Existuje až 180 publikácií so 700 záznamami o abnormálnom alebo nezvyčajnom správaní zvierat pred 160 zemetraseniami.
Vtáky chaoticky lietali nad zasneženými budovami a psy hlasno zavýjali ešte predtým, ako v skorých ranných hodinách 6. februára zasiahlo juhovýchod Turecka a časti Sýrie zemetrasenie s magnitúdou 7,8. Oblasť Turecka je náchylná na zemetrasenia, pretože leží na priesečníku troch tektonických platní tvoriacich zemskú kôru: anatolskej, arabskej a africkej platne.
Čudné správanie zvierat
Používatelia sociálnych sietí tvrdili, že zvieratá sa tesne pred masívnym zemetrasením správali zvláštne. Teórie o tom, že živočíchy dokážu vycítiť zmeny ešte pred samotnými otrasmi, siahajú až do starovekého Grécka. V roku 373 pred naším letopočtom sa tradovalo, že potkany, lasice, hady a stonožky migrovali zo svojich domovov niekoľko dní predtým, ako celú oblasť zasiahlo silné zemetrasenie.
Existujú dokonca záznamy o nezvyčajnom správaní rýb a vtákov, po internete dokonca kolujú videá mačiek a psov, ktoré robia divné veci a upozorňujú majiteľov na blížiace sa nebezpečenstvo.
Uvedené informácie a príbehy vzbudili, samozrejme, aj záujem vedcov. Pomocou najnovších technológií sledovali zvieratá, o ktorých sa domnievame, že cítia seizmickú aktivitu.
Evidencie o predikcii zemetrasení
Podobne, ako dokážu seizmologické prístroje zachytiť otrasy, ktoré sú pre naše zmysly nedetekovateľné, vedia niektoré zvieratá vnímať drobné prvotné otrasy prechádzajúce Zemou niekoľko sekúnd alebo minút predtým, ako dôjde k ich zosilneniu. Niektorí vedci tvrdia, že ich dokonca môžu vycítiť pred ich začiatkom.
Martin Wikelski z Inštitútu Maxa Plancka v Nemecku sledoval pomocou elektronických senzorov zmenu správania kráv, oviec a psov na severe Talianska niekoľko mesiacov predtým a počas toho, ako túto oblasť zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,6.
Hospodárske zvieratá a psy sa podľa údajov Wikelskiho tímu začali správať inak ako zvyčajne približne 20 hodín pred zemetrasením. Boli o 50 percent aktívnejšie v porovnaní s predchádzajúcimi dňami. Sériou výpočtov pomocou zozbieraných dát dokázali vedci správne predpovedať zemetrasenie s magnitúdou nad 4,0. Rovnakou metódou predpovedali sedem z ôsmich silných zemetrasení.
Zvieratá vedia podľa Wikelskiho rozpoznať blížiace sa zemetrasenie až 20 kilometrov od epicentra. Vedec si myslí, že ich schopnosť vycítiť nebezpečenstvo môže súvisieť aj s ich schopnosťou vzájomnej komunikácie.
Ako to dokážu?
Podľa amerického geológa Josepha L. Kirschvinka dokážu mnohé zvieratá vycítiť takzvanú P vlnu (primárnu). Sú to prvé otrasy, ktoré sa šíria rýchlosťou niekoľko kilometrov za sekundu, čiže ešte predtým, ako udrú silnejšie S vlny (sekundárne).
P vlny môžu prechádzať kvapalinami, pevnými látkami a plynmi, zatiaľ čo sekundárne vlny prechádzajú iba pevnými látkami. Veľmi malé percento ľudí môže cítiť slabšie vlny, ktoré pravdepodobne podnecujú k aktivite aj zvieratá.
Vo vedeckej komunite nájdeme až 180 publikácií, ktoré uvádzajú 700 záznamov o abnormálnom alebo nezvyčajnom správaní sa zvierat pred 160 zemetraseniami. Tieto významné údaje napovedajú, že niektoré zvieratá predvídajú blížiace sa nebezpečenstvo.
Zemetrasenie na Slovensku
Ročne zaznamenajú prístroje približne osemdesiat otrasov zeme s epicentrom na území Slovenska. Ľudia ich však nepocítia, lebo sú veľmi slabé. Jedno z najsilnejších zemetrasení v strednej Európe však bolo zaznamenané v Komárne a táto oblasť stále patrí k jednej z našich najaktívnejších seizmických zón.
Varovanie pred povodňami
Okrem zemetrasení sú ďalšou hrozivou prírodnou katastrofou aj cunami. Niekoľko minút a hodín predtým, ako sa v Indonézii cez pobrežie valili vlny vysoké až 9 metrov, sa niektoré zvieratá snažili z týchto oblastí utiecť.
Podľa výpovedí očitých svedkov sa slony začali presúvať na vyššie miesta, plameniaky opúšťali nízko položené hniezdiská a psy odmietali ísť von. V pobrežnej dedine Bang Koey v Thajsku miestni obyvatelia hlásili, že stádo byvolov pri pláži zrazu nastražilo uši, zadívalo sa na more a niekoľko minút pred cunami sa vydalo na vrchol neďalekého kopca.
„Mnohí z tých, ktorí prežili, bežali spolu s týmito zvieratami,“ hovorí Irina Rafliana, bývalá členka poradnej skupiny Úradu OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNISDR).
Viete, čo treba robiť počas zemetrasenia?
Slovenské seizmologické stránky odporúčajú sa pri zemetrasení riadiť nižšie uvedenými pravidlami.
- Ak ste v budove, dávajte pozor na padajúce predmety. Vzdiaľte sa od okien a iných sklených predmetov. Nepokúšajte sa vybehnúť von z budovy.
- Je lepšie byť pod stolom, posteľou alebo zárubňou dverí s rukami skríženými nad hlavou, aby ste sa vyhli prípadnému zásahu predmetom.
- Nechoďte do výťahov ani na schodisko.
- Ak ste v obchode plnom ľudí, nepodľahnite panike a nepokúšajte sa utekať k východu. Panika môže viesť k zraneniam a iracionálnemu správaniu. Ak napriek tomu pociťujete potrebu uniknúť z budovy, zachovajte pokoj a nájdite najmenej preplnený východ.
- Ak ste vonku, rýchlo sa vzdiaľte od budov, elektrických a iných vedení, komínov a podobne. Ak idete autom, zastavte na voľnom priestranstve.
Zdroj: RTVS, Nature, trtworld, Washingtonpost, BBC, Seismology.sk