Podľa autorov sú najdôležitejšie tri hlavné procesy, ktorými živočíchy menia zásadné faktory tvorby pôdnej organickej hmoty.
Dážďovka na kope hliny v rukách. Zdroj: iStockphoto
Životné stratégie celého radu pôdnych živočíchov môžu výrazne ovplyvniť tvorbu labilnej a stabilizovanej organickej hmoty v pôde. To môže mať potenciálne dôsledky na spôsoby, ako sa s pôdou zaobchádza ako s úložiskom uhlíka, so zásobárňou živín alebo zdrojom potravy. Taký je hlavný záver prehľadovej štúdie tímu vedcov z Biologického centra Akadémie vied ČR, Nemeckého centra pre integratívny výskum biodiverzity (iDiv), Lipskej univerzity a Senckenberskej spoločnosti pre výskum prírody.
Absencia informácií
Na základe prehľadu viac ako 180 vedeckých článkov autori v štúdii upozorňujú na hlavné spôsoby, ktorými môže pôdna fauna ovplyvňovať stabilitu pôdnej organickej hmoty, identifikujú medzery v doterajšom poznaní a navrhujú budúce smery výskumu. Štúdia bola nedávno publikovaná v časopise Nature Communications.
Význam pôdnych živočíchov pre pôdne biogeochemické cykly je dobre známy. Silne nedostačujúce znalosti však panujú o tom, ako pôdne živočíchy ovplyvňujú ukladanie uhlíka do pôd a tvorbu organickej hmoty, a to jednak labilnej (obvykle pretrvávajúca v pôde rádovo dní až niekoľkých rokov) a jednak minerálne viazanej (stabilizovaná po stáročia až tisícročia).
„Prekvapil nás nedostatok štúdií o tom, ako pôdna fauna mechanicky aj kvantitatívne ovplyvňuje labilnú a minerálne viazanú organickú hmotu. To určite bráni rozvoju účinnejších stratégií hospodárenia s pôdou, ktoré by sa zameriavali na uhlík,“ hovorí Gerrit Angst, hlavný autor štúdie z Biologického centra Akadémie vied ČR a iDiv.
Medzinárodný tím autorov, zložený z vedcov z Českej republiky, Nemecka a Francúzska, preto preštudoval odbornú literatúru a navrhol koncept, ako môžu pôdne živočíšne druhy meniť stabilitu pôdnej organickej hmoty.
Chvostoskoky sú jedným z pôdnych druhov, na ktoré sa štúdia zamerala. Foto: Frank Ashwood
Živočíchy sú aktívne
Podľa autorov sú najdôležitejšie tri hlavné procesy, ktorými pôdne živočíchy menia zásadné faktory tvorby labilnej a stabilizovanej pôdnej organickej hmoty – sú to transformácia, translokácia a požieranie mikroorganizmov. Pôdne živočíchy teda najmä rozkladajú rastlinné zvyšky a premieňajú ich chemicky a fyzikálne pred vyvrhnutím vo forme výkalov (transformácia), premiestňujú rastlinné zvyšky a organickú hmotu vertikálne a horizontálne v pôdnych profiloch (translokácia) a požierajú mikroorganizmy, čím menia zloženie a počet.
„Silne zdôrazňujeme, že procesy, ktoré sme identifikovali v našom prehľade, môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať dynamiku častíc a minerálne viazané organické hmoty v pôde. Akékoľvek kvantitatívne údaje, s výnimkou dážďoviek, ale prakticky chýbajú,“ vysvetľuje Angst.
Zistené medzery v súčasnom poznaní tak musí zaplniť budúci výskum. Podľa autorov by sa mal zamerať na koordinované a medziodborové štúdie na viacerých škálach a s viacerými pôdnymi druhmi a mal by kombinovať izotopové, mikrobiálne a molekulárne metódy.
„Jedine keď zahrnieme pôdnu faunu do našich koncepcií a modelov, budeme schopní efektívne hospodáriť s pôdou ako s úložiskom uhlíka, so zásobárňou živín a zdrojom potravy v rýchlo sa meniacom prostredí,“ uzatvára profesor Nico Eisenhauer, ďalší autor štúdie z iDiv a Lipskej univerzity.
Zdroj: Biologické centrum AV ČR
(JM)
