K mesiacu Jupitera by sonda Europa Clipper mala doraziť už v roku 2030.
Sonda Europa Clipper pri Jupiteri. Zdroj: NASA JPL
Nájdeme mimozemský život do roku 2030? Podľa novej štúdie to technologicky bude viac ako možné. Laboratórny experiment ukázal, že nástroje na kozmickej lodi smerujúcej do jedného z najsľubnejších kútov vesmíru, kde by sme mohli nájsť život, sú dostatočne citlivé na to, aby odhalili jednu živú bunku v jedinom ľadovom zrnku.
Život na mesiaci
Keď premýšľame o tom, kde by sme mohli objaviť život mimo Zeme, napadne nám väčšinou Mars alebo nejaká vzdialená exoplanéta. Miestami s najväčším potenciálom však sú ľadové mesiace obrích plynných planét v našej slnečnej sústave. Predpokladá sa, že Saturnov mesiac Enceladus a Jupiterov mesiac Európa obsahujú pod svojimi ľadovými obalmi oceány s podmienkami a kľúčovými molekulami, ktoré sú nevyhnutné na existenciu života.
Aby odborníci získali lepšiu predstavu o tom, aké podmienky panujú na mesiacoch, NASA plánuje odštartovať mesačnú misiu v októbri tohto roka. K Európe, ktorú bude obiehať a analyzovať, by mala sonda Europa Clipper doraziť v roku 2030. Plánuje sa dostať do vzdialenosti 25 kilometrov nad jej povrch, aby mohla podrobne zmapovať zloženie a geológiu vrátane vnútorného oceánu.
Jeden konkrétny prístroj, analyzátor SUrface Dust Analyzer (SUDA) by mal zbierať a analyzovať zrnká ľadu a prachu. Technológia je extrémne citlivá a pravdepodobne by mohla odhaliť známky mimozemského života.
Analyzátor SUrface Dust Analyzer. Zdroj: NASA/CU Boulder/Glenn Asakawa
Odskúšané na Zemi
Aby si vedci boli funkčnosťou istí a zistili, či dokáže odhaliť mikróby uzavreté v ľadových zrnách, tím vedený vedcami z Washingtonskej univerzity a Freie Universität v Berlíne spravil experiment. Na štúdium si odborníci vybrali typ baktérie s názvom Sphingopyxis alaskensis. Baktéria žije v chladnom prostredí na Aljaške a môže prežiť s veľmi malým množstvom živín. Preto by sa pravdepodobne mohla nachádzať aj inde vo vesmíre. Výskumníci tvrdia, že baktéria má tú správnu veľkosť, aby ju sondy našli v jedinom zrnku ľadu.
Na simuláciu toho, čo kozmická loď zažije pri zbere údajov z Európy, výskumníci vyslali tenký lúč vody do vákua a potom použili laser na rozbitie kvapiek. Vákuum viedlo k rozpadu vodného prúdu na kvapôčky, ktoré zamrzli ako ľadové zrnká. Tie potom študovali pomocou hmotnostného spektrometra a zisťovali zloženie.
„Ukázali sme, že aj nepatrný zlomok bunkového materiálu by sa dal identifikovať pomocou hmotnostného spektrometra na palube kozmickej lode,“ povedal jeden z autorov štúdie.
Prístroje sondy Europa Clipper nevedia identifikovať DNA, no SUDA dokáže detegovať mastné kyseliny a lipidy, ktoré tvoria biologické bunkové membrány. Baktérie, ako sú tieto, sú uzavreté práve v lipidovej membráne.
Vedci mienia popri Európe preskúmať aj Saturnov mesiac Enceladus. Podľa najnovších informácií sa na ňom vyskytuje fosfor – najvzácnejší zo šiestich chemických prvkov, od ktorých závisí život. Okrem neho sa v mesačnom oceáne nachádzajú aj ďalšie kľúčové stavebné kamene života vrátane uhlíka, vodíka, dusíka, síry a kyslíka. Prítomnosť mikrobiálneho života by znamenala ohromný prevrat vo vede a definitívne potvrdenie toho, že vo vesmíre nie sme sami.
Zdroj: New Atlas, Space1, Space2
(JM)
