Socha z druhého storočia nášho letopočtu poukazuje na aktívne spojenie medzi Egyptom a Indiou počas Rímskej ríše.
Socha Budhu. Zdroj: Egyptské ministerstvo turizmu a starožitností
Archeológovia pracujúci v staroegyptskom prístave Berenike na pobreží Červeného mora odkryli sochu Budhu z rímskej éry. Misia vedená americkými a poľskými výskumníkmi našla 71-centimetrovú kamennú sošku Budhu v hlavnom chráme zasvätenom bohyni Isis. Vedci ju datujú do druhého storočia tohto letopočtu. Podľa nich poskytuje nový dôkaz interakcie medzi starovekými civilizáciami Indie a Egypta.
Koho zobrazuje?
Socha Budhu zobrazuje Siddhárthu Gautamu, ktorý žil v južnej Ázii asi pred 2550 rokmi. Narodil sa s modrou krvou ako princ, no neskôr sa zriekol svojho svetského bohatstva a hľadal osvietenie a napokon sa stal Budhom. Ďalších 45 rokov učil a odovzdával svoje poznanie o budhizme ďalej.
Vedci sa domnievajú, že socha bola vyrobená v Alexandrii alebo priamo v Berenike. Svätožiara alebo nimbus okolo hlavy Budhu predstavuje jeho mimoriadnu povahu. Nimbus je nezvyčajný, pretože má kruhové pozadie a lúče, ktoré naznačujú jeho žiarivú myseľ. Soche chýba časť pravej strany a pravá noha. Budha stojí a v ľavej ruke drží časti svojho rúcha.
Historik William Dalrymple uviedol, že socha bola vytesaná z najkvalitnejšieho stredomorského mramoru v indickom-gandhárskom štýle, sčasti v rímsko-egyptskom štýle. Ďalší artefakt z vykopávok obsahuje nápis v sanskrite, ktorý bol datovaný do polovice tretieho storočia nášho letopočtu, presnejšie počas vlády Marca Julia Philippa.
Podľa archeológa Mariusza Gwiazda z Varšavskej univerzity, vedúceho poľského tímu pracujúceho na projekte, bol kameň, z ktorého je socha vyrobená, vyťažený z oblasti blízko Istanbulu, zatiaľ čo samotná socha mohla byť vytesaná v Berenike a do chrámu zasväteného Isis ju doviezli indickí obchodníci.
Socha Budhu v Hongkongu. Zdroj: iStockphoto.com
Aktívny obchod medzi Indiou a Egyptom
Socha pochádza z čias, keď Rímska ríša ovládala Egypt. Medzi Egyptom a Indiou v tom období prebiehal značný obchod, lode z Indie privážali do Egypta okrem iných produktov aj slonovinu, korenie, polodrahokamy a textil. Prístav Berenike bol hlavným obchodným uzlom medzi mnohými prístavmi roztrúsenými pozdĺž egyptského pobrežia Červeného mora.
Mesto zostalo hlavným obchodným centrom pre rímsky svet, Egypt, subsaharskú Afriku, Arabský polostrov, Indiu a ďalšie až do šiesteho storočia, keď bolo opustené.
„Nápis v sanskritskom jazyku a súvisiace nálezy ukazujú, že tu bola usadená indická obchodná komunita, nielen prechádzajúci obchodníci,“ vysvetľuje Richard Salomon, emeritný profesor na Washingtonskej univerzite v Seattli. Nápis nepochádza z rovnakého obdobia ako socha Budhu, ktorá je pravdepodobne oveľa staršia, keďže iné nápisy v tom istom chráme boli v gréčtine a pochádzali zo začiatku prvého storočia.
Vedci diskutujú, do akej miery sa indické a egyptské, grécke a rímske myslenie mohli navzájom ovplyvňovať. Georgios Halkias, profesor budhistických štúdií na univerzite v Hongkongu, vychádzajúc z podobností medzi budhistickým a pyrrhonickým myslením (staroveký skepticizmus) – pomenovaným po gréckom filozofovi Pyrrhovi– si myslí, že pyrrhonizmus by sa mohol považovať za budhistickú tradíciu.
Archeológovia, ktorí pracujú na svojom projekte už od roku 1994, našli aj dve mince z druhého storočia zo stredoindického kráľovstva Satavahana. Berenike je miesto s vynikajúcou ochranou pre hypersuché podnebie. Vedci poznamenali, že pravdepodobne odkryli len asi 2 percentá starovekého mesta.
Zdroj: LiveScience, ArabNews, Buddhistdoor
(JM)
