Novú štúdiu zverejnili v časopise Nature Geoscience.
Ilustračný obrázok Zdroj: iStockphoto.com
Vedci z Univerzity v Southamptone v spolupráci s kolegami z univerzít v Edinburghu, Leeds, Oldenburgu, Florence a Čínskej akadémie vied študovali tektonické pohyby a sopečné erupcie medzi obdobiami paleocénu a eocénu pred 56 miliónmi rokov, keď sa radikálne zmenilo životné prostredie.
Planéta sa vtedy oteplila o nepredstaviteľných 5 až 8 stupňov Celzia. Éra teplotného maxima, ako ju vedci nazývajú, trvala zhruba 170 000 rokov a vyhynulo počas nej množstvo hlbokomorských živočíchov, čo výrazne zmenilo evolúciu života na planéte.
Pozrite si
Odborníci len pred pár dňami zverejnili v časopise Nature Geoscience nové zistenie – vtedajšie masívne oteplenie spôsobila jedna zásadná vec. Bolo ňou natiahnutie kontinentálnych platní na severnej pologuli planéty.
Počas tohto procesu sa totiž drasticky znížil tlak v hlbinách planéty a začal sa rozpúšťať zemský plášť. Potom ožili sopky, ktorých aktivita spôsobila, že sa do atmosféry uvoľnilo veľké množstvo uhlíka.
Na vysvetlenie vtedajšieho rozsahu a tempa otepľovania sa však podľa hlavného autora štúdie Dr. Toma Gernona nestačí zamerať len na konvenčné vulkanické procesy, ale i na ďalšie faktory.
Skúmali vrstvu lávy v severnej časti Atlantiku
Vedci sa preto pustili do výskumu aj priamo v severnej časti Atlantického oceánu, kde sa im napokon podarilo nájsť dôkazy o sopečnej aktivite trvajúcej približne 200-tisíc rokov. Zhodou okolností presne toľko trvalo obdobie medzi paleocénom a eocénom.
Uvedené zistenie následne odborníkov podnietilo k bližšiemu prieskumu širšej oblasti severnej časti Atlantiku vrátane Grónska a Faerských ostrovov.
V spomínanom regióne napokon objavili jasné dôkazy o masívnej vulkanickej aktivite – kilometer hrubú vrstvu lávy celkom neobyčajného zloženia (bola totiž obohatená o uhličitany a zlúčeniny obsahujúce uhlík, ktoré sú tiež súčasťou zemského plášťa).
Po bližšom preskúmaní lávovej masy vedci skonštatovali, že obrovský útvar vznikol krátko pred začiatkom termálneho maxima, keď bola kontinentálna pevnina spájajúca Grónsko a Európu najintenzívnejšie natiahnutá doskovými tektonickými silami.
Nakoniec sa Severná Amerika a Grónsko definitívne oddelili od Európy, čo viedlo k zrodu severnej časti Atlantického oceánu.
Vedci sa domnievajú, že práve posledná fáza rozťahovania kontinentov spôsobila rozsiahle topenie zemského plášťa. To malo vplyv na masívne uvoľňovanie uhlíka a následné globálne oteplenie.
Zdroje: Southampton, Nature, Vosveteit
