Červená stužka nám každoročne pripomína globálny zdravotný problém v súvislosti s HIV a AIDS. Tento rok ho WHO venovala zasiahnutým komunitám.
Umelec Keith Haring bol jedným z infikovaných vírusom HIV. Komplikáciám spojeným s AIDS podľahol 16. februára 1990 vo veku 31 rokov. Od roku 1991 je červená stužka symbolom HIV a AIDS. Zdroj: Wikimedia Commons
Každý rok 1. decembra si pripomíname Svetový deň boja proti AIDS. Tento deň je vyjadrením solidarity s ľuďmi trpiacimi infekciou HIV alebo ochorením AIDS, ktorých na svete podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo ku koncu roka 2022 okolo 39 miliónov. Podľa WHO predstavuje Svetový deň boja proti AIDS príležitosť zamyslieť sa nad pokrokmi, ktoré sa podarilo dosiahnuť, ale aj nad zostávajúcimi výzvami s cieľom vyhubiť AIDS do roku 2030.
Postrach osemdesiatych rokov 20. storočia
Dnes už o tejto chorobe, ktorá napáda imunitný systém, vieme oveľa viac než v časoch, keď sa vírus začal rapídnou rýchlosťou šíriť. Prvý oficiálne opísaný prípad ochorenia pochádza z roku 1981. Vtedy americké Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uverejnilo vo svojom týždňovom spravodajstve článok o prípadoch vzácneho zápalu pľúc u piatich homosexuálne orientovaných mužov, ktorí boli inak zdraví.
V článku sa píše, že okrem zápalu pľúc mali všetci aj ďalšie pridružené infekcie. Podľa lekárov bol tento stav dôsledkom nefungujúceho imunitného systému. Ku koncu roka 1981 bolo v Amerike zaznamenaných 337 prípadov ľudí so závažnou imunitnou nedostatočnosťou.
Bol to začiatok epidémie, ktorá si do dnešných dní vyžiadala zhruba 40,4 milióna životov. Ochoreniu AIDS podľahli mnohé známe osobnosti, medzi nimi streetartový umelec Keith Haring, fotograf Robert Mapplethorpe, baletný génius Rudolf Nurejev, hollywoodsky herec Rock Hudson či spevák skupiny Queen Freddie Mercury.
Červená stužka vznikla v New Yorku
Symbol červenej stužky vytvorili newyorskí umelci v roku 1991 s cieľom upriamiť pozornosť na vírus HIV, spôsobujúci ochorenie AIDS. Stužky spočiatku distribuovali na miestach, kde sa schádzala newyorská umelecká scéna. Pôvodne ich sprevádzal vysvetľujúci text, od ktorého sa upustilo, keď sa stužka dostala do povedomia ako symbol HIV a AIDS. Červenú stužku na svete zviditeľnili aj fanúšikovia Freddieho Mercuryho počas spomienkového koncertu vo Wembley v novembri 1991. Pri vstupe sa rozdalo stotisíc červených stužiek.
Výsek plagátu vytvoreného pri príležitosti Svetového dňa boja proti AIDS v roku 1994 spoločnosťou Ideology pre National AIDS Trust. Zdroj: Victoria and Albert Museum
Boj s chorobou aj ignoranciou
V osemdesiatych aj deväťdesiatych rokoch sa ochorenie spájalo s mnohými stigmami. Jednou z nich bolo, že sa týka len homosexuálov. Rozmáhajúcu sa epidémiu sprevádzala nevedomosť, strach a predsudky. Jednou z prvých osobností, ktorá využila svoj hlas v prospech osvety a demystifikácie ochorenia, bola hollywoodska legenda Elizabeth Taylorová. V roku 1991 založila The Elizabeth Taylor AIDS Foundation.
Jej neoblomné presvedčenie a vášeň priniesli stovky miliónov dolárov na výskum AIDS a zmenili pohľad celej jednej generácie na toto ochorenie. Svojím angažovaným postojom a prístupom zachránila mnohé životy alebo aspoň zlepšila kvalitu života chorých. Elizabeth Taylorová bola presvedčená o tom, že by ľudia nemali pred chorými zatvárať oči:
Stačí, že ľudia umierajú na AIDS, nikto by však nemal zomierať na ignoranciu.
Milióny ľudí stále nemajú prístup k liečbe
Hoci sa situácia aj vďaka osvete a celosvetovým kampaniam zlepšila, stále na svete podľa údajov WHO žije 9,2 milióna ľudí s HIV, ktorí nemajú prístup k život zachraňujúcim liekom a liečbe. Denne zomrie 1 700 ľudí na následky súvisiace s HIV a 3 500 ľudí sa infikuje vírusom, mnohí z nich pri tom o svojom stave nevedia a nemajú ani prístup k liečbe. Ešte stále pretrváva diskriminácia a stigmatizovanie chorých.
Čo je HIV a AIDS?
HIV (human immunodeficiency virus) – vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Vyskytuje sa v 2 typoch. HIV-1 a HIV-2 sa líšia zložením povrchových štruktúr, geografickým výskytom, patogenitou, klinickým obrazom a niektorými epidemiologickými charakteristikami. HIV-1 sa delí na celý rad subtypov. Je veľmi plastický, ľahko mutuje, najmä v zložení povrchových glykoproteínov. Táto vlastnosť je jednou z príčin komplikujúcich vývoj účinnej vakcíny.
AIDS (acquired immunodeficiency syndrome) – syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. Je to skratka názvu ochorenia, ktoré za určitých okolností spôsobuje vírus HIV. Ak počet buniek napadnutých vírusom HIV klesne na určitú úroveň, nastane strata obranyschopnosti ľudského organizmu. Človek nakazený týmto vírusom sa tak stáva vnímavý k celému radu infekčných a nádorových ochorení. AIDS sa prejavuje celým radom rôznych ochorení v závislosti od stavu imunitného systému jedinca.
Význam komunít v boji s HIV
Svetová zdravotnícka organizácia sa spojila s partnermi, aby si aj v roku 2023 pripomenula Svetový deň boja proti AIDS. Tohtoročnou témou je „Nechajte komunity viesť!“ (Let communities lead!) s cieľom upriamiť pozornosť na kľúčový vplyv komunít na formovanie stratégie v boji s HIV, ako aj na globálne zdravie vo všeobecnosti.
WHO tak vzdáva hold odolnosti, obetavosti a inovátorom z radov komunít a organizácií, ktoré s ochorením prichádzajú do kontaktu na dennej báze a sú tak v prvej línii. Ľudia so skúsenosťou s HIV zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti stigmatizácii a diskriminácii až po osvetu v rámci komunít.
Medzi najviac zasiahnuté skupiny patria v južnej Afrike napríklad mladé ženy, kým v mnohých iných krajinách sú to najmä znevýhodnené alebo prenasledované skupiny homosexuálov, drogovo závislých, osôb poskytujúcich sexuálne služby či väzňov. Podľa WHO by mali mať všetci bez rozdielu prístup k prevencii, poradenstvu, testovaniu a lekárskej starostlivosti.
Cieľ pre rok 2025
Ani v roku 2023 svet nedosiahol stanovenú métu 95-95-95, podľa ktorej by do roku 2025:
- 95 percent ľudí s HIV malo poznať svoj HIV status,
- 95 percent ľudí s HIV malo dostávať účinnú liečbu,
- 95 percent ľudí s HIV malo dosiahnuť vírusovú supresiu (stav, keď je vírusová nálož v tele vplyvom liečby veľmi nízka).
„Dnes a každý deň vyzývame ku globálnej solidarite s komunitami,“ uviedla Dr. Meg Dohertyová, riaditeľka globálnych programov WHO pre HIV, hepatitídu a pohlavne prenosné choroby. Podľa WHO je kľúčom k úspešnému boju s AIDS práve aktívne zapojenie komunít tvorených ľuďmi žijúcimi s HIV alebo ohrozenými týmto ochorením. Ďalej dodala:
Vedúca úloha príslušných komunít má zásadný význam pre napredovanie v riešení HIV, a to aj napriek právnym, ekonomickým a sociálnym prekážkam, ktorým čelia.
Tieto komunity by mali prevziať vedúcu úlohu v tvorbe stratégií a dôležitých rozhodnutí smerujúcich k ďalšiemu pokroku. WHO zdôrazňuje význam a potrebu začlenenia týchto komunít do procesov, ktoré priamo ovplyvňujú ich život.
Testovanie a poradne na Slovensku
Poradne prevencie HIV/AIDS na území Slovenskej republiky sa nachádzajú v Bratislave, Banskej Bystrici, Dolnom Kubíne, Martine, Košiciach, Trnave, Žiari nad Hronom, Liptovskom Mikuláši, Nitre, Trenčíne, Nových Zámkoch a Prešove.
Poskytujú pred- a potestové poradenstvo a konzultácie (osobne, telefonicky, e-mailom), v Bratislave aj v slovenskom, anglickom a ruskom jazyku. Na mieste vykonávajú odbery a ponúkajú aj možnosť anonymného bezplatného testovania. Aby sa dalo testovať pod menom, je potrebné priniesť kartičku poistenca, objednanie nie je nutné. V prípade infekcie HIV je najvhodnejšie prísť na vyšetrenie krvi asi po troch mesiacoch od rizikovej situácie. Výsledky sú dostupné do 7 až 14 dní.
Zdroj: WHO (1, 2), The Elizabeth Taylor AIDS Foundation, HIV.gov, RUVZ TV, Bundeszentrale für gesundheitliche Aufklärung, Victoria and Albert Museum
(zh)
