Prečítajte si o objímaní päť vedeckých faktov, ktoré vás možno prekvapia.
Rodina v objatí. Zdroj: iStockphoto.com
Medzinárodný deň objatia každoročne oslavujeme 21. januára. Tento špeciálny deň má ľudí povzbudiť, aby svojmu okoliu venovali vrúcne objatie, ktoré prináša teplo, radosť, upokojenie, pocit pohody a ľudského spojenia. Aj keď je jedným z najprirodzenejších gest, v dnešnej dobe sa fyzický kontakt vytráca čoraz viac. Nahradili ho digitálne smajlíky, gify a rôzne iné emoji. Objímanie má podľa vedcov nielen sociálny, ale aj terapeutický účinok.
Ako vznikol?
Medzinárodný deň objatia vyhlásil v roku 1986 Kevin Zaborney. Jeho priateľka bola vnučkou majiteľov Chasovho kalendára udalostí, každoročnej publikácie, obsahujúcej špeciálne udalosti, sviatky, federálne a štátne slávnosti, historické výročia a nezvyčajnejšie oslavné tradície.
Zaborney si vybral 21. január, pretože to bolo obdobie po sviatkoch, zimnej dovolenkovej sezóne a do februárového Valentína ostávalo ešte veľa času. Všimol si totižto, že ľudia majú tendenciu mať v tomto období horšiu náladu. Dúfal, že to dňom dedikovaným objatiu zmení.
Objímajúci sa pár. Zdroj: iStockphoto.com
Ako dlho trvá priemerné objatie?
Podľa štúdie, vedenej Emesou Nagyovou z University of Dundee, trvá priemerné objatie 3,17 sekundy. Vedkyňa analyzovala 188 spontánnych objatí medzi športovcami a ich trénermi, súpermi a priaznivcami počas letných olympijských hier v roku 2008. Výsledky? Objatie nebolo ovplyvnené pohlavím objímajúceho sa páru ani národnosťou.
Ľudia sa objímajú od nepamäti
Nikto presne nevie, kedy došlo k prvému objatiu medzi dvoma ľudskými bytosťami, ale vieme, že objatia sú súčasťou nášho správania prinajmenšom niekoľko tisíc rokov. V roku 2007 objavil tím archeológov pár kostí, pomenovaných milenci z Valdara (z anglického Lovers of Valdaro), v neolitickej hrobke neďaleko Mantovy v Taliansku.
Dve postavy, ktoré boli pochované, sa držia v pevnom objatí. Archeológovia stanovili ich vek na približne 6000 rokov. S istotou teda môžeme povedať, že ľudia sa objímali už v neolite. A hoci historici nedokázali presne určiť, ako zomreli, mnohí si vytvorili spojenie s prehistorickým Rómeom a jeho milou Júliou.
Kosti milencov v objatí z Talianska. Zdroj: Wikipedia
Objímame sa smerom doprava
Keď sa objímame, prirodzene ovinieme ruky okolo inej osoby a ani sa nezamyslíme, ako v tomto zovretí skončíme. Najčastejšie vedieme objatie smerom hore jednou rukou. Nemecká štúdia analyzovala, či sa ľudia zvyčajne objímajú ľavou alebo pravou rukou. Sledovali objímajúce sa páry v príletových alebo odletových halách na medzinárodných letiskách. Rovnako analyzovali videá, na ktorých si ľudia zaviazali oči a nechali sa objímať okoloidúcimi na ulici.
Zistili, že celkovo sa väčšina ľudí objímala smerom doprava. V emocionálne neutrálnej situácii, v ktorej cudzinci objímali osobu so zaviazanými očami, sa týmto spôsobom objímalo 92 percent osôb. V emotívnejších situáciách, teda keď sa ľudia na letisku objímali so svojimi priateľmi alebo partnermi, sa priemer znížil na 81 percent. Odborníci sa domnievajú, že objímanie smerom doľava je spôsobené väčším zapojením pravej hemisféry mozgu do emočných procesov, keďže ľavá hemisféra mozgu ovláda pravú polovicu tela a naopak.
Skupina ľudí formujúcich reťaz. Zdroj: iStockphoto.com
Znižuje stres
Rozprávanie na verejnosti a vystupovanie pred ľuďmi je stresujúca situácia takmer pre každého. Objatie pred vystúpením na pódiu môže podľa vedcov negatívne emócie eliminovať alebo znížiť.
Štúdia z Univerzity v Severnej Karolíne skúmala, ako pôsobí objímanie na naše telo a či pomáha upokojiť človeka pred stresovou udalosťou. Vedci testovali dve skupiny párov. V jednej skupine sa mal pár 10 minút držať za ruky a pozerať romantický film, po ktorom nasledovalo 20-sekundové objatie. V druhej skupine partneri len ticho oddychovali, nedotýkali sa. Potom sa jeden z nich musel vystaviť stresujúcej udalosti, čiže verejného vystúpenia. Počas prednášania pred publikom mu merali krvný tlak a srdcovú frekvenciu.
Výsledky? Ľudia, ktorí sa pred výstupom so svojím partnerom objímali, mali nižší tlak a srdcový tep ako tí, ktorí sa nedotkli svojich partnerov vôbec. Objímanie teda vedie k nižšej reaktivite na stresové udalosti a môže byť prospešné pre kardiovaskulárne zdravie.
Aj zvieratá sa objímajú
Aj keď sa ľudia v porovnaní s väčšinou zvierat objímajú častejšie, určite nie sme jediným druhom, ktorý používa objatie ako sociálnu komunikáciu emocionálneho významu. Výskumníci z Floridskej medzinárodnej univerzity skúmali objímanie pavučiaka stredoamerického, vysoko sociálneho druhu opíc, ktorý žije v lesoch Kolumbie a Panamy.
Zistili, že na rozdiel od ľudí mala opica nie jeden, ale dva odlišné typy objatí. Jedno pripomínalo typické objatie ľudí. Opice si pri ňom preplietli ruky okolo seba a položili hlavy na plece druhej opice. Na druhý typ objatia vôbec nepotrebovali ruky. V podstate sa objímali tvárami tak, že sa o seba obtierali lícami. Dokonca aj pavučiaky mali preferovanú stranu objatia. Na rozdiel od nás uprednostňovalo až 80 percent z nich ľavú stranu.
Zdroj: PsychologyToday, Indie88, NationalToday, Wikipedia
