Nórski vedci v rozsiahlej metaanalýze zistili, že každý ďalší rok štúdia znižuje riziko úmrtia o takmer dve percentá.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Zdravá výživa, pravidelné lekárske prehliadky, cvičenie a dostatok spánku sú faktory, ktoré pôsobia na naše zdravie a kvalitu života. Z doterajších výskumov vyplýva aj to, že ľudia s vyšším vzdelaním sú zdravší. Zriedkavejšie trpia nadváhou, vysokým krvným tlakom a tiež menej fajčia.
Vzdelanie má teda pozitívny dosah na dĺžku života bez ohľadu na vek, pohlavie, lokalitu, sociálne a demografické prostredie, čo potvrdzujú i výskumy. Je dôležité pre život jednotlivca aj pre celú spoločnosť.
Vzdelanie otvára dvere
Vyššie vzdelanie nám ponúka viac možností, akým smerom sa môžeme v živote uberať. Je pravda, že spoločnosť pozná mnoho známych osobností, ktoré sa uplatnili i bez dosiahnutia formálneho vzdelania, vo všeobecnosti však platí, že vzdelanie otvára dvere do sveta.
Vzdelávanie poskytuje ľuďom nástroje, ktoré potrebujú na to, aby mohli viesť plnohodnotný život, osobnostne rásť a prispievať k rozvoju svojich komunít. Okrem toho zvyšuje pravdepodobnosť, že človek bude mať prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, nájde si zamestnanie, za ktoré dostane adekvátnu mzdu, ktorá ho uživí, a bude žiť v bezpečnom a zdravom prostredí.
Každý ďalší rok štúdia predlžuje život
Vplyvu vzdelania na zdravie a dĺžku života sa venovali už viaceré výskumy. Zistili, že tí, ktorí dosiahnu vyššie vzdelanie, žijú vo všeobecnosti dlhšie. Doteraz však nebolo známe o koľko.
V najnovšej a najväčšej metaanalýze svojho druhu, ktorá bola uverejnená v časopise The Lancet Public Health, vedci Mirza Balajová a Terje Andreas Eikemo z Nórskej univerzity vedy a technológie (NTNU) uvádzajú, že s každým ďalším rokom štúdia klesá riziko úmrtia o takmer dve percentá.
Podľa odborníkov tí, ktorí absolvovali šesť rokov základnej školy, mali v priemere o 13 percent nižšie riziko úmrtia. Po absolvovaní strednej školy sa riziko úmrtia znížilo o takmer 25 percent a 18 rokov štúdia zmenšilo riziko až o 34 percent.
Mirza Balajová z Katedry sociológie politických vied NTNU a spoluautorka štúdie na margo vzdelania a dĺžky života hovorí: „Vyššie vzdelanie je cestou k lepšiemu zamestnaniu a vyššiemu príjmu, ku kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti, ktorá umožňuje človeku ľahšie sa starať o svoje zdravie. Ľudia s vyšším vzdelaním si zvyknú vytvoriť viac sociálnych a psychologických väzieb, ktoré majú pozitívny dosah na ich zdravie aj dĺžku života.“
Porovnanie s inými faktormi
Výskumníci porovnali efekt vzdelania s inými faktormi, ako sú zdravá strava, fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu, a zistili, že ich efekt na zdravie je porovnateľný.
Napríklad prínos 18 rokov štúdia možno podľa výskumníkov prirovnať k účinku, aký má konzumácia zeleniny verzus žiadna konzumácia zeleniny. Nechodenie do školy je podľa vedcov rovnako škodlivé, ako keby sme vypili päť a viac alkoholických nápojov alebo vyfajčili desať cigariet denne v období 10 rokov.
„Vzdelanie je dôležité samo o sebe, nielen pre svoje zdravotné benefity. Avšak fakt, že dokážeme určiť mieru tohto pozitívneho účinku, je výrazným posunom,“ uviedol Terje Andreas Eikemo, spoluautor štúdie a vedúci centra Centre for Global Health Inequalities Research (CHAIN) na NTNU, ktoré uskutočňuje výskum v oblasti zdravia s cieľom prispieť k väčšej rovnosti v oblasti zdravia pre komunity na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni.
Prerušiť kruh chudoby
Výskumníci nezistili žiadne významné rozdiely týkajúce sa vplyvu vzdelávania na dĺžku života v rámci jednotlivých krajín. Pozitívny efekt, aký má vzdelanie na dĺžku života, je v podstate rovnaký bez ohľadu na to, či ide o chudobnejšiu alebo bohatšiu krajinu.
Podľa Balajovej je potrebné investovať do vzdelania a zvýšiť jeho úroveň aj dĺžku na celom svete, a skoncovať tak s pretrvávajúcimi nerovnosťami, ktoré ľuďom v chudobnejších krajinách skracujú život.
„Odstránenie rozdielov vo vzdelaní znamená odstránenie rozdielov v úmrtnosti. S pomocou medzinárodného nasadenia musíme prerušiť kruh chudoby a úmrtnosti, ktorému sa dá predísť,“ uviedla Claire Hensonová, spoluautorka a výskumná pracovníčka Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia (IHME) na Lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity. „Na odstránenie rozdielov týkajúcich sa dĺžky života je dôležité investovať do oblastí, ktoré ľuďom umožňujú získať vzdelanie. Toto môže mať pozitívny vplyv na zdravie obyvateľstva vo všetkých krajinách.“
Podľa vedcov je dôležité sústrediť sa na regióny sveta, kde je dostupnosť vzdelania nízka a kde je zároveň aj limitovaný výskum týkajúci sa dosahu vzdelania na zdravie.
Doteraz najkomplexnejšia štúdia
Žiadna iná štúdia doteraz nedokázala určiť, do akej miery vplýva rok štúdia na úmrtnosť v globálnom meradle, uviedol profesor Eikemo z NTNU.
Štúdia zahŕňa údaje z 59 krajín a viac ako 10 000 dát zozbieraných z vyše 600 publikovaných článkov. Väčšina výskumných prác sumarizovaných v rámci tejto štúdie pochádzala z vysokopríjmových oblastí, čo poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu v krajinách s nízkymi a so strednými príjmami. Ide najmä o krajiny subsaharskej a severnej Afriky, z ktorých je k dispozícii len málo údajov.
Na tri roky prebiehajúcom výskume sa podieľalo 30 ľudí. „Veríme, že ide o vedecký svetový rekord. Je to pravdepodobne najkomplexnejšia metaanalýza, aká bola kedy publikovaná.“ Obaja vedci veria, že zistenia, ktoré prinášajú vo svojej štúdii, budú podnetom na zmeny vzdelávacích politík jednotlivých krajín.
Zdroj: Norwegian SciTech News, Tulane University
(zh)
