Novú metódu stanovenia antibakteriálnej aktivity medu ponúkne Slovensko ako prvé nielen včelárom, ale aj bežným spotrebiteľom.
Ilustračný obrázok Zdroj: iStockphoto.com
Počas Svetového dňa včiel predstaví výskumný tím z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i., novú metódu stanovenia antibakteriálnej aktivity medu. Výskumníci zo SAV ju vyvinuli a optimalizovali a v spolupráci so Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave následne získala akreditáciu.
Slovensko bude zároveň prvou krajinou, ktorá ponúka akreditovanú metódu stanovenia antibakteriálnej aktivity medu ako komerčnú službu nielen včelárom, ale i bežným spotrebiteľom.
Rešpektovaný už aj v medicínskej praxi
Med je funkčná potravina. Vedecké práce a klinické štúdie potvrdzujú, že už dávno nepatrí medzi prírodné alternatívne produkty, ale je rešpektovaný aj v medicínskej praxi. „Akýkoľvek med – nektárový či medovicový – má významné biologické vlastnosti,“ priblížil Juraj Majtán z ÚMB SAV, v. v. i, vedúci Laboratória apidológie a apiterapie, ktoré metódu vyvinulo.
Najviac preštudovaná je pritom podľa neho práve antibakteriálna aktivita medu. „Doposiaľ nebola popísaná rezistencia baktérií na med, čo je mimoriadne atraktívne pre jeho terapeutické využitie v klinickej praxi,“ zdôraznil Majtán.
Zároveň dodal, že antibakteriálna aktivita medu má na rozdiel od antibiotík multifaktoriálny charakter, ktorý je založený na aktívnom pôsobení viacerých molekúl a mechanizmov.
Modelovou baktériou je zlatý stafylokok
Nová metóda stanovuje minimálnu inhibičnú koncentráciu (MIC) medu. Ako modelovú baktériu vedci používajú zlatého stafylokoka (Staphylococcus aureus).
Čím nižšiu hodnotu MIC testovaná vzorka má, tým vyššia je jeho aktivita voči baktériám. „Stanovením minimálnej inhibičnej koncentrácie medu získavame dôležitú informáciu o sile jeho antibakteriálneho účinku. Hodnota MIC vyjadruje najnižšiu možnú percentuálnu koncentráciu medu, pri ktorej je potlačený alebo zastavený rast baktérií,“ vysvetlil mikrobiológ.
Medy s vynikajúcou antibakteriálnou aktivitou sú podľa jeho slov následne ohodnotené známkou kvality.
Etikety znázorňujúce testovaný med. Zdroj: SAV
Vývoju a optimalizácii testu predchádzala analýza stoviek vzoriek medov rôzneho botanického a geografického pôvodu a viac ako 10-ročný výskum v oblasti biologických účinkov medu. „Dostávame sa tak na vyššiu úroveň poznania, čo pre nás med znamená a aké má zdraviu prospešné účinky. Cieľom je dať medu pridanú hodnotu a identifikovať medy s najvyššou antibakteriálnou aktivitou,“ uvádza Juraj Majtán z ÚMB SAV, v. v. i.
Analýzu stanovenia antibakteriálnej aktivity medu vykonáva Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, ktorý zároveň vydáva protokoly o skúške. Okrem informácie o funkčnosti medu vie nová metóda čiastočne odhaliť i nešetrné zaobchádzanie, ku ktorému môže dôjsť napríklad jeho nevhodným zahriatím alebo skladovaním.
Celosvetová produkcia autentického prírodného medu má klesajúcu tendenciu, a to z rôznych, predovšetkým environmentálnych dôvodov.
Včelári počas osláv upozorňujú na riziká
Svetový deň včiel, ktorý OSN stanovila na 20. mája v roku 2017, sa úzko spája práve s históriou Slovenska. V tento deň sa totiž narodil zakladateľ moderného včelárstva Anton Janša, ktorého Mária Terézia vymenovala za prvého riaditeľa včelárskej školy vo Viedni. Slovenskí včelári v tento deň popri oslavách tradične upozorňujú na riziká, ktoré ohrozujú včely aj ďalšie opeľovače.
Dostupnosť a kvalita včelej pastvy sa najmä za posledné polstoročie v dôsledku nástupu intenzívneho poľnohospodárstva dramaticky zmenila. Podľa odborníka na agrobiológiu a potravinové zdroje Róberta Chleba zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vplyv na výrazný úhyn včiel a ďalších opeľovačov má viacero faktorov.
„Prispieva k nemu najmä nástup umelých hnojív, ktoré vytlačili z osevných postupov strukoviny, ale i masívne používanie herbicídov brániacich rastu kvitnúcich burín na poliach a ich okrajoch či kosba krmovín ešte pred ich rozkvetom za účelom zvýšenia obsahu bielkovín a v neposlednom rade aj aplikácia dusíkatých hnojív na pasienkoch podporujúcich rast tráv na úkor kvitnúcich rastlín,“ menuje pre Vedu na dosah Chlebo.
Európa bude rokovať
Európska občianska iniciatíva Zachráňme včely a poľnohospodárov! Za poľnohospodárstvo šetrné voči včelám pre zdravé životné prostredie za život včiel už tvrdo bojuje.
Na základe úspešnej petície, v ktorej koncom minulého roka zozbierali vyše 1,2 milióna podpisov, vyzvali Európsku komisiu, aby navrhla právne akty na postupné ukončenie používania syntetických pesticídov do roku 2035. Do roku 2030 by chceli postupne znížiť používanie syntetických pesticídov v poľnohospodárstve v EÚ o 80 % počnúc najnebezpečnejšími pesticídmi a do roku 2035 upustiť od syntetických pesticídov úplne.
Za cieľ si kladú aj obnovu prírodných ekosystémov v poľnohospodárskych oblastiach tak, aby sa stalo hlavným faktorom pri obnove biodiverzity a jeho zásadnú reformu, pri ktorej sa má uprednostňovať drobné, rôznorodé a udržateľné poľnohospodárstvo a ktorá bude podporovať rýchly rast agroekologického a ekologického poľnohospodárstva. Dôležitými bodmi petície sú aj nezávislé vzdelávanie poľnohospodárov vedené odborníkmi a výskum poľnohospodárstva bez používania pesticídov a GMO.
