Nobelovu cenu za mier 2024 získala japonská organizácia Nihon Hidankyo za úsilie ochrániť svet pred hrozbou jadrových zbraní.
Nobelovu cenu za mier 2024 získala japonská organizácia Nihon Hidankyo. Zdroj: Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach
Švédsky Karolínsky inštitút oznámil dnes 11. októbra 2024 o 11.00 hod. nositeľa Nobelovej ceny za mier. Laureátom za rok 2024 sa stala japonská organizácia Nihon Hidankyo.
Je to občianske hnutie známe aj pod názvom Hibakuša. Tvoria ho pamätníci, ktorí prežili jadrový útok na japonské mestá Hirošima (6. 8. 1945) a Nagasaki (9. 8. 1945). Nobelova cena za mier mu bola udelená za jeho snahu ochrániť svet pred hrozbou jadrových zbraní. Členovia organizácie Nihon Hidankyo prinášajú svetu cenné svedectvá a varujú pred opätovným použitím jadrových zbraní, ktoré majú v súčasnosti oveľa väčšiu a ničivejšiu silu a majú potenciál zničiť civilizáciu a život na Zemi.
Tento apel je v dnešných časoch aktuálny a naliehavý, lebo jadrové mocnosti modernizujú a zlepšujú svoje arzenály a nové krajiny sa pripravujú na získanie jadrových zbraní. Nobelova cena za mier 2024 je mementom toho, čo dokážu napáchať jedny z najničivejších zbraní na svete.
Celosvetové hnutie
Budúci rok uplynie 80 rokov od chvíle, keď USA zhodili dve atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Pri útoku zahynulo približne 120 000 obyvateľov. Rovnaký počet ľudí zomrel na následky popálenín a radiačných zranení v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.
V reakcii na útoky atómovou bombou v auguste 1945 vzniklo celosvetové hnutie, ktorého členovia sa neúnavne snažia zvyšovať povedomie o katastrofálnych humanitárnych dôsledkoch použitia jadrových zbraní. Postupne sa vytvorila silná medzinárodná norma, ktorá použitie jadrových zbraní stigmatizovala ako morálne neprijateľné. Táto norma je známa ako jadrové tabu.
Organizácia Nihon Hidankyo k dnešnému dňu poskytla tisíce svedeckých výpovedí, vydala rezolúcie a verejné výzvy a každoročne vysielala delegácie do OSN a na mierové konferencie, aby svetu pripomenula naliehavú potrebu jadrového odzbrojenia.
Členovia Nihon Hidankyo tu nebudú večne, ich pamiatka a odkaz však nesmú upadnúť do zabudnutia. Odkaz Hibakuše preberajú ďalšie angažované generácie v Japonsku, ktoré inšpirujú a vzdelávajú ľudí na celom svete. Týmto spôsobom pomáhajú udržiavať nažive jadrové tabu, ktoré je predpokladom mierovej budúcnosti ľudstva.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier
Laureátov Nobelovej ceny za mier vyberá Nórsky Nobelov výbor. V súčasnosti mu predsedá Jørgen Watne Frydnes.
Každý, kto spĺňa nominačné kritériá, môže navrhnúť meno a zdôvodniť svoj názor, prečo považuje kandidáta za hodného ocenenia.
Návrhy na kandidátov pochádzajú z celého sveta a Nórsky Nobelov výbor vyberie užší okruh kandidátov. Tím odborníkov potom vypracuje podrobnú správu o každom z nich a na jej základe sa vyberie laureát. Zoznam nominovaných je tajný a výbor ho zverejní až po 50 rokoch.
Minulý rok získala Nobelovu cenu za mier iránska ľudskoprávna aktivistka Narghís Mohammadiová za svoj boj proti utláčaniu žien v Iráne a úsilie v oblasti presadzovania ľudských práv a slobôd pre všetkých. Päťdesiatjedenročná aktivistka otvorene vystupovala napríklad proti trestu smrti v Iráne či povinnému noseniu hidžábu.
História pozná už 30 laureátov Nobelových cien za mier. Najmladšou laureátkou v dejinách Nobelovej ceny za mier sa v roku 2014 stala Malála Júsufzajová, ktorá mala v čase udelenia Nobelovej ceny za mier len 17 rokov.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvý raz bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, teda v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme. Záznam z vyhlasovania Nobelovej ceny za mier 2024 si môžete pozrieť nižšie:
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
(zh)
