Kým kaviarenské mačky majú problém spojiť meno s tvárou, ktorej patrí, domáce mačky ho nemajú.
Dve mačky sediace na stole v záhrade. Zdroj: iStockphoto.com
Mnohé ľudské slová majú referenčný význam – pri počúvaní alebo čítaní vyvolávajú vizuálny mentálny obraz. Napríklad pri slove jablko si predstavíme červené alebo zelené ovocie s typickým guľatým tvarom bez toho, aby sme ho potrebovali vidieť. Rovnako si asociujeme mená ľudí s ich tvárami. Dokážu však mačky vnímať podobné spojenia?
Nedávne štúdie naznačujú, že domáce mačky môžu mať niektoré z rovnakých schopností rozpoznávania jazyka, ktoré majú bežne napríklad psy. V článku z roku 2019 v časopise Scientific Reports tím japonských vedcov uviedol, že mačky dokážu rozpoznať svoje vlastné mená v sérii hovorených slov.
Nový výskum od tej istej vedeckej skupiny teraz naznačuje, že znalosť mien sa môže rozšíriť aj na ich mačacích kamarátov.
Na testovanie použili test zrakovo-sluchového očakávania
Mačka domáca (Felis catus) je jedným z najrozšírenejších spoločenských zvierat na svete.
Hoci pôvodná líbyjská mačka divá (Felis lybica) je samotársky druh, mnohé domáce mačky žijú s ľuďmi v ich obydliach a vykazujú voči nim sociálne správanie. Dokonca sa naučili používať ľudské ukazovacie gestá a rôzne pohľady pri pokusoch o získanie potravy. Tiež rozlišujú medzi ľudskými výrazmi tváre a stavmi pozornosti a vedia identifikovať hlas svojho majiteľa.
V článku, publikovanom v časopise Scientific reports, Saho Takagi z Univerzity v Kyote a jej kolegovia skúmali, či si mačky vedia prepojiť ľudský prejav a zodpovedajúcu tvár inej mačky pomocou relatívne jednoduchého testu. Test narúšajúci zrakovo-sluchové očakávanie sa bežne používa aj pri výskume iných živočíšnych druhov. Keď zvieratám narušíme ich očakávania, čiže ak meno, ktoré počujú, nesedí s tvárou, ktorú vidia, začnú situáciu bližšie skúmať. To sa prejaví v ich správaní tak, že hľadia dlhšie na monitor s tvárou alebo ho podozrievavo očuchávajú.
Vedci testovali štyridsaťosem mačiek z dvoch rôznych prostredí. Jednu skupinu tvorili mačky z japonských mačacích kaviarní, v ktorých môžu s nimi zákazníci voľne interagovať. V druhej skupine žili, naopak, mačky v domácich obydliach, pričom každá mala aspoň dvoch alebo viacerých mačacích spolubývajúcich.
Každému mačaciemu účastníkovi prehrali výskumníci niekoľkokrát za sebou zvukovú nahrávku, v ktorej majiteľ mačky volal po mene ich spolubývajúce mačky. Po tom, ako majiteľ povedal meno štyrikrát, ukázali výskumníci mačke na monitore obrázok. Na ňom bola buď tvár mačky, ktorú majiteľ volal (správna), alebo tvár inej (nesprávnej) spolubývajúcej mačky.
Žena pije kávu a hladká mačku po chrbte. Zdroj: iStockphoto.com
Asociáciu mien a tvárí ovplyvňuje prostredie, v ktorom žijú
Vedci zistili, že domáce mačky, nie však mačky z kaviarní, vyrušovalo, keď meno nesedelo s tvárou a upriamene hľadeli na monitor dlhší čas. Ich správanie naznačuje, že mačke niečo nesedelo a čakala, kým sa zobrazí správna tvár jej spoločníka.
Udržať pozornosť mačiek aj na krátky čas je namáhavé, preto aj tých pár milisekúnd, ktoré venovali domáce mačky navyše pri pohľade na nesprávny obrázok, sú dostatočne výpovedné.
„Preukázali sme, že mačky očakávajú špecifickú tvár, keď počujú konkrétne meno ich spoločníka,“ napísali vedci vo svojom článku. „Táto štúdia poskytuje dôkaz, že mačky si dokážu spojiť abstraktné meno a zodpovedajúcu tvár bez explicitného tréningu.“
Zaujímavosťou je, že mačky z kaviarní nevenovali monitoru veľkú pozornosť. Rovnako im nevadilo, keď sa meno nezhodovalo s tvárou. Vedci predpokladajú, že kaviarenské mačky sú pravdepodobne menej oboznámené s menom každého mačacieho spoločníka, lebo počujú ich mená menej často. Učenie im taktiež sťažuje to, že hostia vyslovujú mená mačiek rôznym spôsobom, čo ich s veľkou pravdepodobnosťou mätie.
Schopnosť spárovať určitý signál s jeho významom si vyžaduje vysokú úroveň sociálneho poznania, ktorej kľúčom je venovať pozornosť tomu, čo hovoria ostatní. Výsledky japonských vedcov a mnohé iné štúdie naznačujú, že mačky chápu, kto s kým v každodenných situáciách hovorí. Stále však nie je jasné, ako sa naučili asociovať mená s tvárami.
Ďalšia štúdia by mala otestovať, či sú mačky citlivé na symbolickú povahu niektorých ľudských výrokov.
Dlhosrstá mačka sleduje pohyb v domácnosti. Zdroj: iStockphoto.com
Mačky vedia, kde sa nachádzate bez toho, aby vás videli
Vedeli ste, že mačky si vytvárajú mentálne mapy pomocou zvukových signálov? Sledujú každý náš krok bez toho, aby boli s nami v jednej miestnosti.
Domáce mačky si vytvárajú mentálne mapy, ktoré im hovoria, kde sa ľudia v ich okolí nachádzajú na základe toho, odkiaľ počujú prichádzať zvuky. Vedci testovali mačky prehrávaním nahrávok ľudských hlasov volajúcich mená svojich mačiek. Nahrávky najskôr púšťali z jednej miestnosti, čím evokovali prítomnosť majiteľa. Vzápätí pustili nahrávku aj z iných, odľahlejších častí domu, kde sa majiteľ nenachádzal.
Mačky sa tvárili prekvapene, keď sa známy hlas ozval z miesta, ktoré na základe toho, čo už počuli, neočakávali. Ich zistenia naznačujú, že mačky sa priestorovo orientujú a vytvárajú si na základe zvukov mapu o tom, kde sa kto nachádza.
Vedieť, že niečo naďalej existuje, aj keď je to mimo dohľadu (ako mačky demonštrovali vo svojich odpovediach), sa nazýva stálosť objektu. Ide o test, ktorý výskumníci používajú na meranie inteligencie zvierat.
Ľudské deti začínajú zvyčajne vnímať stálosť objektu okolo ôsmeho mesiaca po narodení. Táto schopnosť sa ďalej cibrí a prehlbuje. Vo veku desiateho až dvanásteho mesiaca vedia deti nájsť skryté predmety a podľa Kliniky Mayo si začnú uvedomovať, že ich rodičia a opatrovatelia nezmiznú len preto, že ich nie je vidieť.
Predchádzajúci výskum preukázal, že stálosť objektu vnímajú aj iné primáty, ako sú šimpanzy, gorily a orangutany. Okrem primátov majú podobnú schopnosť ešte aj sojky, medvede, psy a spomínané mačky.
Zdroj: DOI: 10.1371/journal.pone.0257611, DOI: 10.1038/s41598-022-10261-5 , LiveScience
