Nestihli ste prednášku s parazitológom Branislavom Peťkom o kliešťoch a chorobách, ktoré prenášajú? Pozrite si video.
Kliešte sa najčastejšie vyskytujú v tráve, lístí a na nízko rastúcich rastlinách, kde čakajú na svojho hostiteľa, ktorého napadnú. Odborník na kliešte doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach poňal svoju prednášku o kliešťoch v rámci cyklu Veda v CENTRE v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) ako súdne pojednávanie s týmto miniatúrnym parazitom.
Človek verzus kliešť
Ako je to teda s kliešťom? Ľudia vnímajú kliešťa ako krvilačného parazita, ktorý na nich číha v tráve a prenáša nebezpečné choroby, ktoré môžu byť až smrteľné.
Z pohľadu človeka osídlil kliešť miesta každodenného života, kde sa vyskytuje ako nebezpečný parazit. Ročne na ochorenia prenášané týmto drobným živočíchom ochorejú tisíce ľudí. Kliešť okupuje aj horské pasienky, na ktorých chováme ovce.
Odborník na kliešte a nimi prenášané nákazy na Slovensku Branislav Peťko na obhajobu kliešťa uvádza, že ten za nešťastie človeka necíti vinu, lebo človek si zaň môže sám. Pravda je totiž aj taká, že človek vstupuje do teritória kliešťa, kde je tento parazit doma. Ľudia sú tak akoby hosťami v jeho obývačke. Tvrdenia, že kliešť osídlil naše každodenné miesta, sú teda skreslené.
Typický biotop kliešťa
Kliešť žije v listnatých lesoch, ktoré predstavujú jeho typický biotop. Na prežitie potrebuje tri vegetačné prostredia – stromy, krovie, trávu a opadané lístie. V dubovo-hrabových lesoch dnes nájdeme kliešťa v priemere na každom piatom metri.
K jeho rozširovaniu prispievajú aj opustené a chátrajúce areály, ktoré zarastajú burinou a náletovými drevinami. Postupne ich osídľujú divo žijúce zvieratá, ktoré do miest zanášajú i kliešte.
Rozšíreniu kliešťa nahráva tiež globálne otepľovanie. Kliešť obľubuje mierne vlhkú a teplú klímu. So zmenami klímy a s otepľovaním sa kliešte postupne presúvajú do vyšších nadmorských výšok.
Vedci zo Slovenskej akadémie vied sledovali v roku 2009 kliešte v Strážovských vrchoch. Zistili, že vo výške okolo 600 metrov (predtým horná hranica kliešťa) ich bolo najviac. Smerom nižšie ich počet klesal.
Žije v symbióze so zvieratami
Kliešť žije od nepamäti v lese v symbióze so zvieratami. V minulosti zohrával dôležitú úlohu pri udržiavaní biologickej rovnováhy. V prípade premnoženia nejakého živočíšneho druhu preniesol na jedinca ochorenia, čím decimoval jeho populáciu. Ak to niekde prehnal a populácia vyhynula, pominul sa aj sám.
Prežil všetky pozemské katastrofy, zmeny klímy, narušenia biodiverzity a je tu s nami i dnes.
V súčasnosti existuje na celom svete okolo 700 druhov kliešťov. Témou prednášky parazitológa Branislava Peťka je však len kliešť obyčajný, s ktorým sa môžeme stretnúť v našej prírode od marca až do jesene.
Životný cyklus kliešťa
Voči svojim darcom krvi je kliešť ohľaduplný, pasívne čaká na zemi (nelieta ani neskáče), kým sa ho hostiteľ, ideálne zviera, dotkne. Dokáže takto prežiť dve zimy. Stane sa, že sa o neho počas pobytu v prírode obtrie človek, čo je však v jeho živote slepý článok. Keď ho totiž človek objaví na svojom tele, okamžite ho zabije.
Kliešť má zložitú životnú dráhu. Trikrát sa musí napiť krvi. Ako prvá čaká na dotyk darcu krvi malá larva. Dva dni pije krv, potom odpadne a mení sa na asi jeden milimeter drobnú nymfu. Tá opäť čaká na hostiteľa, vydrží takto čakať až dva roky. Napije sa, pije 2 – 3 dni, potom sa po odpadnutí mení na dospelého kliešťa, samčeka alebo samičku. Samička už číha na konci stebiel tráv a keď sa prisaje, pije 10 dní. Práve počas tohto prisatia musí dôjsť k oplodneniu samčekom.
Samček krv nepije, jeho úlohou je oplodniť samičku. Po oplodnení sa jeho cesta končí a umiera. Samičky kliešťa sú svojmu samčekovi verné. Keď ešte nie sú oplodnené, vylučujú špecifický feromón, vďaka ktorému ich samček nájde. Po oplodnení zasa vylučujú iný feromón, ktorým odháňajú iných samčekov.
Po oplodnení vylúči samička vajíčka (4- až 6-tisíc), z ktorých sa vyliahnu larvy, potom umiera. Novú populáciu založí len jedna samička a jeden samček, ostatné kliešte počas svojho vývinu zahynú.
Kliešť fajnšmeker
Kliešť si svojho darcu vyberá, nejde na každého. Keď na niekom pristane, neznamená to ešte, že sa aj pricicia. Až 26 percent ľudí nikdy nemalo kliešťa. Tí sú pred kliešťami prirodzene odolní. Desať percent populácie má minimálne 1 až 10 kliešťov ročne. Asi 2 percentá ľudí má 10 a viac kliešťov ročne.
Kliešť sa šplhá po oblečení. Závisí teda od odevu, ako dopadne naše stretnutie s kliešťom. Ak máme krátke nohavice, kliešť lezie ďalej a prisaje sa niekde v slabinách. Ak sa dostane až k hlave, vie zaliezť až do ucha.
Kliešť si miesto prisatia starostlivo vyberá. Keď ho nájde, znecitlivie ho slinami, aby vpich nebolel. Potom sa zavŕta a do rany ešte vstrekne antihistaminikum. K miestu prisatia sa doslova prilepí. Ideálne je preto vyberať ho jemnou pinzetou alebo malými háčikmi tak, že zatočíme vľavo alebo vpravo, a kliešť sa pustí.
Lymská borelióza a kliešťová encefalitída
Kliešť na človeka prenáša nebezpečné až smrteľné choroby, ako sú lymská borelióza a kliešťová encefalitída (zápal mozgových blán).
Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie, ktoré môže byť v kombinácii s inými chorobami aj smrteľné. V súčasnosti je rozšírená najmä na severozápadnom Slovensku a juhu stredného Slovenska. Od 90. rokov 20. storočia je toto ochorenia na vzostupe, pravdepodobne to súvisí s klimatickými zmenami, ale i s konzumáciou výrobkov z nepasterizovaného mlieka (vírus sa môže nachádzať v mlieku infikovaných oviec alebo kôz). Proti kliešťovej encefalitíde nemáme účinný liek, najlepšiu ochranu predstavuje očkovanie.
Nebezpečná lymská borelióza je bakteriálne ochorenie. Do tela sa prenesie prostredníctvom infikovaného kliešťa asi po 24 hodinách. Postihnutý človek má tak dostatočný čas na to, aby kliešťa našiel a vybral. Najdôležitejšie je teda kliešťa vybrať čo najskôr a miesto dobre vydezinfikovať, najlepšie prípravkami s jódom. V súčasnosti je odporúčaný štandardný postup pri liečbe lymskej boreliózy. Na základe odporúčania Ministerstva zdravotníctva SR je možné do troch dní od vybratia kliešťa podať jednu 200 mg tabletku antibiotika Doxycyklín. Tá zlikviduje prípadné kliešťom vpravené borélie ešte v koži v mieste napadnutia, a tak zabráni rozvinutiu ochorenia.
Po návrate z lesa alebo z prírody je dôležitá včasná prehliadka tela. Pozor by sme si mali dať aj na zvieratá, ktoré trávia dlhší čas vonku a môžu neželaných hostí priniesť priamo k hostiteľovi.
To, či bude kliešť zákerným upírom alebo ohľaduplným gavalierom, dosť závisí aj od nás – od toho, ako budeme vnímať kliešťove stratégie ochrany pred obranou napadnutého hostiteľa a prostredím, a aký postup zvolíme, keď sa s ním stretneme.
O prednášajúcom
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., je slovenský parazitológ pôsobiaci ako vedecký pracovník na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Pôsobil v Parazitologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Košiciach a v rokoch 2007 až 2016 bol aj jeho riaditeľom. Vo výskume sa primárne špecializuje na ekológiu a epidemiológiu kliešťov strednej Európy v podmienkach klimatickej zmeny. Vytvoril školu komplexného výskumu prírodných ohniskových nákaz prenášaných kliešťami na materskom pracovisku. So svojím tímom získal originálne poznatky o výskyte, ekológii, epidemiológii a epizootológii pôvodcov lymskej boreliózy, anaplazmózy, babeziózy a hepatozoonózy zvierat v strednej Európe. Rozvinul rozsiahlu popularizačnú a vzdelávaciu činnosť na ochranu pred kliešťami, projekt na prípravu stredoškolákov na biologické olympiády s postupom na najprestížnejšie domáce i svetové súťaže s početnými medailovými umiestneniami i so špeciálnymi oceneniami.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
(zh)
