Netopiere sa vyvinuli približne pred 65 miliónmi rokov v Európe, odkiaľ sa cez Afriku rozšírili do celého sveta.
Vedci z českých inštitúcií pomohli prepísať rodokmeň netopierov. Zdroj: iStockphoto.com
Medzinárodný tím vedcov vrátane odborníkov z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe (UK v Prahe), Národného múzea a Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) prepísal evolučnú históriu netopierov.
Doteraz najrozsiahlejšia genetická a paleontologická štúdia o netopieroch, uverejnená v časopise Nature, odhalila, že jediné lietajúce cicavce sa vyvinuli pred 65 miliónmi rokov v Európe. Výsledky výskumu navyše pomáhajú vysvetliť ich výnimočnú dlhovekosť a vysokú odolnosť proti infekčným ochoreniam.
Pozrite si
Európska kolíska jediných lietajúcich cicavcov
Netopiere tvoria takmer pätinu všetkých druhov žijúcich cicavcov a sú nezastupiteľné pri udržiavaní zdravých ekosystémov, keďže opeľujú rastliny a spotrebovávajú obrovské množstvo škodlivého hmyzu. Vedecká komunita sa desaťročia domnievala, že netopiere pôvodne vznikli v Ázii, Afrike alebo Severnej Amerike. Prevratná štúdia medzinárodného konzorcia Bat1K však tieto predpoklady vyvracia.
Na výskume mali významný podiel aj českí vedci. Marek Uvizl a Petr Benda pôsobia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej a zároveň v Národnom múzeu v Prahe. Tím autorov doplnil aj Peter Vallo z Ústavu biológie stavovcov AV ČR v Brne. Spolu s ďalšími odborníkmi zo 64 krajín analyzovali doteraz najväčší súbor 103 genómov (kompletných genetických kódov jednotlivých druhov) zastupujúcich všetkých 21 známych súčasných čeľadí netopierov a prepojili ich so 44 fosílnymi nálezmi z celého sveta.
Výsledky ukázali, že netopiere sa vyvinuli približne pred 65 miliónmi rokov v Európe, odkiaľ sa cez Afriku rozšírili do celého sveta.
Vzorky na sekvenovanie zaobstarali Petr Benda a Peter Vallo. „Drobný netopier Cistugo seabrae (český názov žlázokřídlec Seabrův), ktorého sme pre projekt Bat1K doviezli z Namíbie, náleží do endemickej juhoafrickej čeľade Cistugidae, ktorá zahŕňa len dva vzácne sa vyskytujúce druhy,“ uviedol Petr Benda z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej a z Národného múzea.
Pozrite si
Let a biologický sonar od samého počiatku
Výskumnému tímu sa po prvýkrát v histórii podarilo rekonštruovať genetický kód spoločného predka všetkých dnešných netopierov. Vedci zistili, že schopnosť aktívneho letu aj echolokácie – teda orientácie v priestore pomocou ultrazvukových ozvien – sa pri netopieroch vyvinula takmer súčasne na samom počiatku ich evolúcie. Táto kombinácia vlastností zabezpečila netopierom obrovský evolučný úspech.
Ukončenie 1. fázy projektu Bat1K. Zahŕňa 103 genómov na úrovni chromozómov a ich anotácie, pričom z každej z 21 uznávaných čeľadí netopierov je zastúpený aspoň jeden druh. Zdroj: https://doi.org/10.1038/s41586-026-11007-3
„Je skvelé, že sa vďaka úsiliu toľkých ľudí podarilo prepojiť moderné metódy sekvenovania DNA a štúdie fosílnych nálezov a rozpliesť zložitú evolučnú históriu netopierov a ich unikátnych vlastností,“ opisuje význam štúdie spoluautor Marek Uvizl z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej, z Národného múzea a University College Dublin.
Kľúč k zdraviu a dlhovekosti ľudí
Okrem schopnosti lietať vynikajú netopiere nezvyčajnou odolnosťou proti ťažkým vírusovým infekciám a napriek veľmi malej hmotnosti sa dožívajú mimoriadne vysokého veku. Novo vytvorená genetická mapa vedcom po prvýkrát poskytuje presný návod, ako vyhľadať konkrétne úseky DNA zodpovedné za tieto jedinečné vlastnosti. Výsledky výskumu môžu v budúcnosti zásadne pomôcť v oblasti humánnej medicíny, najmä pri štúdiu mechanizmov starnutia a v boji proti infekčným chorobám.
Morales et al. Reference genomes and fossils revise bat family phylogeny and biogeography. Nature (2026). (TBD)
Zdroj: TS AV ČR
(zh)
