva sa pri šľachtiteľskej a introdukčnej práci.
Konár rakytníka obsypaný plodmi. Foto: I. Šalamon
Na liečebné účely sa zberajú plody. Zber prebieha v septembri a októbri alebo až v zime pri mínusových teplotách, keď sa môžu striasať do rozprestretých plachiet. Keďže ker má pichliače, pri zbere sú potrebné rukavice.
Z nazbieraných plodov sa získava šťava, ktorá sa za čerstva spracúva na sirupy, želé a marmelády. Neodporúča sa používať kovový riad a nástroje, aby sa pri spracovaní šťavy uchovalo množstvo obsiahnutých vitamínov. Plody môžeme aj sušiť a usušené ich pomlieť na prášok.
Pri 6- až 7-ročných kríkoch a stromoch sa vyrezáva 1/3 − 1/2 koruny. Konáre s plodmi sa pozbierajú a odstránia sa listy. Takto upravené vetvy sa uložia do mrazničky. Na druhý deň sa zmrznuté plody z konárov ľahko oklepú. Nečistoty sa odstránia ručne alebo cez sitá.
Účinné látky a liečebné využitie
Celá rastlina je bohatá na množstvo účinných látok, najvyššia koncentrácia je však v plodoch. Obsahujú karotény, vitamíny B1, B2, B3, B6, C, E, K a iné. 100 gramov rakytníka má 1,2 g bielkovín, 5,4 g tuku, 5,7 g sacharidov, 2 g vlákniny a 83 g vody. Plody majú kyslú chuť pre množstvo rôznych kyselín, konkrétne jablčnej, citrónovej a vínnej.
Liečivo rastliny obsahuje komplex vitamínov s biostimulačnými účinkami, ktoré výrazne podporujú imunitný systém človeka a sú prospešné pri rekonvalescencii. Podporuje tiež tvorbu žlče a tráviacich enzýmov, stimuluje činnosť pečene a pľúc, reguluje krvný obeh. Rakytník hojí rôzne kožné ochorenia vrátane akné a je schopný tlmiť bolesť. Rakytníkové masti tiež regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách. Rakytník zabraňuje taktiež vypadávaniu vlasov. Vynikajúci je na očistu organizmu od toxických splodín, ďalej rozpúšťa hlieny, zlepšuje stav kĺbov pri reumatizme a vykazuje protinádorové účinky.
Dužina plodov obsahuje od 4 do 13 percent oleja. Má tmavooranžovú farbu, pretože obsahuje 180 − 240 mg.kg-1 karotenoidov, z toho 40 − 100 mg.kg-1 karoténu a 110 − 330 mg.kg-1 vitamínu E. Má 90 percent nenasýtených mastných kyselín dôležitých pre ľudský organizmus.
Rakytníkový olej. Zdroj: iStock.com/Irrin0215
Rakytníkový olej obsahuje vitamíny zo skupiny A, C, E, K, B1, B2, B6, P, kyselinu listovú, organické kyseliny, triesloviny a minerálne soli. Bohatý je na esenciálne mastné kyseliny omega 3, 6 a 9. Je zdrojom vzácnej omega-7 mastnej kyseliny, ktorá sa v prírode vyskytuje len zriedka. Táto látka je antioxidant ochraňujúci bunky pred poškodením voľnými radikálmi, a tak priaznivo ovplyvňuje stav pokožky.
Triterpénové kyseliny – kyselina ursulová a oleanolová – sú charakteristické svojimi špecifickými vlastnosťami. Majú protizápalové a tonizujúce účinky, pomáhajú pri hojení rán a znižovaní krvného tlaku. Obsiahnuté sú aj biologicky aktívne látky, ako sú cholín, betaín a vitamín K1. Olej v dužine je teda v podstate prírodný koncentrát provitamínu A, vitamínu E, K a P. Z ostatných cenných látok obsiahnutých v oleji sú to triesloviny, nezastupiteľné aminokyseliny, pektín, bioflavonoidy, steroidy a iné.
Aktuálne bol v rakytníku objavený alkaloid hippophein, z ktorého sa tvorí biologicky aktívny amín serotonín s výraznými antidepresívnymi a protinádorovými účinkami. Pre tieto vlastnosti má rakytník významné miesto v prírodnom liečiteľstve.
Kozmetické a potravinárske využitie
Rakytníkový olej zvlhčuje kožu na tele a dodáva jej vitamíny. Ak sa pridáva do denného krému, sfarbí pokožku broskyňovým odtieňom, a tak kryje prejavy albinizmu. Neodporúča sa osobám s tmavými škvrnami na koži, lebo ich zvýrazní. Aplikácia je však vhodná na popálenú kožu u malých detí i dospelých.
V čerstvom stave sa chuťovo výrazné ovocie najčastejšie konzumuje po zaliatí čerstvým medom. Med vytvára prostredie, ktoré bráni kvaseniu alebo napadnutiu plesňami. Nemusíme pridávať žiadne konzervačné prísady. Po určitej dobe sa osmotické tlaky oboch komponentov vyrovnajú a plody sa v mede vznášajú. Užívajú sa pravidelne v malých dávkach ako liek.
Rakytníková šťava. Zdroj: iStock.com/igorr1
V súčasnosti sa u nás predávajú vynikajúce rakytníkové džúsy alebo prášková forma získaná usušením a pomletím dužiny.
Už pred dvoma storočiami boli mrazené plody spolu so smotanou považované na Sibíri za vynikajúcu lahôdku. Plodové ovocie sa tu spracováva na likér, víno či pálenku. Vo Fínsku sa z rakytníka vyrába okrem iného aj pikantná omáčka k mäsu. V Rusku sa šťava mieša s rozotretým cesnakom a podáva sa ako príchuť k mäsu, rybám a zelenine.
Recepty
Z 3 až 5 g listov (zápar) alebo z kôry (odvar) rakytníka sa pripravuje čaj, ktorý sa pije 2-krát denne, ráno a na poludnie, vždy po jednej šálke.
Kôru rastliny používame mladú a usušenú. Pridáva sa po 10 až 20 g denne priamo do pokrmu alebo je možná konzumácia s kyslými mliečnymi výrobkami. Z kôry sa dá vyrobiť aj tinktúra, ktorá sa aplikuje 2- až 3-krát denne po 20 až 40 kvapiek.
Na prípravu rakytníkového sirupu potrebujeme liter šťavy z čerstvých mletých plodov (získame ju z cca 2,2 kg plodov). Za stáleho miešania, počas ktorého pridávame 1,5 kg cukru, ju ohrejeme na 75 °C. Zmes miešame, až kým sa cukor nerozpustí. Dlhším varením získavame stále hustejšiu tekutinu.
Na prípravu marmelády potrebujeme 250 ml šťavy z rakytníka, 80 g cukru, 5 g agaru a 100 ml vody. Z mrazených alebo čerstvých rakytníkových bobúľ získame roztlačením pomocou lisu šťavu, ktorú prečistíme pomocou gázy. Tekutinu zmiešame s cukrom, na sporáku pomaly privedieme do varu a zahustíme. Osobitne namočíme agar do vody pri izbovej teplote. Na panvici ho spolu so zahustenou zmesou privedieme do varu a za stáleho miešania povaríme na miernom ohni niekoľko minút. Vznikne tak viskózna hmota, ktorú po premiešaní nalejeme do foriem.
Ovocný nápoj z rakytníka s medom nevyžaduje tepelnú úpravu, lebo si zachováva všetky prospešné látky. Na jeho prípravu potrebujeme 100 g čerstvých alebo mrazených plodov rakytníka, 60 g tekutého medu a 300 ml vody. K drvičom rozdrveným bobuliam sa pridá med, voda a zmes premiešame. Nápoj precedíme cez sitko alebo gázu a okamžite pijeme, nápoj totiž môžeme skladovať len jeden deň.
Upozornenie
Plody rakytníka majú laxatívny účinok, preto sa jeho konzumácia neodporúča pri náchylnosti na hnačky alebo bezprostredne po prekonaní otravy jedlom. Vo väčšine prípadov neboli dokázané žiadne kontraindikácie, ale je optimálne jesť nie viac ako 50 gramov bobúľ denne. Deťom starším ako jeden rok možno podať malé množstvo zriedenej šťavy z rakytníka raz denne.
Rakytníkový olej je mimoriadne užitočný pri peptických vredoch, ale bobule a šťava sú kontraindikované. Kyseliny v bobuliach výrazne zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, čo môže vyvolať exacerbáciu, t. j. nové, opätovné prepuknutie choroby. Z rovnakého dôvodu by sa rakytník nemal jesť, ak máte gastritídu, ochorenia pečene a pankreasu. Opatrne by sa mal rakytník používať aj pri obličkových alebo žlčníkových kameňoch.
Použitá literatúra:
- Ahani, H. Attaran, S. 2022: Therapeutic Potential of Seabuckthorn (Hippophäe rhamnoides L.) in Medical Sciences. In: Cellular, Molecular and Biomedical Reports, Vol. 1, Iss. 1, p. 22-32
- Duke, J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
- Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
- Jastrzab, A., Skrzydlewska, E. 2019. Composition and Biomedical Relevance of Sea Buckthorn. In: Acta Poloniae Pharmaceutics – Drug Research, Vol. 76, Iss. 6, pp. 959-969
- Krejcarová, J., Straková, E., Suchý, P., Herzig, I., Karásková, K. 2015. Sea Buckthorn (Hippophäe rhamnoides L.) as a Potential Source of Nutraceutics and its Therapeutic Possibilities: A Review. In: Acta Veterinaria Brno, Vol. 84, pp. 257-268
- Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
- Li, T. S. C., Schroeder, W.R. 1996. Sea Buckthorn (Hippophäe rhamnoides L.): A Multipurpose Plant. In: HortTechnology, Vol. 15, Iss. 1, pp. 45-49
- Malina, J. 2010. Výživové parametry netradičných odrůd rakytníku řešetlákového (Hippophäe rhamnoides L.). Univerzita Tomáše Bati v Zlíne, ČR : diplomová práce, s. 73
- Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
- Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
(zh)
