Odpoveď psov na zavýjanie vlkov môže podľa vedcov znamenať: „Bojím sa, nepribližuj sa ku mne.“
Huskyovia. Zdroj: iStockphoto.com
Majú podľa vás niektoré psy väčšie nutkanie zavýjať ako iné? Sú preto geneticky podobnejšie svojim príbuzným vlkom? Vedci z Katedry etológie Univerzity Eötvösa Loránda sa rozhodli vyriešiť záhadu psieho zavýjania.
Zavýjanie zdedili psy po vlkoch
Keď počujeme v lese vytie, automaticky a správne si tento zvuk asociujeme s vlkom. Vytie sa nesie do vzdialenosti niekoľkých kilometrov a je hlboko zakoreneným inštinktom, ktorý dedia generácie psov po svojich predkoch.
Vytie má dve základné funkcie. Slúži na komunikáciu s ostatnými členmi svorky a na obhajovanie svojho teritória ako varovný signál, aby sa im neznáme jedince vyhli.
Charakteristické volanie je rozšírené nielen medzi vlkmi, ale aj medzi ich domestikovanými príbuznými, našimi najlepšími priateľmi, psami. Určité plemená, napríklad huskyovia, sa všeobecne považujú za hlasných „zavýjačov“. Často vyjú, týmto spôsobom dokonca odpovedajú na irelevantné zvuky ako zvony, sirény alebo hudbu. Zato niektoré rasy nezavyjú ani raz za život.
Rôzne plemená psov. Zdroj: iStockphoto.com
Prečo niektoré psy odmietajú vyť?
Vedci sa rozhodli preskúmať, či plemeno, vek a pohlavie psov vplývajú na zavýjanie. Výsledky ich jedinečného výskumu publikovali v časopise Communications Biology.
Výskumníci otestovali 68 čistokrvných domestikovaných psov, ktorým prehrávali zvuky vlčieho vytia, a pozorovali ich reakcie v behaviorálnom laboratóriu. Okrem toho určili aj genetickú podobnosť každého sledovaného plemena s vlkmi.
„Podľa našich výsledkov odpovedajú na zavýjanie zavýjaním viac tie plemená, ktoré sú geneticky podobnejšie vlkom. Na druhej strane plemená príbuzensky vzdialenejšie (takzvané moderné plemená) reagujú skôr štekaním. Hoci niektoré plemená dokážu vyť, nerobia to, pretože v sociálnom prostredí, v ktorom žijú, vytie stratilo svoju funkciu,“ vysvetlila Fanni Lehoczki, hlavná autorka štúdie.
Pozrite si
- Psy sú mentálne menej vyspelé ako vlky v podobnom veku.
- Vlky majú žlté oči, zatiaľ čo psy najčastejšie hnedé alebo modré.
Záleží aj na veku a hormónoch
Staršie plemená, ktoré sú geneticky podobnejšie vlkom, vedia rozpoznať a spracovať informácie zakódované vo vlčom vytí lepšie ako moderné plemená. Hrá aj vek nejakú úlohu?
Vedci zistili, že mladé psy bez ohľadu na genetiku mali zmiešané reakcie. Naopak, psy, ktoré mali viac ako päť rokov, zavýjali na nahrávky omnoho dlhšie. Jedným z vysvetlení je, že staršie psy majú viac skúseností, ale zároveň sú bojazlivejšie (podľa predchádzajúcich štúdií).
„Plemená, ktoré vyli viac, vykazovali väčšiu mieru stresu. Myslíme si, že rozumejú vlčiemu zavýjaniu omnoho lepšie, a preto takto reagujú,“ uviedla Lehoczki. Psie zavýjanie teda môže znamenať: „Bojím sa, nepribližuj sa ku mne.“
Okrem genetiky a veku sa výskumníci pozreli bližšie aj na pohlavie. Sučky sa správali rovnako, či boli sterilizované, alebo nie, no samce reagovali odlišne. Kastrované psy, ktoré mali menej testosterónu, zavýjali na vlčie zvuky omnoho viac. Vedci predpokladajú, že tak reagovali preto, lebo majú väčší strach alebo stres.
Zistenia vedcov podporujú hypotézu, že domestikácia a selektívne šľachtenie ľuďmi zásadne zmenili hlasový repertoár psov a vnímanie zavýjania.
Zdroj: Scitechdaily, Schertzanimalhospital
(JM)
